Ako sa k Sviatku práce postavil prezident Masaryk alebo Slovenský štát? História, povery, obyčaje a dedinské prvomájové tradície

reklama

Dnes si užívame voľný deň, „oslavujeme“ Sviatok práce so svojimi blízkymi, grilujeme, „vegetíme“. V súvislosti so súčasnou situáciou však určite všetko prebieha za dodržiavania aktuálnych opatrení. Niektorí z vás si možno ešte pamätajú aj prvomájové sprievody, mladší už o nich len počúvajú. Odkiaľ vôbec pochádzajú oslavy 1. mája?

V článku sa môžete tešiť na komplexné informácie plné zaujímavých historických faktov, ktoré opisujú vývoj Sviatku práce nielen v Seredi, ale aj na Slovensku.

Prečo je 1. máj Sviatkom práce?

Prvého mája 1886 spustili odborové zväzy USA a Kanady generálny štrajk za 8-hodinový pracovný čas, ktorého sa v Chicagu zúčastnilo takmer 25-tisíc robotníkov. Keď sa na štvrtý deň strhli bitky medzi štrajkujúcimi a štrajkokazmi, zasiahla polícia a ozvala sa streľba. Deň nato zvolali pobúrení robotníci protestné zhromaždenie.

Opäť zakročili policajti, ale nejaký provokatér medzi nich hodil bombu. Polícia odpovedala streľbou, ktorej výsledkom bolo šesť mŕtvych a 50 ťažko ranených robotníkov. V roku 1887 bolo za tento čin obžalovaných osem a na smrť odsúdených päť osôb. O dva roky neskôr v Paríži na II. internacionále – Medzinárodnom združení socialistických strán navrhli francúzski socialisti na popud Samuela Gompersa, prezidenta a zakladateľa Americkej federácie práce (AFL), 1. máj za celosvetový Sviatok práce na pamiatku obetí chicagských udalostí.

reklama

Sviatok práce na území dnešného Slovenska

Na rozdiel od iných krajín na území dnešného Slovenska ostal 1. máj bez povšimnutia až do vzniku prvej ČSR. V roku 1919 ho za štátny sviatok vyhlásil vtedajší prezident T. G. Masaryk a začali sa organizovať prvé oslavy či formovať rôzne robotnícke spolky. Spočiatku sa oslavy niesli najmä v duchu boja proti nezamestnanosti a zlým pracovným podmienkam, svoje miesto si však našli aj medzi katolíkmi, ktorí si v tento deň pripomínajú sviatok sv. Jozefa – patróna všetkých pracujúcich.

Oslavy 1. mája v nasledujúcich rokoch však neboli také pompézne ako v neskoršej ČSSR. Napriek tomu boli veľmi pestré a ich priebeh sa niesol najmä v protestnom, no i oslavnom duchu. Podoba osláv 1. mája v tom či onom regióne závisela najmä od toho, či daný organizátor bol prívržencom alebo odporcom vtedajšieho straníckeho aparátu.

Aj v našom meste sa oslavy 1. mája v 30. rokoch minulého storočia vyznačovali rôznorodosťou. Konalo sa tu niekoľko protestných zhromaždení organizovaných rôznymi opozičnými politickými stranami, ale aj tradičný kresťanský sprievod pripomínajúci si hodnotu a význam ľudskej práce.

Fotografia sprievodu v Trnave: Zdroj: dikda.sk

Byť či nebyť? Otázka, ktorá potrápila Slovenský štát

Keď po výraznom územnom oklieštení ČSR a jej následnom zániku vznikol Slovenský štát, jeho režim nemal spočiatku jasno v tom, ako sa so Sviatkom práce vysporiadať. Krátko po svojom vzniku v roku 1939 slávenie 1. mája najprv úplne zrušil, neskôr si však predstavitelia vtedajšieho režimu uvedomili, akú dôležitú úlohu môže zohrať v pozícii straníckej propagandy. Preto už v nasledujúcom roku 1940 bol sviatok obnovený pod názvom Sviatok národnej jednoty a svornosti, uskutočnili sa prvé májové sprievody, pričom HSĽS zdôrazňovala, že 1. máj už nie je len sviatkom robotníkov, ale celej pracujúcej pospolitosti.

Napriek tomu, že hlavným krédom osláv 1. mája počas celej existencie Slovenského štátu bola „svornosť bez rozdielu stavu, vierovyznania či sociálneho postavenia“, toto sa netýkalo židovského obyvateľstva, ktoré bolo zo strany režimu perzekuované.

