„Tí, ktorí si nepamätajú minulosť, sú odsúdení k tomu, aby si ju zopakovali.“
George Santayana
Dnes 27. januára 2020 si pripomíname 75. výročie oslobodenia nacistického koncentračného tábora Auschwitz pri poľskom meste Osvienčim. Presne 27. januára pred 75 rokmi sa do prvého kempu dostala sovietska armáda v oslobodzovacom ťažení smerom z východu. Bolo to v nedeľu, približne o deviatej ráno. Tento deň bol v novembri 2005 na základe rezolúcie Organizácie spojených národov (OSN) vyhlásený za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
Vojaci našli v tábore už len 7 600 preživších, no našli dôkazy o tom, že na tomto mieste nacisti počas vojny bezdôvodne zavraždili minimálne 1,2 milióna ľudí, najmä židov. Pred oslobodením tábora poslali nacisti viac než 58 000 ľudí na nútené práce do ríše a väzňov, ktorí neboli schopní pochodu, začali urýchlene vraždiť.
Pred odchodom Nemci krematóriá a plynové komory demontovali a časti, ktoré nebolo možné odviezť, vyhodili do vzduchu. Obytné bloky aj s ľuďmi vo vnútri zapálili a celý tábor mal byť zrovnaný so zemou. Kvôli rýchlemu postupu Červenej armády sa však nepodarilo uskutočniť celý zámer a vypálené boli len niektoré časti tábora. Tábory v Osvienčime a Brezinke sú dnes prístupné verejnosti.
Zdroj: bystricoviny.sk
Pôvodný tábor určený pre poľských vojnových zajatcov bol vybudovaný na mieste opustených poľských delostreleckých kasární, ktoré pozostávali zo 16 jednopodlažných budov. Prvým veliteľom tábora sa stal Rudolf Höss. Prvý masový transport do Osvienčimu sa odohral 14. júna 1940, kedy zároveň nacisti obsadili Paríž. Nachádzalo sa v ňom 728 najmä politických väzňov, ktorých nacisti prevážali z väzenia v Tarnove.
V októbri 1941 sa na území obce Brzezinka začala výstavba najväčšieho nemeckého vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Pôvodné obyvateľstvo bolo vysídlené a domy boli buď prestavané pre potreby tábora alebo zbúrané. Až do jari 1944 mal tento tábor v nacistických dokumentoch status zajateckého tábora, hoci túto funkciu nikdy neplnil.
Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo deportovaných približne 2,5 milióna ľudí, z ktorých bolo podľa odhadov asi 1,1 milióna zavraždených. Približne 900 000 deportovaných bolo hneď po príjazde poslaných do plynových komôr alebo zastrelených. Asi 200 000 zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, lekárskych pokusov a neskoršieho splynovania. V roku 1979 bol koncentračný tábor zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Zdroj: bystricoviny.sk
Jeho výstavba začala v októbri 1942 blízko dedinky Monowice na pokyn vedúcich predstaviteľov koncernu IG Farben, aby mohol poskytovať pracovných otrokov pre továrne a priemyselný komplex Buna Werke. IG Farben bola nemecká chemická priemyselná spoločnosť a v Auschwitzi vybudovala továreň na produkciu syntetického paliva a gumy. V roku 1944 mala 83 000 nevoľníkov. Okrem toho mala patentovaný insekticíd Cyklon B, ktorý sa používal v plynových komorách, a vlastnila 42,2 % v akciách spoločnosti Degesch, ktorá ho produkovala.
V povojnovom súdnom procese s IG Farben bolo z 24 riaditeľov 13 usvedčených a poslaných do väzenia s trestmi od 1 do 8 rokov odňatia slobody.
Zdroj: wikimedia.org
Téme holokaustu je venovaných nespočetné množstvo kníh aj filmov. Priamo v Seredi sa na mieste bývalého pracovného tábora nachádza Múzeum holokaustu, ktoré vám rozhodne odporúčame navštíviť.
Ak by ste si chceli prečítať napríklad správu slovenských Židov Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorí ušli z Osvienčimu a informovali o nacistických zverstvách celý svet, nájdete ju na tomto odkaze.