20.06.2024, meniny má
14. apríla 2023

Johns Manville nám ukázal archív z bývalého Skloplastu. Tieto momenty definujú éru začiatkov výroby sklených vlákien na Slovensku

Johns Manville nám ukázal archív z bývalého Skloplastu. Tieto momenty definujú éru začiatkov výroby sklených vlákien na Slovensku
Zdroj: seredsity.sk

Vďaka spoločnosti Johns Manville Slovakia, a.s. je mesto Trnava už niekoľko dekád centrom slovenského sklárskeho priemyslu. Priemyslu, ktorý mení roztavené sklo na fascinujúce produkty využívané napríklad v dopravnom priemysle, v stavebníctve, v energetike, v infraštruktúre či v športovom odvetví.

Spoločnosť Johns Manville zamestnáva celosvetovo viac ako 8 000 ľudí a prevádzkuje 44 výrobných závodov v Severnej Amerike a Európe. Práve závod v Trnave je titulovaný ako najväčší závod spoločnosti a pracuje v ňom približne 850 zamestnancov.

Vyrábajú sa tu sklené vlákna vo forme návinov, sekaného vlákna či družených návinov, ktoré sú ďalej spracované do priemyselných výrobkov využívaných po celom svete. Sklené vlákna prinášajú finálnym výrobkom množstvo výhod, ako je pevnosť a odolnosť, trvácnosť, ale hlavne niekoľkonásobne nižšia hmotnosť oproti tradičným materiálom, akými sú kov, cement, drevo, kameň a podobne.

Tentokrát sa s nami pozriete na jedinečné historické zábery, ktoré sme porovnali so súčasnosťou, a dozviete sa niekoľko zaujímavých historických faktov. Pripomenieme si historické míľniky z čias bývalého Skloplastu a transformáciu na svetového hráča pod hlavičkou Johns Manville Slovakia, a.s.

reklama

V článku sa dočítate:

  • Jedinečné porovnania historických fotiek z čias Skloplastu a súčasnosti.
  • Ako sa z Trnavy stalo centrum sklárskeho priemyslu na Slovensku?
  • Čo sa stalo, keď príroda v roku 1979 udrela a Skloplast zrazu prišiel o 5 miliónov korún?
  • Aký bol priemerný mesačný zárobok v bývalom Skloplaste?
  • Čo sa dialo so Skloplastom počas privatizácie v deväťdesiatych rokoch?
  • Akými slovami opísal investor Warren Buffett svoju investíciu do slovenského výrobného závodu?
  • Prečo americkí manažéri Johns Manville opisovali Skloplast ako európsku perlu na výrobu sklených vlákien?

Trnavská spoločnosť Johns Manville Slovakia, a.s. nám umožnila nahliadnuť do vzácneho fotoarchívu bývalého Skloplastu

Pamätníci si v tomto článku určite nostalgicky zaspomínajú na časy dávneho socializmu, keď sa tento podnik nazýval Skloplast. Výstavba závodu v Trnave sa začala v roku 1966 a podnik sa mal špecializovať na výrobu sklených vlákien a sklolaminátov. Štát musel reagovať na stále rastúci dopyt po rozvíjajúcom sa sklárskom priemysle.

Závod bol dňa 1. januára 1969 ustanovený ako samostatný národný podnik. Trnavský Skloplast vtedy začal písať jednu neobyčajnú historickú etapu, ktorá definovala významnú éru slovenského sklárstva.

Počet zamestnancov sa krátko po spustení závodu rýchlo zvyšoval. Koncom roka 1969 ich bolo 1 101, o rok neskôr už 1 421. Priemerný zárobok sa za toto obdobie zvýšil z 1 796 Kčs na 1 846 Kčs. Viacero žien však už vtedy zarábalo 2 500 až 3 000 Kčs mesačne. Zaujímavosťou je, že priemerný vek pracovníkov bol cca 29 rokov a ženy tvorili až 60 % pracovnej sily.

