ROZHOVOR: Šintavčanka Katarína Melišková vyštudovala čínštinu, vyskúšala život v Šanghaji a stihla sa venovať aj modelingu
To, že v Seredi je veľa mladých cieľavedomých ľudí, vám zrejme nemusíme hovoriť. Naše médium sa vám snaží pravidelne prinášať články hlavne o takýchto ľuďoch.
O ľuďoch, ktorí sú svojím spôsobom úspešní, vykročili do sveta, zakúsili život aj mimo naše mesto a odniesli si odtiaľ mnoho skúseností a poznatkov.
Mladí ľudia budú raz budúcnosťou nášho mesta a my sme pyšní na to, akých ľudí Sereď a jej okolie má. Či už dokážu k niečomu inšpirovať, alebo priniesť ostatným niečo nové formou zážitkov. Jednou z nich je aj Katarína Melišková, ktorá si zakúsila život na východe sveta.
Ahoj Katka, povedz nám niečo bližšie o sebe. Koľko máš rokov, akú si vyštudovala strednú školu a či si už počas nej vedela, čo budeš ďalej študovať.
Ahojte, volám sa Katarína Melišková, mám 25 rokov a som rodená Šintavčanka, kde aj momentálne bývam. Strednú som vyštudovala v Seredi, a to konkrétne Gymnázium Vojtecha Mihálika v Seredi.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Prečo si sa rozhodla pre štúdium čínštiny? Bola čínština jasná voľba alebo si uvažovala aj o nejakom inom odbore?
Toto je celkom vtipná príhoda, čínštinu som vôbec neplánovala. Prišlo to ako úplne spontánna myšlienka. V štvrtom ročníku na gymnáziu sme si mali klasicky vybrať vysokú školu, celé roky som rozmýšľala nad diplomaciou alebo medzinárodnými vzťahmi.
Chcela som prácu, ktorá sa bude spájať so zahraničím, pretože v tej dobe som chcela do budúcna zo Slovenska odísť. No prišlo jedno januárové ráno v roku 2014, kedy som sa zobudila s myšlienkou, že chcem ísť do Číny a študovať čínštinu.
Povedala som to doma, ale mysleli si, že si z nich robím iba srandu. Vtedy som sa ešte aktívne venovala modelingu. Zavolala som šéfovi s požiadavkou, že v lete chcem odísť pracovať do Číny, čo sa nakoniec aj splnilo a 10 dní po maturitách som odletela do Guangzhou a Hongkongu. Začiatkom októbra po návrate domov som nastúpila na vysokú školu.
Momentálne máš vysokú školu už za sebou. Kde si teda presne študovala tento jazyk? Líšilo sa štúdium nejako od bežných odborov na Slovensku alebo išlo o bežné prednášky a cvičenia?
Študovala som na Univerzite Komenského v Bratislave na Katedre východoázijských štúdií odbor čínsky jazyk. Tento odbor je v podstate podobný ako všetky iné, jediné, v čom sa líši, že trvá o rok dlhšie ako väčšina odborov.
Dokopy teda 6 rokov, z toho 4 roky bakalár a 2 roky magisterské štúdium. Mali sme klasické prednášky v slovenskom, anglickom a čínskom jazyku. Tie v čínskom jazyku s rodenými čínskymi profesorkami, ktoré prišli na Slovensko vždy na 2 – 4 roky vyučovať čínštinu.
Vieme, že si študovala v zahraničí. Kde a ako si sa tam dostala? Bola si na Erasme?
Rok z bakalárskeho aj magisterského štúdia som strávila na študijnom pobyte v Šanghaji prostredníctvom organizácie SAIA, ktorú na Slovensku veľa študentov, bohužiaľ, nepozná. SAIA zastrešuje podobne ako Erasmus študijné pobyty v rôznych krajinách sveta v spolupráci so zahraničnými vládami a univerzitami a z mojej skúsenosti sú tieto pobyty oveľa kvalitnejšie.
Vďaka spolupráci s čínskym ministerstvom školstva som mohla študovať na špeciálnom čínskom vládnom štipendiu pre zahraničných študentov a vybrať si konkrétnu univerzitu v Číne.
Toto štipendium zastrešovalo letenky z a do Číny, ubytovanie na čínskom internáte, školské poplatky zdarma a mesačne každý študent dostával príspevok na stravu. Toto štipendium sa ale líši v závislosti od krajiny, každá krajina má iné kvóty a aj iné finančné pokrytie.
