15.10.2019, meniny má

Skutočný príbeh zo Serede. Keramika rodiny Škapových obletela celý svet

14. januára 2019

Skutočný príbeh zo Serede. Keramika rodiny Škapových obletela celý svet

14. januára 2019
reklama

Príbeh, ktorý si v nasledujúcich riadkoch prečítate, je skutočným príbehom z nášho mesta. Môžeme ho nazvať akýmsi úspešným baťovským príbehom seredských podnikateľov, ktorých výrobky poznali až za hranicami Európy. Existenciu dielne s jedinečnou seredskou keramikou však nakoniec rozbila politická situácia v Československej republike po 2. svetovej vojne, ktorú pocítili aj Emanuel a Antónia Škapoví.

Najprv si povedzme niečo v krátkosti o histórii podnikania v Seredi. Výhodná poloha Serede na obchodnej ceste pri brode cez rieku Váh ju predurčila na to, aby sa tu úspešne rozvíjali remeslá a obchod. V minulosti k tomu prispel aj príchod židovského obyvateľstva a udelenie práva konania trhov už od 15. storočia. Rozvoj mestečka a súkromného podnikania pokračoval napriek mnohým negatívnym prvkom aj po skončení 1. svetovej vojny, v období Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945 i krátko po nej.

Ak ste teda mali zaujímavý podnikateľský nápad, tak v našom meste bola ideálna situácia pre jeho rozvoj. Túto skutočnosť si uvedomoval aj Emanuel Škapa so svojou manželkou. Veľký potenciál videli v spojení dreva a slovenskej ornamentiky, ktorou chceli očariť nielen Slovensko, ale aj krajiny spoza našich hraníc, čo sa im nakoniec aj podarilo.

Emanuel a Antónia Škapoví

Hneď prvou zaujímavosťou je, že obaja pochádzali z Čiech. Emanuel konkrétne z Orlovej a Antónia z Nepomuku. V druhom spomínanom meste sa pred rokom 1932 zoznámili. Láska a spoločný život ich zavial do Serede, kde si v roku 1932 našli nový domov. Otázkou zostáva, či vynaliezavý Emanuel vedel o dobrom podnikateľskom zázemí nášho mesta, a preto si ho aj vybral.

Z nasporených peňazí sa hneď pustili do podnikania. Obaja boli odmalička vedení umelecky, a preto sa rozhodli podnikať vo veľmi zaujímavej sfére, ktorá v tých rokoch bola v historickom rozkvete. V rokoch 1942 – 1948 vlastnil Emanuel továreň na výrobu dreveného galantérneho tovaru, pamiatkových predmetov a hračiek so slovenskou ornamentikou.

V tomto období zažívala výroba a vývoz slovenskej maľovanej keramiky do zahraničia nevídaný rozvoj. Emanuel Škapa zachytil tento rastúci trend a začal vyrábať maľovanú keramiku, drevené predmety a maľovaný nábytok s farebnými vzormi slovenskej ornamentiky na čiernom a bielom podklade. Zamestnával 24 pracovníkov a maliarov keramiky. Prevažne išlo o ženy. Emanuel bol toho názoru, že naše jemnejšie polovičky majú väčší cit pre estetiku.

Ako však môžete vidieť na fotke nižšie, rodina Škapových zamestnávala aj postihnutého chlapca, ktorý sa stal jej lojálnym a oddaným zamestnancom na dlhé roky. Fotka je z roku 1935 a môžeme na nej vidieť, ako pozorne Emanuel spolu s manželkou Antóniou sledujú maliarov pri práci. V rodinnej firme pracoval aj ich najstarší syn Juraj Škapa, ktorý bol stolárom a pomáhal s výrobou jednotlivých produktov.

Výrobky a export do zahraničia

Výrobky z dielne Emanuela Škapu si získali na Slovensku veľkú obľubu, a to najmä vďaka krásnej rozmanitosti slovenskej ornamentiky. Maliari pri vytváraní jednotlivých kresieb popúšťali uzdu fantázii a vznikali tak naozaj krásne diela, ktoré boli výstavnými kusmi nielen v seredských domácnostiach, ale aj v domácnostiach po celom Slovensku.