Ak by ste chceli patriť do rodiny zamestnancov Johns Manville aj vy, aktuálne pracovné ponuky si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Výrobná linka na rohože zo sekaných vlákien bola v tom čase jedinou svojho druhu v ČSSR

Výrobný program sa postupne rozširoval o nové produkty. V roku 1970 tím inžinierov spustil skúšobnú výrobnú linku na výrobu rohoží. Linky boli dovezené z Anglicka a boli jedinými svojho druhu vo vtedajšej Československej socialistickej republike.

Domáci dopyt bol však slabý. V tom čase predstavoval iba 30 % produkcie. Skloplast musel hľadať riešenia, ako sa presadiť v zahraničí.

Riešenie sa našlo vo vývoze vlákien tým zákazníkom, ktorí boli predovšetkým ich spracovateľmi – išlo najmä o západonemecké trhy. To položilo základ pre neustály technický rast a zlepšovanie kvality výroby a produktov.

Skloplast svojou tvrdou prácou onedlho dosiahol významné úspechy v rámci exportu do zahraničia. Dokázal sa presadiť na trhoch v Nemecku, Holandsku, Belgicku a Juhoslávii. Stal sa významným hráčom na trhu a silným konkurentom obrovských a svetových firiem.

Mesto Trnava ako centrum sklárskeho priemyslu na Slovensku

Ako je možné, že práve Trnava sa stala epicentrom sklárskeho priemyslu na Slovensku? V časoch socializmu sa vykonávala tzv. reorganizácia priemyselnej výroby. Jednotlivé výrobné odvetvia boli zlúčené do výrobno-hospodárskych jednotiek (VHJ), ktoré združovali viaceré národné podniky z celej krajiny.

Od 1. januára 1972 bola vytvorená výrobno-hospodárska jednotka s názvom Tatrasklo, ktorej súčasťou bol od začiatku aj Skloplast.

V rámci sklárskeho priemyslu sa rozhodovalo o sídle v Trnave alebo v Bratislave. Platilo pravidlo, že sídlo generálneho riaditeľstva sa vyberalo podľa najväčšieho podniku výrobného odboru.

Vďaka tomu, že v Trnave pôsobil sklársky podnik s najzložitejšou technológiou a najširším rozsahom výrobného procesu, generálne riaditeľstvo vzniklo v Trnave.

Katastrofálne dôsledky veľkých mrazov priniesli energetickú krízu. Skloplast stratil milióny korún

Začiatok roka 1979 sa niesol v náročných podmienkach. Nielen Československo, ale celú Európu zasiahli veľké mrazy a náročné poveternostné podmienky, ktoré spôsobili energetickú krízu. Skolabovala energetika aj doprava. 

Všetci, čo v tom čase chodili do školy, si určite spomenú na trojtýždňové uhoľné prázdniny, ktoré potom nasledovali.

Keď sa prezident Československa Gustáv Husák prihováral občanom v novoročnom prejave, nízke teploty mali už katastrofálne následky. Zamrzlo vyše sto vlakov, ktoré boli naložené uhlím a koksom. Tie boli určené na vykurovanie, ale aj ako palivo do tepelných elektrární. Prvé januárové týždne sprevádzali vážne výpadky vo výrobe.

Takmer polovica zo 400 tryskových taviacich puzdier musela byť v Skloplaste odstavená, čo predstavovalo veľkú stratu výroby. Nasledovali výpadky vo výrobe sekaných rohoží, látok a laminátov. V dôsledku zlej energetickej situácie vznikli podniku výrobné straty takmer 5 miliónov korún.

Zásobu sklených guľôčok malo každé dieťa v Trnave

Zriadenie Tatraskla združujúceho viacero podnikov vrátane Skloplastu podnietilo výrazný nárast výroby sklárskeho priemyslu. V roku 1973 sa začala výroba sekaného vlákna, ktorá rozšírila možnosti použitia sklených vlákien najmä v oblasti stavebných hmôt a konštrukčných materiálov. V roku 1975 bola zavedená výroba prepregov, ktoré slúžili ako surovina pre technológiu lisovania laminátov.

