04.03.2024, meniny má
4. decembra 2023

Navždy nás opustil legendárny učiteľ a športovec zo Serede Jaroslav Hrušovský. Zomrel vo veku 85 rokov

Tieto riadky sa nám píšu veľmi ťažko, nakoľko nás zastihla veľmi smutná správa, ktorej stále nedokážeme uveriť. Dňa 22. novembra 2023 nás vo veku 85 rokov navždy opustil obľúbený seredský učiteľ a úspešný športovec Jaroslav Hrušovský.

Pán Hrušovský za svoj život vychoval stovky až tisícky detí, z ktorých sa stali slušní, poctiví a úspešní ľudia. Pevne veríme, že každý z nich, tak ako my, bude naňho spomínať s láskou, úctou a len v tom dobrom.

Vždy usmiaty, milý, skromný, pozitívny a dobre naladený učiteľ bol pre svojich žiakov i zverencov obrovskou motiváciou. Nikdy však nekládol dôraz iba na šport. Bol vyznavačom kalokagatie, čo je ideál harmonického súladu a vyváženosti fyzickej a duševnej stránky človeka.

Túto filozofiu sa snažil učiť každého jedného z nás, ktorí sme mali tú možnosť a česť s ním v akomkoľvek období života spolupracovať. Opustil nás významný Seredčan, ktorý sa do našej športovej a pedagogickej histórie zapísal veľkými písmenami.

reklama

Naše mesto prišlo o človeka, ktorý nepoznal slová, ako nedá sa, nemám na to alebo nejde mi to. Ak ste nemali to šťastie spoznať alebo stretnúť sa s týmto výnimočným učiteľom a trénerom, tak vám ho skúsime opísať v nasledujúcich riadkoch, hoci ani tento priestor nebude postačujúci.

Celej rodine, priateľom a známym vyjadrujeme hlbokú sústrasť. Ani my si nevieme predstaviť, že už v meste nestretneme jeho usmiatu tvár a neopýta sa nás, ako sa máme. Pán Hrušovský tu však bude navždy s nami. V každej medaile či diplome, ktoré pomohol svojim zverencom získať. V každej jednej spomienke, ktorú si naňho uchováme.

Česť Vašej pamiatke pán učiteľ, pán tréner. Nikdy na Vás nezabudneme.

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Krásny a úspešný život pána Jaroslava Hrušovského

Pán Jaroslav Hrušovský sa narodil 21. apríla 1938 v neďalekej obci Zavar, kde vyrastal so štyrmi súrodencami Milanom, Jozefom, Evou a Bohušom. Od detstva sa zaujímal o šport ako taký, doslova žil športom. Najviac ho však bavil futbal, ktorý neustále sledoval a v mladosti ho hrával za ŠK Slovan Bratislava ako reprezentačný brankár. Základnú školu vychodil v Šúrovciach a zmaturoval na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave.

Štúdium na Lekárskej fakulte prerušil kvôli úrazu po štvrtom semestri a diaľkovo študoval na Pedagogickej fakulte v Trnave aprobáciu biológiu a telesnú výchovu. Neskôr študoval ten istý odbor na Univerzite Komenského. V rokoch 1963 až 1970 pôsobil ako učiteľ na základnej škole v Galante a základnej škole na Kostolnej ulici v Seredi. Práve tu, v učiteľskom kabinete si začal všímať peknú kolegyňu Martušku, ktorá vyučovala rovnaké predmety.

Spoločné predmety a rovnaká záľuba ich navzájom spájali a zbližovali, až napokon v roku 1966 vyšlo v časopise Šport oznámenie o tom, že dvaja seredskí športovci uzavreli manželstvo a že životnou partnerkou futbalového brankára divízneho Hutníka Jaroslava Hrušovského sa stala kapitánka druholigových basketbalistiek Lokomotívy Sereď Marta Pekarová.

