Dušičky a Svetlonos či Halloween a Jack O’Lantern? Spoznajte pôvod týchto sviatkov

V stredu 1. novembra už tradične slávime na Slovensku Sviatok všetkých svätých. Spoločne s celou rodinou si pôjdeme uctiť našich zosnulých a pospomínať na našich blízkych.

Ako isto viete, tomuto sviatku predchádza 31. október – predvečer Sviatku všetkých svätých, ktorý je vo svete známy ako Halloween. Možno už máte za sebou aj nejakú halloweenskú párty alebo sa na ňu ešte len chystáte. V nasledujúcich riadkoch si teraz môžete prečítať, odkiaľ tento sviatok pochádza a aké tradície sú s ním spojené.

Slovenský Svetlonos a Dušičky

Repu či zemiak a neskôr tekvice vyrezávali už naši predkovia a nazývali ich svetlonos. S vyrezávaním sa začínalo už okolo 20. – 25. októbra a tekvice vydržali akurát do Sviatku všetkých svätých. Takéto vyrezávané svietiace tekvice by sme našli pred ich domami aj pred 100 až 150 rokmi. Skrášľovali si nimi interiéry aj exteriéry, hoci nemali také rôznorodé tvary ako tie dnešné. Išlo o to, aby svetlo sviečky cez tekvicu presvitalo a odháňalo strigy či démonov.

V starých slovenských tradíciách bol však Svetlonos nadľudská bytosť. Niekedy mal podobu malého chlapca so žeravými očami a zvádzal ľudí zo správnej cesty do močiarov, vodil ich po poliach či po cintorínoch. Podľa legendy sa na Svetlonosa premení každý, kto ukradol omšové víno, kostolnú sviečku či peniaze zo zvončeka. A tiež deti, ktoré zomreli nepokrstené či ten, kto umrel neprirodzenou smrťou.

reklama

Úcta k mŕtvym predkom má na Slovensku veľmi silnú tradíciu a pochádza už z pohanských čias. Tradícia pálenia sviečok sa rozšírila hlavne vo vidieckom prostredí začiatkom 20. storočia, kým vence a kvetinová výzdoba pribudli až oveľa neskôr. V noci z 1. na 2. novembra sa nechávala na stole časť večere, chlieb, maslo a niekde aj pálenka ako jedlo pre „dušičky“. Niektorí tam nechali aj nôž, aby si duše mohli z pečiva odkrojiť. Hovorilo sa, že ak by mŕtvi na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu.

Zdroj: webumenia.sk/Martin Martinček: Dušičky (1968 – 1970)

Na „Všechsvätých“ sa piekli žemle v tvare „hnátov“ položených do kríža, ktorým sa hovorilo „kosti svätých“. Na druhý deň sa pieklo štvorhranné pečivo plnené makom alebo džemom, nazývané „dušičky“, ktorým sa obdarovávali žobráci a chudobní ľudia pri kostole či cintoríne.

Tiež sa verilo, že v predvečer Sviatku všetkých svätých vystupujú duše zomrelých na jednu noc z očistca, kde pykajú v plameňoch za svoje hriechy. Preto sa v ten večer plnili lampy maslom namiesto oleja, aby si dušičky mohli natrieť svoje rany.

Koláče „kosti svätých“. Zdroj: dvevtroube.blogspot.com

V súčasnosti slávime tieto sviatky skôr v pietnom duchu v kruhu rodiny a spomíname na našich zosnulých. Niekoľko dní či týždňov pre sviatkami venujeme čisteniu, úpravám a skrášľovaniu hrobových miest, až sa mnohokrát zdá, že ide o súťaž. Celé Slovensko sa dáva do pohybu a mnohí cestujú na hroby do svojich rodných miest.