V septembri 1977 sa zaviedla výroba skleného hodvábu. Tretia etapa rozvoja podniku mala priniesť zmeny vo výrobe, a to najmä jednostupňové ťahanie vlákna priamo z roztaveného kmeňa. 

Dovtedy sa totiž používala tzv. dvojstupňová technológia. Úplne zjednodušene to vyzerá tak, že v prvej etape sa vyrobia sklené guľôčky a tie sa v druhej etape opätovne roztavia a ťahajú sa z nich sklené vlákna. 

Neexistuje jediné dieťa v Trnave, ktoré by v tých časoch nemalo dostatočnú zásobu sklených guľôčok. Tento technologický prechod mal umožniť úsporu pracovnej sily, elektrickej energie a zjednodušiť celú logistiku výroby.

Ako prebiehala privatizácia podniku Skloplast?

Turbulentné deväťdesiate roky priniesli transformáciu československej ekonomiky a privatizáciu štátnych podnikov. Skloplast bol pôvodne zaradený do prvej vlny kupónovej privatizácie, no nakoniec bol sprivatizovaný až v druhej vlne, ktorá začala v roku 1993.

Podnik použil štandardný privatizačný postup podľa vzoru iných akciových spoločností transformovaných z národných podnikov. Dňa 12. januára 1995 bola založená akciová spoločnosť Glasplast so sídlom v areáli Skloplastu.

Glasplast získal až 67 % podiel v Skloplaste. Fond národného majetku SR si ponechal 30 % podiel a 3 % zostali v Reštitučnom fonde. Približne 67 % akcií spoločnosti Glasplast vlastnili členovia manažmentu spoločnosti Skloplast a zvyšok akcií bol ponúknutý na predaj zamestnancom spoločnosti Skloplast.

Glasplast v roku 1997 splatil nielen zostatok kúpnej ceny akcií Skloplastu, ale odkúpil aj 30 % podiel Fondu národného majetku a 3 % podiel Reštitučného fondu. Glasplast sa tak stal priamym vlastníkom Skloplastu.

V roku 1999 Skloplast opäť začal predávať svoje výrobky priamo zákazníkom. Spoločnosť využila priaznivú situáciu na trhu a v nasledujúcom roku opäť zvýšila svoje tržby. Dňa 1. októbra 1999 uviedla do prevádzky zmodernizovanú vaňu č. 2, čo si vyžiadalo celkovú investíciu 1,5 miliardy slovenských korún.

Rovnakú sumu plánovala vynaložiť aj na výstavbu ďalšej novej modernej jednostupňovej taviacej vane, zapálenej v roku 2000.

Blok bol uvedený do prevádzky v septembri 2001. Spolu so spustením tejto pece spoločnosť ukončila 34-ročnú prevádzku dvojstupňovej formovacej miestnosti (tzv. ťahárne), ktorá bola dlhé roky považovaná za srdce fabriky. V tomto momente už mala spoločnosť aj nového majiteľa a začala sa nová etapa jej histórie.

V roku 2001 sa prepísala história. Americkú firmu Johns Manville kúpil Warren Buffett

V priebehu deväťdesiatych rokov sa svetoví výrobcovia zaujímali o úspešné podniky vo východnej Európe. Americká spoločnosť Johns Manville pozorovala aktivity Skloplastu už od roku 1993.

Na prelome tisícročia sa udiali dve zásadné zmeny. V januári 2001 začala americká firma Johns Manville proces kúpy spoločnosti Skloplast a.s. v Trnave. Začali skupovať jednotlivé akcie a postupne ju úspešne začlenili do svojej celosvetovej organizačnej štruktúry.

Súčasný názov Johns Manville Slovakia a.s. však firma nadobudla až 2. októbra 2003, kedy bolo pozastavené aj používanie názvu a loga Skloplastu. Druhou zmenou bolo, že samotná korporácia Johns Manville bola vo februári 2001 kúpená nadnárodnou korporáciou Berkshire Hathaway na čele s Warrenom Buffettom. Johns Manville Corporation sa teda stal jej stopercentnou dcérskou spoločnosťou.

