Z času na čas možno zachytíte informáciu o nejakom zaujímavom archeologickom náleze a niektorí si možno aj spomínate na rozsiahly archeologický výskum z 80. rokov v seredskom zámockom parku.
Archeologické výskumy sú jednoznačne zaujímavé a hoci sú „pomalé“, prinášajú nám množstvo poznatkov o našej histórii a našich predkoch. Možno ani netušíte, že na Slovensku je naozaj veľa významných archeologických lokalít. Jednou z nich je aj lokalita Pác, miestna časť obce Cífer.
Prítomnosť významného archeologického náleziska sa v obci Cífer rozhodli využiť aj v rámci turistického ruchu. Už v sobotu 27. apríla 2024 o 13.00 hod. tu otvoria Archeopark, ktorý návštevníkom ponúkne unikátny pohľad do dávnej minulosti.
Ako uvádza portál Trnavský hlas, súčasťou prezentačno-náučného areálu v miestnej časti Pác sú repliky objektov z rímsko-germánskeho osídlenia zo 4. storočia:
„Postavili sme repliky rímskeho kúpeľa, germánskej zemnice, to je obytný domček Germánov, ktorí tu nažívali s Rimanmi, a hospodársku budovu. Súčasťou areálu je bývalý vodný mlyn rodiny Hustých, v ktorom je po rekonštrukcii kamenné múzeum s originálmi archeologických nálezov z lokality Pác,“ priblížil starosta Cífera Maroš Sagan.
S myšlienkou oživiť archeologické nálezisko Pác a priblížiť ho terajším generáciám prišiel Vladimír Varsik, medzinárodne uznávaný odborník na problematiku rímsko-germánskych vzťahov.
Archeopark sa nachádza pri zrekonštruovanom mlyne, kde na troch poschodiach nájdeme expozície mapujúce históriu Cífera a okolia. Uvidíme tiež vzácne artefakty, ktoré sa počas výskumu našli. Taktiež sa tu podarilo zrekonštruovať časť pôvodného náleziska zo 4. storočia.
Obec ráta s tým, že do Archeoparku v susedstve letného kúpaliska pritiahne nielen milovníkov histórie a archeológie z celej Európy, ale tiež školákov zo širokého okolia. „Je to výnimočné miesto, podobný skanzen minimálne na západnom Slovensku doteraz neexistoval,“ povedal pre Trnavský hlas starosta Sagan.
Archeopark nebude však iba obyčajným múzeom. „Chceme, aby tu návštevník na vlastnej koži zažil, ako sa v 4. storočí vyrábala keramika, ako kováči kuli svoje nástroje, ľudia sa tu stretnú s ukážkami dobových remesiel, so zvieratami a historickými scénkami,“ dodal Sagan.
Hlavným lákadlom programu je vystúpenie historickej skupiny Coh•VIII Leg•X•GPF, ktorá sa zaoberá Rímskou dobou za vlády Marca Ulpia Traiana. Diváci zažijú autentickú atmosféru legionárskeho tábora prostredníctvom živých ukážok boja, tréningu, ale aj bežného života v tábore.
Počas najsilnejšej turistickej sezóny bude areál otvorený denne, budú sa tu však príležitostne konať aj veľké podujatia. Celý komplex dopĺňa archeologický náučný chodník popri potoku Gidra, ktorý vedie k malej vyhliadkovej veži nazývanej Vtáčie hniezdo. Pravidelné informácie o aktuálnom dianí môžete sledovať na facebookovej stránke Archeopark Cífer-Pác.
Obec Cífer investovala do tohto turisticko-náučného projektu takmer 2,2 milióna eur. Až 95 percent z tejto čiastky pochádza z eurofondov, konkrétne z programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Česká republika. Cezhraničným partnerom Cífera bola obec Modrá, ktorá sa nachádza pri Velehrade na Morave.
Ako v Podcaste Trnavského rádia priblížil garant archeoparku, profesor Vladimír Varsík: „K nálezu osídlenia prišlo ešte v 60. rokoch minulého storočia. Objavil ho archeológ-amatér. Rád chodil po poliach a zbieral črepy, ktoré svedčili o tom, že na mieste sa kedysi nachádzalo osídlenie. Pri jednej takejto potulke zamieril aj do Pácu.“
Externý spolupracovník Archeologického ústavu SAV Viliam Kráľovič tu objavil vyorané zvyšky keramiky, ale aj rímske tehly, ktoré boli neobvyklým nálezom. Počas výskumu sa prišlo na to, že na území došlo k výnimočnej kooperácii táborov Rimanov a Germánov. Práve Rimania naprojektovali veľkolepé obydlie germánskemu veľkomožnému. Tento nález zaujal aj v zahraničí.
Nálezisko sa nachádza severne od Dunaja v rovinatej oblasti, ktorá bola husto osídlená germánskymi Kvádmi. Od Dunaja a rímskej hranice je vzdušnou čiarou vzdialené asi 34 kilometrov. Cífer-Pác je jedným z ohniviek reťazca kvádskych osád, ktoré sa rozprestierali pozdĺž oboch brehov potoka Gidra.
Ide o jednu z obchodných a prícestných staníc v blízkosti dôležitých komunikácií a predovšetkým o rezidenciu prorímsky orientovanej germánskej šľachty. Podobne ako iné, bola budovaná podľa vopred stanoveného plánu rímskeho architekta, rímskymi stavebnými technológiami a zrejme aj s výdatnou pomocou rímskych stavebných oddielov.
Nálezy militárií v poslednej dobe však vedú aj k hypotéze, že na tejto lokalite možno rátať aj s výskytom rímskej vojenskej základne, pravdepodobne podstatne staršej ako doposiaľ známe civilné stavby.