Na odbúravaní nečistôt z ovzdušia v mestách sa najviac podieľajú stromy. Je ich podľa vás v Seredi dosť?

Stromy sú považované za pľúca celého ekosystému. Je všeobecne známe, že môžu výrazne dopomôcť hlavne k úbytku znečistenia ovzdušia. Rozhodujúcim faktorom je okrem množstva stromov aj štruktúra a povrch ich listov.

Zbytočné odstraňovanie drevín aj okrasných rastlín v mestách má za následok výraznú mieru znečistenia ovzdušia. Príroda v moderných mestách však v posledných rokoch dostáva opäť zelenú. Proces revitalizácie sa nielen z ekologického hľadiska javí naozaj prospešným.

Ide hlavne o druh stromu

Hoci sú stromy všeobecne účinné pri znižovaní hodnôt znečistenia ovzdušia, samotný princíp nie je až taký jednoduchý. V skutočnosti to nefunguje na báze „čím je viac stromov v meste, tým lepší bude vzduch“. Závisí to totiž aj od konkrétnych druhov stromov. Správne zvolené druhy stromov a druhy iných rastlín vedia byť pri filtrácii znečisťujúcich látok zo vzduchu o niečo účinnejšie ako iné.

zdroj: stromosvet.sk

reklama

Najúčinnejšia bola breza

Strieborná breza bola pri zachytávaní častíc najúčinnejšia a prispela k zníženiu o 79 %. Ďalší v poradí bol tis obyčajný, ktorého percento úspešnosti sa pohybovalo okolo 71 %. Staršie stromy prispeli k zníženiu o 70 %. Najmenej užitočnou spomedzi skúmaných typov sa potvrdila žihľava dvojdomá, hoci k zníženiu škodlivín vo vzduchu prispela úctyhodnými 32 %.

„Treba však zdôrazniť, že stromy ako také sú len spôsob, akým filtrovať už znečistený vzduch. Ideálny prípad hovorí o budúcnosti, v ktorej človek dbá na „postupné znižovanie emisií znečisťujúcich látok“, uviedol vedecký pracovník lesníckej služby USA David Nowak, ktorý už 30 rokov študuje vplyv rastlín na kvalitu ovzdušia.

„Stromy môžu byť veľmi nápomocné a priamo či nepriamo zlepšovať kvalitu ovzdušia. Nepriamo môžu pomôcť zatienením povrchov a znížením teplôt. Ak sú budovy zatienené stromami, znižuje to potrebu konvenčnej klimatizácie a emisií skleníkových plynov. Nižšie teploty navyše znižujú riziko škodlivých látok, ako je prízemný ozón, ktorý sa bežne vyskytuje v mestských oblastiach počas horúcich dní,“ pokračuje David Nowak.

„Rastliny všeobecne sú často považované za „pľúca“ ekosystému, pretože absorbujú oxid uhličit a emitujú kyslík,“ uviedla Rita Baraldi, rastlinná fyziologička z Ústavu biohospodárstva Talianskej národnej rady pre výskum. Podľa nej stromy pôsobia tiež aj ako „pečeň“ ekosystému, keď prostredníctvom listov filtrujú atmosférické znečisťujúce látky, ako sú oxid siričitý a oxid dusičitý.

zdroj: forestportal.sk

Ako nás škodlivé častice ohrozujú?

Škodlivé častice sa vyskytujú najmä vo forme malých častíc kovov, kyselín, prachu z vozidiel, emisií, organických chemikálií či kyselín. Ďalšími znečisťujúcimi faktormi sú aj továrne na spaľovanie fosílnych palív, ako aj rôzne druhy odpadu zo stavieb. Najväčšie z týchto škodlivých častíc merajú až 10 mikrometrov, čo je skoro pätina šírky ľudského vlasu.

Jemné častice môžu naozaj ľahko preniknúť vdýchnutím do dýchacích ciest človeka a spôsobiť pľúcne a kardiovaskulárne choroby. Taktiež môžu zhoršiť už prebiehajúce respiračné ochorenia ako astma alebo alergické ochorenia. Súvisia tiež so zápalom a srdcovými chorobami. Podľa jedného odhadu by sa celosvetovo mohlo až 8,9 milióna úmrtí ročne pripísať vystaveniu jemných tuhých častíc v prírode!

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.