Špecifickou črtou Škapovej keramiky bol čierny podklad, na ktorý sa maľovali krásne farebné kvety. Týmto spôsobom boli zdobené drevené taniere či keramické vázy. Popri dekoračných predmetoch s typickou tematikou sa podnik zaoberal aj nábytkom, pre ktorý bol príznačný biely podklad. Medzi veľmi žiadaný kus nábytku patrila napríklad detská postieľka, ktorá sa v rodinách často používala aj tri generácie. Rodina Škapových mala vyhotovené aj niekoľkostranové katalógy s ponukou svojich výrobkov, s ktorými sa prezentovala na veľtrhoch v Čechách.

Vývoz slovenskej maľovanej keramiky do zahraničia zažíval nebývalý rozvoj a medzi produkty, o ktoré bol v zahraničí záujem, patrili aj tie od rodiny Škapových. Svedčí o tom aj dochovaná korešpondencia z rokov 1947 – 1948 s akciovou spoločnosťou Pražské vzorkové veľtrhy pre exportnú a importnú službu a s európskou agentúrou nákupu Josef Frank. Dopyt po výrobkoch „Škapovej továrne“ bol veľký a ponuky z pražského veľtrhu smerovali nielen na domáci trh a do krajín Európy, ale i do USA, Austrálie a Anglicka.

Koniec podnikania

Emanuel a Antónia Škapoví mali spolu tri deti – Juraja, Ľudmilu a Elenu. Elena žije v Seredi dodnes, a to priamo v priestoroch bývalej maliarskej dielne. Tá sa nachádzala na bývalej Mydlárskej ulici (dnes Ulica SNP). Na fotke môžete vidieť, že budova má dodnes zachovaný svoj pôvodný tvar, a preto, keď pôjdete niekedy okolo nej, spomeňte si na tento článok a príbeh, s ktorým je spojená.

Čo zabránilo týmto talentovaným podnikateľom v ich rozkvete? Politická situácia v Československej republike po 2. svetovej vojne. Od júla 1945 prebiehalo znárodnenie a majetky, podniky a dielne vtedajších podnikateľských rodín v ČSR boli zoštátnené. Neobišlo to ani maliarsku dielňu Emanuela a Antónie Škapových. Ktovie, môžno by samotná dielňa a podnik fungovali dodnes. Následne v nej bolo zriadené papiernictvo a drogéria “U Andela”. Skôr narodení občania si ju určite dodnes pamätajú.

Emanuel Škapa sa dožil 58 rokov. V relatívne mladom veku podľahol rakovine hrdla, a tým sa jedna kapitola seredskej histórie uzavrela. Antónia Škapová sa dožila krásnych 90 rokov.

Ľudmila Škapová v kroji / Jozej Škapa (otec) a Emanuel Škapa / Budova maliarne v Seredi

Tradícia sa obnovuje

Keramika s niekoľkoročnou tradíciou sa zachovala dodnes. Niektorí starší občania, ktorí si ju vo vtedajšom období kúpili, ju majú stále doma. Elena Fenclová, jedna z Emanuelových dcér, ešte dnes používa nábytok z roku 1946, napríklad botník, skriňu či vešiak na oblečenie. Zvyšok zachovaných produktov sa porozdával rodine a známym.

Keramika rodiny Škapových je dodnes vystavená v seredskom múzeu, kde si ju môžete prísť pozrieť. O návrat k tradíciám sa snaží aj pravnučka Emanuela Škapu – Klaudia Fenclová Vančová, ktorá sa spoločne s kamarátkou Katarínou Kloknerovou pokúsili dobovou technikou premeniť starú stoličku na pravý škapovský produkt a už teraz sa tešíme na jej ďalšie produkty, nakoľko vyzerá naozaj pekne.

Emanuel a Antónia Škapoví by mali byť pre nádejných seredských podnikateľov inšpiráciou. Sú jednoznačnou ukážkou toho, že ak robíte niečo dobre, lokálne a s láskou a úctou k tradíciám, vaše meno môžu poznať kdekoľvek na svete.

Poďakovanie

Za informácie a fotky ďakujeme pani Márii Dikovej, vedúcej Mestského múzea v Seredi. Taktiež ďakujeme za všetky informácie, ktoré nám poskytla Klaudia Fenclová spolu s jej babičkou Elenou Fenclovou. Cieľom tohto príspevku bolo tiež informovať o artefaktoch, ktoré sa podarilo získať Mestskému múzeu v Seredi.