Keltský sviatok Samhain

Halloween má svoj pôvod v keltskej kultúre. V noci z 31. októbra na 1. novembra slávili Kelti sviatok Samhain, ktorým sa končila jasná polovica roka (leto) a začínala tá temná (zima). Zároveň to bol pre Keltov začiatok nového roka a bol považovaný za deň, kedy miznú hranice medzi svetom živých a mŕtvych. Verilo sa, že duše mŕtvych sa vracajú na zem a živí môžu navštíviť podsvetie. Začínalo sa oslavovať s východom prvej hviezdy a 2. novembra sa brány medzi oboma svetmi zatvorili a otvorili sa až o rok.

Zdroj: emerald-heritage.com

Počas tohto sviatku bolo zvykom prestierať pri večeri aj pre zosnulých príbuzných, od ktorých sa očakávalo, že ich prídu navštíviť. Tiež sa za okno dávala sviečka, často vo vyrezávanej repe, ktorá mala blúdiacim mŕtvym dušiam posvietiť na ceste. Ľudia sa prezliekali do starých handier a maľovali si tváre, aby sa ochránili pred zlými duchmi.

Keď boli na začiatku 1. storočia keltské územia dobyté Rimanmi, začali sa prelínať keltské a rímske zvyky. K sviatku Samhain sa pridalo aj slávenie konca úrody a k jeho symbolom pribudlo obilie a ovocie. Nakoľko Kelti sídlili aj na našom území a mali tú významné centrá, sviatok Samhain bol známy aj v našich končinách.

Zdroj: independent.ie

Kresťanský Sviatok všetkých svätých

Počiatky Sviatku všetkých svätých siahajú až do 4. storočia, keď sa 13. mája, prípadne v prvú nedeľu po Turícach slávil sviatok všetkých svätých mučeníkov. Sviatok všetkých svätých sa slávil prvýkrát v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov – Pantheon a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom.

Pápež Gregor III. zmenil dátum sviatku na 1. november, keď v Bazilike sv. Petra posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. V 8. storočí sa Sviatok všetkých svätých začal sláviť 1. novembra najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. v roku 837 rozšíril tento sviatok na celú cirkev. V tento deň si veriaci pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých.

Pantheon v Ríme. Zdroj: en.wikipedia.org

Spomienku na všetkých verných zosnulých (Pamiatka zosnulých) zaviedol svätý opát Odilo z Cluny v roku 998, ktorý sa takto snažil čeliť pretrvávajúcim pohanským obradom. Vo francúzskom benediktínskom kláštore Cluny zaviedli tradíciu večer v tento deň vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a slúžiť za ich duše zádušnú omšu. Vplyvom clunyjských mníchov sa tento zvyk behom 11. storočia v západnej cirkvi rýchlo ujal a postupne sa rozšíril. V Ríme prijali Pamiatku zosnulých v 14. storočí.

Všetci svätí. Zdroj: webumenia.sk/stredoeurópsky maliar z 19. storočia

Anglický All Hallows´Eve

Po prijatí kresťanstva sa Sviatok všetkých svätých a spomienky na zosnulých začali postupne sláviť v celej Európe. V stredovekom Anglicku sa tento sviatok označoval ako All Hallows. Zároveň sa však udržiavali aj ľudové zvyky v predvečer Sviatku všetkých svätých, teda All Hallows´Eve, ktoré mali korene v spomínanom keltskom sviatku Samhain.

Po prisťahovaleckých vlnách v 17. storočí priniesli írski a škótski prisťahovalci do USA aj svoje domáce ľudové zvyky – ľudové slávenie Halloweenu aj slávenie cirkevného Sviatku všetkých svätých. Až po veľkom írskom hladomore (1845 – 1849) sa stala z Halloweenu v USA celonárodná udalosť.

Zdroj: spillwords.com

Legenda o zlom Jackovi

Charakteristickým symbolom Halloweenu je vydlabaná tekvica s otvormi v podobe tváre, prevažne s hrôzostrašným výrazom. Do jej vnútra sa vkladá zapálená sviečka alebo kahanec a takto slúži ako lampáš. S jej vznikom sa spája táto povesť.

