Je to ako zvláštna hra osudu, že dnes si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu a včera oslávil nádherné životné jubileum človek, ktorý sa tou obeťou takmer stal.
Bert Klug je rodák zo Serede, ktorý bol nútený vo svojom rodnom meste zažívať útrapy spojené s konečným riešením židovskej otázky počas druhej svetovej vojny.
Bert Klug sa narodil 26. januára 1922 v Seredi židovským rodičom Oskarovi a Sari Klugovcom. Jeho rodný dom sa nachádzal na Mydlárskej ulici (dnes ul. SNP), približne tam, kde je bistro Rambus. Rodina Klugovcov vlastnila železiarsky obchod, založený ešte v roku 1840 – dnes je to predajňa dámskej módy oproti predajni Altis.
Základné päťročné vzdelanie získal na miestnej seredskej židovskej škole (dnes sídlo notára a jazykovej školy pri pošte). Ako dvanásťročného ho rodičia zapísali na Masarykovo gymnázium v Bratislave. Keď slovenská vláda prijala protižidovské opatrenia, bolo v roku 1940 Židom odobraté právo na štúdium na všetkých vzdelávacích inštitúciách od základnej školy až po univerzitu.
Skôr ako rodinu Klugovcov odviedli do tábora, zadržali miestni gardisti jeho otca. V archívoch sa zachoval dokument: „Gardisti Hrušovský a Mičáni od neho žiadali 30-tisíc korún. Keď sa zdráhal, počali ho vojenskými koženými opaskami biť po celom tele, najmä po zátylí hlavy. Keď Klug bol tak zúrivo bitý, prehlásil, že dá 5-tisíc korún. Hrušovský prehlásil, že je to málo a počal Kluga biť železnou prackou opasku a povedal Mičánimu, aby kopal Kluga do vajec. Na to počal Mičáni kopať Kluga smerom do prirodzenia, dokopal ho do holenných kostí a stehien. Keď Klug pre bolesť nezniesol ďalej bitie, uvoľnil sa, že daruje na HG 30-tisíc korún a napísal šek na túto sumu…“
Od októbra 1942 strávil Bert Klug v seredskom pracovnom tábore dva roky výkonom rôznych prác. V tomto období bol členom „Komúny“ – spoločenstva mladých a odvážnych ľudí, ktorý v tábore pripravovali povstanie v prípade obnovenia deportácií. Patrila k nim aj jeho neskoršia manželka Eva Klug, rodená Dymová (1925 – 2017).
Keď bol v roku 1944 vyslaný s pracovnou skupinou do Nového Mesta nad Váhom, kde mali pomáhať pri prácach na starobinci, ušiel a pridal sa do Slovenského národného povstania. Po potlačení SNP žil v ilegalite v Bratislave, kde ho koncom februára 1945 zatklo gestapo a následne bol deportovaný naspäť do tábora v Seredi. 31. marca 1945 bol z tábora vypravený vagónový transport, počas ktorého sa mu 5. apríla podarilo ujsť na železničnej stanici Valašské Meziříčí.
Po strastiplných udalostiach sa 11. apríla 1945 vrátil do oslobodenej Serede. Dokončil si stredoškolské vzdelanie s maturitou a začal študovať na lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Titul doktora medicíny však získal až v roku 1953 po štúdiu na Univerzite Queensland Brisbane v Austrálii.
Oženil sa s ďalšou preživšou zo seredského tábora Evou Dymovou a v roku 1947 sa vysťahovali do Austrálie. Narodili sa im traja synovia Ian, Michael a Peter.
Od roku 1955 tu mal Bert Klug ambulancia všeobecného lekára. Následne získal špecializáciu v odbore psychiatria a dva roky strávil vo funkcii lekár špecialista v psychiatrickej liečebni Sundbery. V roku 1964 získal diplom z psychologickej medicíny a od roku 1966 pracoval na klinike Child Guidence v Brisbane.
Potom si otvoril súkromnú psychiatrickú ambulanciu pre dospelých. Ako hosťujúci psychiater pôsobil v Royal Brisbane Hospital a Repatriation Genesel Hospital. Až do svojich 95 rokov písal znalecké posudky pre spoločnosti MLCOA a Medconsultans. Bol predsedom medicínskej rady v nemocnici v Belmonte a vedúcim queenslandskej psychiatrickej fakulty.
Bertovi nepovedali priatelia inak, ako Brco. Zo statočných ľudí, veľkých hrdinov, žije ešte Brcov najlepší kamarát z mladosti Shmuel Givoni, rodený Tibor Salamon (1923). Spolu ušli z posledného transportu, ktorý smeroval z koncentračného tábora Sereď do geta Terezín a podieľali sa na oslobodzovacích bojoch o Bratislavu.
V roku 2020 mu bolo udelené Čestné občianstvo mesta Sereď. Bert sa stále veľmi živo zaujíma o dianie na Slovensku a najmä v Seredi. S veľkou pozornosťou dodnes číta články o Slovensku a Seredi obzvlášť, ktoré sú mu posielané emailom. Všetci synovia už Sereď navštívili a z rozprávania rodičov majú o Seredi značné poznatky. Rovnako aj väčšina jeho vnúčat už bola v Seredi. Preto je pochopiteľné, že celá rodina pozná slogan prezentovaný Dr. Klugom: „Sereď je centrum vesmíru.“
K úžasným 100. narodeninám mu poprial aj vedúci Múzea holokaustu Martin Korčok na svojom Facebooku: „Gratulujem k narodeninám. Do 120! Mazal tov hrdinovi.“
My sa k tomuto želaniu pripájame a taktiež prajeme pánovi Bertovi Klugovi hlavne veľa zdravia.