Adam Morong je náš 28-ročný talentovaný futbalista s číslom 14, ktorý síce pôsobil v rôznych kluboch, ale vrátil sa do rodnej Serede. Zastáva rôzne pozície, no najradšej je krajným záložníkom a na svojom konte má aj veľa gólov.
Má manželku Romanu a synčeka Šimonka, obľubuje turistiku a dobrú kávu so svojimi priateľmi.
Kedy to bolo prvýkrát si asi nespomeniem, no podľa starých fotiek som ešte nevedel chodiť, keď ma ocino držal a mal som pred sebou malú loptičku (spomína s úsmevom). Už odmala som hovoril, že budem futbalista.
Detstvo bolo zrejme iné, ako majú dnešné deti. My sme boli stále vonku a niečo vymýšľali, poprípade hrali (najčastejšie futbal).
Začínal som tu v Seredi, teda ŠKF Sereď, vo veku asi 7 rokov.
Prvý bol ŠKF Sereď, následne AS Trenčín, Liptovský Mikuláš, Sereď, Nitra, Senica a znova Sereď. Každé jedno pôsobenie ma niečo naučilo a snažil som sa zobrať si len tie pozitívne veci. Vrátil som sa preto, lebo mi v klube skončila zmluva a Sereď mala záujem, no hlavne som tu doma.
Neberiem to nijako zvláštne, no som rád, že som tu aspoň jeden domáci hráč. Sme tu ozaj multikultúrne mužstvo, ale v kabíne nie je problém a tvoríme silný kolektív.
Máš krásnu rodinu, nádhernú manželku a syna. Oni sú isto Tvoji najväčší fanúšikovia. Ako vplýva kariéra futbalistu na rodinné vzťahy všeobecne?
Ďakujem. Áno oni, ale aj celá rodina mi držia palce a podporujú ma, za čo som im vďačný, lebo bez nich by to bolo oveľa ťažšie. Síce sa niekomu zdá, že toho času máme veľa, ale opak je pravdou. Každodenné tréningy plus víkendovy zápas k tomu.
Počas sezóny je ťažké naplánovať si nejaký voľný víkend či pobyt, no po sezóne sa vždy nájde čas na tieto veci. Ja som rád, že môžem robiť to, čo ma baví a zároveň aj živí.
Dúfam, že ním pre neho budem aj keď bude starší. Zatiaľ by som skôr povedal, že ho vediem k pohybu ako takému. Chcem, aby mal pekné detsvo plné zážitkov a nie vysedávania pri počítači alebo televízii, aj keď aj o tom je dnešný svet.
Keď ho bude niečo baviť, budem(e) ho v tom podporovať. No dúfam, že ho chytí práve futbal (vraví s úsmevom).
Nemam žiadne. Každý má predzápasovú prípravu inú, niekedy mávame spoločné rozcvičky. Keď nie, ja sa idem napríklad na chvíľu prejsť.
Čo alebo kto Ťa motivuje pred zápasom najviac? Máš niečo špeciálne alebo si z tých ľudí, ktorí sa sami „nakopnú“ a podajú dobrý výkon?
Niekedy sám, niekedy hudba, spoluhráči, niekedy súper. Ide to tak prirodzene.
Ďakujem. Stalo sa to z ničoho nič na zápase slovenského pohára. Pocítil som silnú bolesť v lýtku. MR vyšetrenie ukázalo natrhnutý lýtkový sval, pre ktorý som pauzoval a dával sa dokopy približne päť týždňov.
Som vďačný našim masérom a aj trénerom, no hlavne Dávidovi Kondačovi (Famwell Hlohovec), nášmu fyzioterapeutovi, ktorý so mnou pracoval a postupne mi dávkoval záťaž až pokým som bol opäť na 100 % fit.
Regenerácia je veľmi dôležitá súčasť športu. Ako regeneruješ Ty a aké sú Tvoje záľuby vo voľnom čase?
Samozrejme, je to dôležité. Ja osobne mám rád masáž, ľadovú vodu, vitamíny a celkovo wellness. Vo voľnom čase sa venujem najmä rodine, no rád zájdem aj niekam do prírody a na turistiku alebo dobrú kávu s kamarátmi.
Na ktorý moment svojej kariéry doposiaľ najradšej spomínaš?
Tých momentov je, samozrejme, viac, no spomeniem historický postup Serede do fortunaligy.
Ďakujeme v mene celej redakcie za rozhovor a prajeme ešte veľa úspechov v kariére a v osobnom živote.