Jack bol lenivý, ale prešibaný sedliak, známy pre svoju lásku k alkoholu a podlosti. Raz na Halloween bol taký opitý, že jeho duša začala pomaly opúšťať jeho telo a diabol zavetril príležitosť. Jack ho však uprosil, aby si mohol dať ešte posledný pohárik. Diabol súhlasil, ale povedal mu, že zaplatiť si ho musí sám, lebo on peniaze nemá. Jack navrhol, aby sa diabol premenil na peniaze, a keď zaplatí, bude sa môcť premeniť naspäť. Akonáhle to však diabol urobil, Jack vložil peniaze do svojej peňaženky a diabla uväznil. Po prosení a hrození sa nakoniec dohodli, že diabol dá Jackovi ešte rok.

Jack sa opäť vrátil k svojmu starému životu a keď poňho o rok na Halloween diabol prišiel, opäť premýšľal, ako ho prekabáti. Ponúkol ho jablkami z blízkej jablone. Diabol však na ne nedočiahol, preto mu Jack ponúkol pomoc. Keď však už bol diabol na strome, Jack rýchlo vyryl do kmeňa stromu kríž, aby nemohol ísť dole. Diabol mu ponúkol ďalších 10 rokov života, ale Jack si vymohol, že poňho nesmie už nikdy prísť.

O rok však Jack zomrel ešte pred Halloweenom. Do neba ho však pre jeho podlosť a zlý život nevpustili a peklo ho tiež odvrhlo, keďže mu to diabol sľúbil. Vyprosil si však od diabla aspoň svetlo, aby vedel, kadiaľ má ísť. Ten mu dal do ruky žeravý uhlík z pekelného popola, ktorý nikdy nezhasne. Jack si vydlabal repu, aby ho uhlík nepálil v rukách a vydal sa na večné túlanie po svete. Íri si túto legendu priniesli so sebou aj do USA, kde však začali vydlabávať tekvicu, ktorá je lepšia ako repa či zemiaky.

Zdroj: twitter.com/Natasya Weinns

Americký Halloween

Názov Halloween zaviedla v 16. storočí protestantská cirkev ako skrátený výraz od All Hallows´Eve a ako sme spomínali vyššie, do USA ho priniesli írski a škótski prisťahovalci. Postupne sa tradícia Halloweenu vyvíjala a stal sa z neho nepohanský sviatok. Kostýmy pôvodne používané na odstrašenie zlých duchov vystriedali rôzne nadprirodzené bytosti a hororové postavy vyvolávajúce strach.

Zdroj: tampabay.com

Hoci tradícia koledovania a obliekania sa do kostýmov počas Halloweenu pochádza ešte z 15. a 16. storočia, dnešnú podobu nadobudla až v USA. Vyvinula sa z obdarovávania chudobných detí jedlom a šatstvom na zimu a postupne sa z aktu milosrdenstva vyvinuli obchôdzky detí v kostýmoch po domoch, kde dostávali do košíkov sladkosti.

Zdroj: indyschild.com

Jeho dnešná podoba sa vyvinula vďaka komercializácii a šikovnosti obchodníkov do hlučnej zábavy plnej strašidelných masiek, večierkov, prehnanej strašidelnej výzdoby a množstva sladkostí.

Na Slovensku sa začala dnešná podoba Halloweenu objavovať pred cca 15 rokmi. Ani po rokoch ho však neoslavujeme v rodinách, ani neposielame naše deti v kostýmoch koledovať po susedoch. Halloween je stále vnímaný skôr ako spoločenský jav prijímaný prevažne mladými ľuďmi, nakoľko poskytuje vhodnú príležitosť na zábavu v kostýmoch. Prezliekanie do kostýmov obľubujú aj deti, preto si Halloween v tejto podobe postupne našiel miesto aj v školách či škôlkach. Okrem večierkov sú aktivity „slovenského Halloweenu“ spojené prevažne so súťažami vo vyrezávaní tekvíc, v ich zdobení, výstavách a podobne.

Takže, nech už oslavujete Dušičky, Samhain či Halloween, užite si tieto sviatočné dni v kruhu rodiny a venujte ich spomienke na svojich blízkych.