Tu je viacero vyjadrení, ktoré v tom čase odzneli z úst zainteresovaných investorov:

„Teší nás príležitosť vlastniť spoločnosť s takou silnou pozíciou na trhu, vedúcim postavením a finančnou výkonnosťou,“ vyjadril sa k akvizícii Johns Manville Corporation svetoznámy investor Warren Buffett.

„Skloplast má veľmi dobrý a kvalitne vyškolený personál, výborné zmluvy so zákazníkmi a 90 % jeho podnikania sa realizuje v západnej Európe. Myslím, že sme kúpili perlu, ktorá nám prinesie veľa úspechov,“ takto zhrnul kúpu Skloplastu vtedajší generálny riaditeľ pre Európu a v tom čase aj nový viceprezident Johns Manville, p. Luc Mechelaere.

„Ak má investor, ako je Warren Buffett, investovať 100 mil. USD, musí mať zaručenú istú ziskovosť a musí mať dôveru v odvetvie,“ vysvetľoval v roku 2003 pre trend.sk Michael Effing, vtedajší globálny obchodný riaditeľ Johns Manville pre výrobu výstuží.

Vďaka obrovským investíciám bývalý Skloplast technologicky rástol a stal sa svetovým hráčom

Významný investor znamenal pre bývalý Skloplast príležitosť technologicky rásť ako nikdy predtým. Ekonomicko-technické zázemie firme prospelo a s implementáciou modernejšej technológie sa mu v svetovej konkurencii darilo ešte viac.

Jedna z najvýznamnejších investícií do závodu bol projekt VX. Išlo o projekt výstavby nového taviaceho agregátu, ktorý výrazne zvýšil výrobnú kapacitu. Trnavský závod sa tak stal jedným z najväčších závodov na výrobu sklenených vlákien na svete.

Bolo deklarované, že nová vaňa kombinuje trnavskú technológiu a americký dizajn, čo umožňuje zníženie predpokladaných nákladov na projekt a zvýšenie flexibility vane.

Nová výroba znamenala aj nábor viac ako 200 nových zamestnancov. Rýchly vzostup Skloplastu v rokoch 1999 až 2002 povýšil spoločnosť na jedného z najväčších európskych výrobcov sklenených vlákien.

Ak by ste chceli patriť do rodiny zamestnancov Johns Manville aj vy, aktuálne pracovné ponuky si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Sme veľmi radi, že sme vám autentickým spôsobom mohli priblížiť históriu tejto jedinečnej spoločnosti.

Zdroj: Seredsity.sk

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Johns Manville Slovakia, a.s.

Zdroje: Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Johns Manville Slovakia, a.s.

RAJNÁK, P. 50 years Vertex – Skloplast – Johns Manville Slovakia: 1963-2013. Trnava: KON-Press, 2014. ISBN 978-80-85413-82-3
hnonline.sk - Výrobu skla priniesli na Slovensko Kelti, https://bit.ly/3m3v7Pg
trend.sk - Skloplast Trnava mení názov, https://bit.ly/3K6poQU
trend.sk - Trnava v skúške Johns Manville obstála, https://bit.ly/3GgP5gt
sme.sk - Johns Manville ohlásil ukončenie akvizície trnavského Skloplastu, https://bit.ly/40DzorT
sme.sk - Pred 40 rokmi prišlo rekordné ochladenie. Školáci mali uhoľné prázdniny, https://bit.ly/3Kyu03K
odpady-portal.sk - Trnavský sklársky gigant spustil prevádzku na recykláciu odpadu zo skleného vlákna, https://bit.ly/3ZJpmnE
Berkshire Hathaway - citát Warren Buffetta, https://bit.ly/3ZMT3V6
Peter Horváth - Novinky z radnice, https://bit.ly/3Kb7oor
Zdieľať na Facebooku