Príbeh rodiny Škapových bol prezentovaný aj na vedeckej konferencii „Od cechového majstra k živnostníkovi” v roku 2016, kde sa prezentovala aj výskumná činnosť Mestského múzea v Seredi.

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním

Zdroje: Mestské múzeum Sereď, Archív rodiny Škapových a Fenclových
Zdieľať na Facebooku

8 komentárov

  1. Eva Velty píše:

    A moja stará mama Helena Veltyová je zatiaľ jedinou známou maliarkou podnikateľa p. Škapu, ktorá v maliarni pracovala (na fotke druhá zľava). Našťastie stihla odovzdať umenie správnej techniky maľby týchto slovenských ornamentov, aby nezaniklo. Po jej smrti (2015) sa venujem ornamentálnej maľbe naďalej. S pozdravom Eva Velty

  2. Anonym píše:

    Rada by som pripomenula že syn Juraj sa nielen od mladosti podieľal na výrobe tých výrobkov sustruzenim a vyrabanim drevených tanierov, vaz na kvety a chode firmy a hoci firma neskôr bohužiaľ zanikla on ďalej počas celého života ďalej sa venoval umeleckemu sustruzeniu z dreva a rôznych či už okrasných výrobkov svietnikov, misiek, maľovaných veľkonočných vajíčok ktoré maľovali dcéry rôzne džbán ký na stenu, vyrábal aj nábytok konferenčné stolíky, barové stolíky, kolísky pre deti zábradlia na schodistia rod. domov ozdobné kreslá a veľa veľa iných našli by sme ich ďalej v mnohých domácnostiach pretože jeho výrobky vysustruzene z dreva boli originálne a jedinečné a preto som viem že rodicia by boli na neho veľmi hrdý že ďalej túto rod. firmu svojim spôsobom rozvyjal ďalej až do 2004 roku len ma veľmi mrzí že v deň keď výstava v Seredskom múzeu bola prichystana pre návštevníkov už sa toho nedožil pár dní pred tým náhle zomrel bol by mal z nej veľkú radosť pretože vedúca múzea ten projekt veľmi pekne vypracovala za co jej touto cestou ešte raz ďakujeme dcéry

  3. Anonym píše:

    Veľmi rada by som spomenula že stále v dobrom zdraví žije ešte aj pani Mária Holíč ková z Vinohradov nad Váhom vo veku 90 rokov a veľmi rada spomína na obdobie keď robila u p. Škapu a tvrdí že to bolo najlepšie obdobie s veľmi dobrými vzťahmi a veľmi rada na to obdobie spomína

  4. Anonym píše:

    Fascinujúce. Ten komunistický prevrat poničil toľko osudov, poctivú prácu. Ako môže niekto chcieť návrat toho obdobia? Bola by to neuveriteľná sila vôle, keby z rozbitých čriepkov zdedených skúseností dokázali potomkovia týchto zaujímavých manželov znova rozbehnúť výrobu týchto nádherných produktov.

  5. Diana Kozelkova píše:

    Dostala jsem informaci na clanek od Lucie Polakovi ve Vancouver. Jsem velmi stastna ze jsem mohla videt ty krasny keramiky a ozdobeny veci, kdyz jsem navstivila Sered. Taky jsem velmi stastna ze moje teta je Elena (Hana) Fenclova! Moc krasny clanek! Mnoho pozdravu od Albuquerque!

  6. Anonym píše:

    Nepovedala by som že to bol komunistický

  7. Anonym píše:

    Nepovedala by som že to bol komunistický prevrat na príčine skôr ta nestabilita politická ktorá je aj dnes hoci sú komunisti dávno není ja si myslím že každý človek keď chce tvoriť potrebuje kľud a takú akúsi stabilitu v tých podmienkach v ktorých tvorí a ta není ani dnes a preto aj v súčastnosti takýto tvorivý ľudia to majú ťažké a mnohokrát likvidačné a to je škoda ale budme pozitívny tie šikovné ruky a myseľ si nájdu vždy nejakú cestíčku aj keď možno nie dlhú ktorá tu po nás zostane a vždy ďalšie a ďalšie generácie to dedia a krôčik po krôčiku sa talent predáva z generácie na generáciu a v tejto rodine či už po synovi alebo po dcére sa to v deťoch a vnucencoch potvrdzuje čo najdôležitejšie

Pridaj komentár