Slovensko má, ako som sa presvedčila, jedno z najlepších pokrytí zo všetkých krajín EU. Rozhodla som sa pre Šanghaj a bolo to jednoznačne najlepšie rozhodnutie môjho života. Po roku v Šanghaji som sa vrátila domov, no o ďalší rok som vycestovala zase. Očividne mi nestačil len jeden rok, aby som si život v tejto metropole s 27 miliónmi obyvateľov užila naplno.
zdroj: Katarína Melišková
Ako sa dá zamestnať s vyštudovaným čínskym jazykom na Slovensku? Uvažovala si, že by si odišla pracovať do zahraničia? Odporúčaš Seredčanom študovať takýto jazyk?
Na Slovensku je to určite oveľa ťažšie než v rozvinutejších krajinách sveta. Človek si povie, že Číňanov tu máme predsa veľa (len preto, že všetci majú šikmé oči haha). Ale v skutočnosti, keď sa zamyslíte, je tu veľa japonských alebo kórejských firiem – Samsung a Kia sú predsa Kórejci. Čínskych firiem s čínskym vedením tu je ozaj máličko, ale na druhej strane je veľa firiem aj súkromníkov, ktorí s Čínou obchodujú alebo z Číny dovážajú tovar. Sama by som sa chcela zamerať na import a export a rozvinúť svojho obchodného ducha.
Počas štúdia si sa venovala aj modelingu. Kedy si s ním začala a pre akú agentúru? Ako si sa k tejto práci dostala? Koľko si sa tomu venovala?
S modelingom som začala, keď som mala 17 rokov. Pamätám si, že som bola v Eurovei na nákupoch, keď ma oslovili dvaja chalani, modelingoví scouti, ktorí hľadali nové tváre pre viaceré slovenské modelingové agentúry. Keďže som nemala 18, poradila som sa s mamou a dohodli sme si stretnutie s nimi a s modelingovou agentúrou M-Management.
V agentúre sme podpísali zmluvu o spolupráci a nasledovalo pár kastingov so zahraničnými agentúrami. Bola som úplný nováčik, nemala som ani jednu profesionálnu fotku, ani som nevedela poriadne chodiť na podpätkoch, ale aj tak si ma vybrala jedna talianska agentúra a o dva týždne som odletela do Milána, kde som sa to všetko naučila.
S touto agentúrou som bola skoro 5 rokov. Pracovala som na rôznych fashion weekoch, napríklad vo Viedni som bola niekoľkokrát, Bratislavské módne dni, Fashion Weekend. Fotila som aj predvádzala pre klientov z rôznych častí sveta, či už v Európe alebo v Číne.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pokračuješ s modelingom aj dodnes? Čo ti táto práca dala?
Momentálne sa modelingu už nevenujem, respektíve venujem sa raz za čas foteniam pre kamarátov fotografov alebo make up artistky, keď potrebujú príležitostnú modelku na svoje projekty. Kamaráti bežne o mne zo srandy hovoria, že som už takzvaná „ex-modelka“. Modeling ma vnútorne nenapĺňal natoľko, aby som v ňom videla hlbší význam. Chcela som študovať.
Určite to ale bola obrovská životná skúsenosť, ktorá mi otvorila brány do zahraničia, naučila ma sebestačnosti – musela som sa spoľahnúť sama na seba a nie na rodinu. Tak isto sa rozvinula moja vášeň pre cestovanie. Som veľmi veľmi vďačná mojej mame, ktorá ma (aj keď som mala iba 17) podporila a pustila do sveta.
zdroj: Katarína Melišková
Je samozrejmé, že určite rada cestuješ. Čo je tvojou najobľúbenejšou destináciou a prečo?
Cestovanie milujem zo všetkého najviac. Hovorí sa, že šťastie si nekúpiš, ale podľa mňa sa šťastie kúpiť dá, stačí si kúpiť letenky. Najradšej mám, samozrejme, Čínu, ale tú už považujem za svoj druhý domov. Čo sa týka dovolenkových destinácií, veľmi sa mi páčilo na Bali, kam sa mi minulý rok podarilo ísť dvakrát. Ale nemám žiadnu konkrétnu destináciu, ktorá by bola že naj naj naj.
Je veľa miest v Európe, ktoré ma uchvátili, napríklad talianska Bologna, Monte Carlo alebo španielska Barcelona, kde som bola naposledy ešte predtým, ako vypukol v Španielsku Covid. V Európe by som určite chcela navštíviť Portugalsko, ale lákajú ma aj menej známe krajiny ako Slovinsko alebo Macedónsko. Mojimi cestovateľskými cieľmi sú bezpochyby Kambodža, Singapur a Filipíny.
Vráťme sa k životu v zahraničí. Ako dlho ti trvalo aklimatizovať sa v novej krajine?
Tak napríklad v Taliansku to bolo ľahké, ich kultúra je viac-menej podobná našej, keďže je to kresťanská krajina. S Čínou to už bolo ťažšie, ale nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Ale musím povedať, že život v Číne nie je pre každého a chce to silnú povahu. Prvá vec, čo som sa musela naučiť, aby som „prežila“, bolo jesť paličkami.
