Dáte sa zaočkovať? Vyvrátili sme pre vás najväčšie mýty ohľadom vakcíny proti koronavírusu

Vakcína úspešne dorazila na Slovensko a od sobotňajšieho večera, kedy zaočkovali profesora Vladimíra Krčméryho, sa v nedeľu ráno postupovalo hneď prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou. Celý proces očkovania Slovenska bol vopred dôkladne zorganizovaný a naplánovaný. Do detailov bolo premyslené a perfektne zorganizované všetko od otvorenia samotných termoboxov cez uskladnenie vakcín až po samotnú vakcináciu.

Napriek živému prenosu z očkovania významných zastupiteľov Slovenskej republiky aj pandemickej komisie sa objavuje stále väčšie množstvo hoaxov a konšpiračných teórií, ktoré šíria ľudia po internete. Rozhodli sme sa, že pre vás vyvrátime čo najviac konšpiračných teórií, ktoré sa určite dostanú v najbližších dňoch aj k vám.

1. Vakcína bola vyrobená príliš rýchlo

Asi najviac používanou formulkou je momentálne to, že vakcína bola vyrobená a prichystaná príliš rýchlo. Tým pádom je zlá, chybná, nedá sa jej veriť a ľudia sa jej boja. Áno, je pravda, že vývoj vakcín trvá mnoho rokov. Na druhej strane je však pravdou aj to, že vývoj vakcíny na COVID-19 sa v roku 2020 stal absolútnou prioritou vo vedeckých aj farmaceutických kruhoch. Do vedy išli miliardy eur celosvetovo. Vďaka tomu mohli výrobcovia vakcín potrebne navýšiť počet vedcov, ktorí na vývoji vakcíny pracovali.

Ďalšia vec, ktorá pri vývoji veľmi pomohla, bola, že pri tejto vakcíne bolo možné nadviazať na dokončený výskum a vývoj vakcíny na ochorenie MERS, ktoré je takisto spôsobené koronavírusom. Ľudia si málokedy uvedomia, že koronavírusov je naozaj veľké množstvo a niektoré boli už podrobne preskúmané.

reklama

Vakcíny, ktoré fungujú na báze mRNA, majú svoj pôvod v onkológii, kde sa momentálne vyvíja množstvo vakcín, ktoré stimulujú imunitný system na boj proti rakovine.

Pre zaujímavosť: Vakcína mRNA od firmy Moderna bola vyvinutá už 13. januára 2020. Takže to bolo len týždeň po tom, ako čínski vedci zverejnili genetickú sekvenciu tohto vírusu. Po celý rok 2020 prebiehalo jej skúšanie, testovanie, analyzovanie a následne schvaľovací proces. To, že to nebolo zakaždým medializované, neznamená, že sa na tom nepracovalo.

2. Vynechalo sa klinické skúšanie

Ďalšou veľmi obľúbenou čarovnou formulkou konšpirátorov je, že neveria klinickému testovaniu. Klinické skúšanie ako také prebiehalo pri tejto vakcíne taktiež štandardne. Zjednodušené a zrýchlené je maximálne tak to, čo sa deje okolo tohto klinického skúšania.

Dôležité je podotknúť, že za normálnych okolností fázy predklinického a klinického skúšania nasledujú postupne jedna za druhou. V tomto prípade však bolo nutné spúšťať ich súbežne, naraz. Ešte predtým, než sa dokončilo prvé kolo, sa už začalo druhé kolo. Väčšiemu riziku tak mohli byť vtedy vystavení dobrovoľníci v týchto fázach skúšania. Výsledný produkt, vakcína, ktorou sa dnes očkuje, prešiel však všetkými fázami rovnako ako každá iná vakcína.

zdroj: University of Oxford

3. Pri očkovaní profesora Krčméryho chýbala ihla

Na internete sa momentálne šíria informácie, niektoré dokonca podložené obrázkami, že po zaočkovaní profesora Krčméryho zmizla ihla, resp. ju nebolo vidieť počas očkovania a nikdy tam nebola. Že zábery z priameho prenosu nie sú dostatočne zblízka. Ihlu bolo vidieť, ale ak ste ju na niektorých záberoch po vakcinácii nepostrehli, bolo to kvôli tomu, že išlo o poistku proti opakovanému použitiu rovnakej striekačky. Presnejšie ide o bezpečnostnú poistku na jednorazovej striekačke, ktorá po použití stiahne ihlu do piestu.

zdroj: tvnoviny.sk

4. Prečo musí byť očkovacia látka zmrazená, ale pri očkovaní boli injekcie voľne na stole?

Aj toto nahráva ľuďom, ktorí sa v tejto dobe snažia šíriť konšpirácie. Vakcíny musia byť pri prenose zmrazené kvôli, laicky povedané, stabilite „stavebných blokov“. Samozrejmosťou však je, že pri podávaní očkovacej látky zmrazené nebudú. Ako by sa do tela dala pichnúť zmrazená tekutina? Mnohí ľudia sa však nezamyslia ani nad týmto a zrazu je hoax na svete.

Potreba mraziť vakcíny sa dá vysvetliť jednoducho na príklade toho, že aj my si mrazíme alebo chladíme jedlo, aby sa nepokazilo a dlhšie vydržalo. Prvý krok, aby sa predĺžila životnosť vakcíny bola modifikácia jednoducho povedaných, aby sme si to zbytočne nekomplikovali zložitými slovkami, „stavebných kameňov“ RNA vakcíny. Ďalšie bolo napríklad použitie lipidových nanočastíc, ktoré napodobňujú akýsi „obal“, ktorý chráni.

Aj so stabilizovanými stavebnými blokmi a lipidovým obalom by sa mRNA mohla za určitých podmienok stále ľahko rozpadnúť, a preto je vakcína zmrazená. Samozrejmé je to, že keď niečomu znížime teplotu, všetko sa deje pomalšie. Aj chemické reakcie spôsobené enzýmami, ktoré štiepia RNA, budú teda prebiehať pomalšie. To, že je vakcína na stole počas očkovania, neznamená, že je hneď pokazená alebo ide o falzifikát.

Hoaxov bude ešte mnoho

Ako sa môže naša spoločnosť voči nepodloženým presvedčeniam z každej strany brániť? Viera v takéto a podobné dezinformácie objavujúce sa na internete sa často spája s nedostatočným vzdelaním. Dnes už však skúsenosti aj zo sociálnych sietí ukazujú, že ľudia s informáciami nevedia narábať aj napriek tomu, aké majú dosiahnuté vzdelanie.

Najdôležitejšie je:

• naučiť sa kriticky myslieť,
• vedieť posudzovať nové informácie,
• vedieť zhodnotiť argumenty,
• odlišovať fakty od domnienok.

Vedecké myslenie, inak povedané aj vedecká gramotnosť, je ďalším nevyhnutným predpokladom odolnosti voči nepravdivým informáciám.

Rovnako významné je, či ľudia vede dôverujú. Podľa výskumov Slovenskej akadémie vied z roku 2018 vieme, že na Slovensku nemá 32 % populácie k vedcom a ich práci dôveru. Dve tretiny respondentov mali antivedecké postoje.

Nespochybniteľné je, že schopnosť vedeckého myslenia je významným činiteľom pri ochrane pred nepodloženými presvedčeniami. Vyššie alebo aspoň prinajmenšom trochu viac rozvinuté vedecké myslenie je najúčinnejším ochranným faktorom voči antiočkovacím postojom a hoaxom ohľadom choroby COVID-19.

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.