V Seredi sa taktiež počas 1. mája konali pod záštitou miestnej organizácie HSĽS a miestnej posádky HG mohutné sprievody a oslavy, ktoré mali predovšetkým politický charakter. Na oslavách odzneli prejavy komunálnych politických činiteľov, ale aj odkazy hlavných predstaviteľov režimu.

Oslavy Sviatku práce v Bratislave v roku 1943. Zdroj: Pinterest

Dedinské prvomájové tradície

Prevažne na západnom Slovensku sa na dedinách v predvečer prvého mája zvykli stavať máje. Mládenci mali dopredu vyhliadnuté krásne rovné vysoké stromy, ich kôru olúpali do hladka a vrcholec stromčeka nechali zelený. Ozdobili ho farebnými stužkami a večer sa vybrali „sadiť máje“ pred domy slobodných dievčat. Niekde sa stavali máje všetkým slobodným dievčatám, niekde bol vyzdobený máj pred domom znakom toho, že mládenec má o konkrétnu dievčinu vážny záujem.

Dievčatá v noci tajne pozerali cez okno, aby videli, kto im stavia máj a teda, kto má o ne záujem. Ak si však ráno pred oknom žiadny máj nenašli, ich sklamanie bolo veľké. Na druhý deň chodili mládenci po dedine s muzikou, pozývali na večernú zábavu a pri každom máji dievku z domu vytancovali. Za to od nej dostali pohostenie a peniaze na vyplatenie hudobníkov.

Okrem menších májov pred domami dievčat sa stavali aj vysokánske máje pred kostolom či domom richtára ako prejav úcty od dedinčanov. Ten najhlavnejší, aj 10 metrov vysoký máj, mal svoje miesto pred miestnou krčmou. Na jeho vrcholci bola okrem farebných stúh a papierov upevnená aj fľaša dobrého vína či pálenky a chlapci sa pretekali, kto sa prvý vyštverá až hore a uchmatne hojdajúcu sa fľašu. Obecný máj tu ostal stáť celý mesiac a skrášľoval miesto, kde sa konali zábavy celé leto.

Tradičné stavanie mája. Zdroj: Slovakia.travel

Prvomájové povery a obyčaje

Keďže máj je označovaný za mesiac lásky, hneď v prvý májový deň by mala byť dievčina pobozkaná pod rozkvitnutou čerešňou, aby mala dostatok lásky počas celého rok. Žiaľ, počasie nám tento rok nepraje a čerešne už odkvitli, takže túto tradíciu tento rok budeme musieť vynechať.

Noc z 30. apríla na 1. mája sa však spája aj s temnými silami. Počas tejto noci sa všetky čarodejnice a strigy stretávali na tmavých miestach, aby sa dohodli, ako uškodia dedine. Centrom ich záujmu bývali najmä práve osiate polia. Všetci gazdovia z dediny preto spolu prechádzali celou dedinou a robili veľký hurhaj, aby strigy vystrašili.

Tiež sa hovorí, že ak si po prvej májovej noci umyjete tvár aj telo rannou rosou, zbavíte sa všetkých ťažkostí, ktoré vás trápia a navyše zostanete navždy mladý. Iná pranostika vraví, že pokiaľ bude v prvý májový týždeň pršať, môžeme sa tešiť na bohatú úrodu.

K prvému máju sa viaže aj druhý najdôležitejší keltský sviatok – oslavy boha Belinusa. Počas tejto noci preháňali zvieratá pomedzi založené vatry, aby ich ochránili od chorôb a zabezpečili im dobrú plodnosť.

Zaujímavosťou je, že hoci sa máj spája s láskou, mali by ste sa počas neho vyhýbať uzavretiu manželstva. Prináša to vraj nešťastie a zväzok uzavretý v máji bude mať krátke trvanie.

Bozk pod rozkvitnutou čerešňou. Zdroj: Pinterest

Ako sa v súčasnosti oslavuje 1. máj v Seredi?

Veľkolepé prvomájové sprievody už dávno neprechádzajú ulicami nášho mesta a chlapci nestavajú máje pred oknami dievčat. Stavanie mája vystriedal Flora Fest a na námestí chýba ten tradičný vysokánsky máj. A hoci sa v okolitých dedinách ešte dodržiavajú tradície stavania mája, vysoký strom je často nahradený stĺpom, na ktorý sa pripevní ozdobená koruna stromu. Ale napríklad v Šintave každý rok „regrúti“ celý deň kopú jamu a na zdvihnutie šintavského mája musí byť privolaný žeriav.

Tento rok nás však koronavírusová pandémia pripravila aj o prvomájové stretnutia s priateľmi pri dobrej muzike, tradičnej cigánskej a pivku. Ako ste strávili dnešný deň vy? Dopriali ste si domácu cigánsku alebo ste si ju objednali v niektorom zo seredských podnikov?