Prežili spolu bok po boku krásnych 57 spoločných rokov. Narodili sa im dve deti, dcéra Ľubica a syn Jaroslav, neskôr pribudli vnúčatká Miška, Lucka, Martinko a Adamko. Pán Hrušovský mal rodinu vo svojom živote na piedestáli. Bol vzorným manželom, zodpovedným otcom aj milujúcim dedkom. 

Učitelia sú výnimoční ľudia, pretože ich ciele sú výnimočné. Pán Hrušovský to nikdy nevnímal ako záťaž či povinnosť. Raz povedal, že na hodinách telesnej výchovy sa plní úsilie o harmonickú telesnú a duševnú rovnováhu žiakov k ich morálnemu a duševnému vývoju. Byť učiteľom vnímal ako poslanie, ktorému sa oddal počas celej svojej profesnej kariéry. Na gymnázium v Seredi nastúpil 1. augusta 1970, čím sa začala písať dlhá učiteľská etapa jeho života i života jeho študentov, ktorých ovplyvnil.

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Nevynechal ani jedno športové podujatie

Celé roky sa snažil svojich žiakov viesť k športu. Organizoval športové a branné súťaže, viedol športové krúžky v basketbale, futbale, minibasketbale a dosahoval výborné výsledky. V minibasketbale získali mladší žiaci na majstrovstvách Slovenska pod jeho vedením striebro a v roku 1969 zlato na majstrovstvách Československa. V roku 1992 bol zakladateľom branných a technických činností a ako člen predsedníctva Zväzu branných a technických športov organizoval okresné a krajské súťaže. Bol trénerom aj rozhodcom. Ako člen Zväzarmu bol aktívny vo výchove brancov.

So svojimi zverencami dosiahol v roku 1985 3. miesto a o rok si už z Osrblia niesli zlato v rámci Slovenska. Počas pôsobenia na Gymnáziu v Seredi zapájal žiakov do všetkých športových súťaží a pretekov, ktoré boli v okolí. Viedol obľúbené branné kurzy, počas ktorých chodieval so žiakmi na týždenné sústredenia do Diakoviec, usporadúval lyžiarske výcvikové kurzy, jednodňové i týždenné. Sám sa zúčastnil celoslovenskej súťaže v lyžovaní, tento šport mal v obľube a spolu s manželkou viedol k tomu aj svoje deti.

Vykonával nespočetné množstvo aktivít poznačených jeho pracovitou, kamarátskou a spoločenskou povahou. Zo všetkého si nielen on, ale predovšetkým jeho študenti odniesli krásne zážitky, ktoré časom prešli do cenných spomienok. Svojim žiakom sa vždy snažil ísť príkladom. Ak na svojho učiteľa študenti po opustení školských lavíc spomínajú v dobrom, tak taký učiteľ splnil svoje poslanie. A on taký naozaj bol. 

Pán Jaroslav Hrušovský bol za svoju obetavosť a výborné výsledky ocenený plaketou J. A. Komenského. Ďalšie ocenenie prevzal 10. novembra 2010 za celoživotné pôsobenie v športe v kategórii „Športovec s veľkým srdcom pre Sereď“ za všetky dosiahnuté výsledky, námahu a celoživotné pôsobenie pri rozvoji športu v meste Sereď.

Nikdy nečakal na materiálne ohodnotenie, ale to duchovné, víťazstvo alebo posun jeho žiakov, mu dodávalo pocit dobre vykonanej práce. Pod jeho vedením vyšlo zo seredského gymnázia veľa dobrých športovcov. A jeho odmenou bolo, ak o nich počul dobré správy, ktoré nemuseli byť len víťazné.

Hovorí sa, že nám pomôže, keď sa vyplačeme. Každá slza je pritom spomienkou. Deň, keď pán Hrušovský naplnil svoj pozemský cieľ, keď nenastal aplauz, ale veľké ticho, sa písal 22. november 2023. A slzy sa zmenili na spomienky.

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Zdroj: Archív rodiny Hrušovskej

Zdieľať na Facebooku