Trvalo mi asi tri dni, kým som sa normálne najedla, pretože mi to ale že vôbec nešlo. A hlavne, čínske jedlo v Číne chutí inak než Čína tu v reštauráciách. Niekedy oveľa horšie.
Často som musela pretrpieť pľuvanie v reštaurácii alebo hocikde na ulici, hlasné sŕkanie, grganie atď. Pre Číňanov je to úplne normálne, pre cudzincov nechutné. Hygiena obyvateľov častokrát tiež nula bodov, ale čo by sme chceli, keď za obed v reštaurácii na ulici dáme v prepočte 2 – 2,50 eura.
Čínska kultúra je úplne odlišná, majú iné zvyky, iné sviatky, ktoré inak trávia. Neslávia Vianoce, teda vo väčších mestách slávia, ale skôr ako komerčný sviatok zameraný na nákupy. Ťažko to takto zosumarizovať, pretože tých odlišností je naozaj neskutočne veľa.
Akí sú ľudia v Šanghaji? V čom sa líši mentalita ľudí tam a u nás na Slovensku?
Ľudia v Šanghaji a veľkých mestách ako Peking a Hongkong sú predovšetkým oveľa viac zvyknutí na prítomnosť cudzincov ako v iných častiach krajiny a nepozerajú sa na nás ako na prízraky.
Sú prívetiví, priateľskí a nápomocní, ale ako všade, tak aj tu sa nájdu tí “zlí”. Naopak, ľudia z vidieka a z menších miest častokrát za celý svoj život cudzincov nevideli, preto často zazerajú alebo civia na bielych s otvorenými ústami.
Párkrát sa mi stalo, že som počula ako niekto kričí „Lan Yanjing“, po slovensky „modré oči“, a ukazovali na mňa prstom. Alebo keď prišli turisti z vidieka do mesta, tak sa s nami chceli fotiť alebo sa nás dotýkať. Niekedy to bola sranda, ale inokedy to zas bolo naozaj nepríjemné a obťažujúce.
Našla si si veľa kamarátov? Pracovala si tam popri štúdiu?
Kamarátov som si našla veľa, pár čínskych, ale viac zahraničných z rôznych kútov sveta a dokonca niekoľko Slovákov. Človek by si myslel, že nájsť pravých kamarátov v cudzine je ťažké, ale ja som si našla niektorých na celý život. Sme v pravidelnom kontakte doteraz a stretávame sa raz za čas v Európe.
Väčšina z nich bola v Číne kvôli modelingu a chodili sa baviť do klubu, kde som pracovala. Teraz, keď sú hranice zatvorené, je väčšina z nás doma a stretávame sa v rôznych častiach Slovenska.
Ako som už spomenula, pracovala som v luxusnom párty klube The M1NT Shanghai. Keď som mala 17, jedna modelka mi rozprávala, že tento klub je najlepšie miesto na párty na svete a vtedy som snívala o tom, čo i len raz sa tam ísť aspoň pozrieť. Šťastnou náhodou ma cez kamaráta oslovili, či by som im nepomohla na recepcii na jednu noc na záskok.
O dva týždne mi ponúkli miesto recepčnej popri škole a keď som sa opäť do SH vrátila, stala som sa Guest relations manager. Tento klub patrí medzi 100 najlepších klubov sveta a hostili sme rôzne hviezdy, napríklad svetovú futbalovú špičku, hráčov NBA, najlepších Dj-ov sveta alebo CEO rôznych medzinárodných organizácií.
Vrátila by si sa do Číny?
Určite áno, na výlet alebo do budúcna na pracovné cesty, pozrieť kamarátov – moju druhú čínsku rodinu. Ale dlhodobo tam žiť už nechcem. Počas druhého roka som zo života v SH vyťažila maximum a nemyslím, že by mi toto mesto malo čo viac ponúknuť. Preto som sa aj vrátila domov.
Ale ktovie, nech ukáže osud, kam ma moje túlavé topánky ešte zavedú a kde naozaj skončím. Pre mňa osobne je teraz najdôležitejšie, že nápad, s ktorým som sa vtedy v januári zobudila, som naozaj uskutočnila a môžem povedať, že som sa naučila čínsky slovom aj písmom a úspešne som dokončila Mgr.
Takže, ak máte nejaký sen, držte sa ho a choďte si za tým, nech je to čokoľvek alebo akokoľvek ďaleko.
Páčil sa vám tento rozhovor? Podporte ho zdieľaním.
Podporte článok zdieľaním.
NAJČÍTANEJŠIE
Mohlo by vás zaujímať
Sme lifestylovo-informačný web zameraný na regionálny obsah pre občanov mesta Sereď a všetkých okolitých obcí.