18.10.2021, meniny má
18. septembra 2021

ROZHOVOR: MUDr. Oto Petrík je primárom na neurológii v Galante. Približuje, prečo je v našom regióne toľko prípadov mozgových príhod

ROZHOVOR: MUDr. Oto Petrík je primárom na neurológii v Galante. Približuje, prečo je v našom regióne toľko prípadov mozgových príhod
zdroj: procare.sk
reklama

Primára neurológie v Nemocnici Sv. Lukáša v Galante MUDr. Ota Petríka, MPH pozná aj mnoho ľudí z nášho mesta. Je ťažké povedať, či skôr „chvalabohu“ alebo „bohužiaľ“. Každý, kto príde s MUDr. Petríkom do styku, si ho nevie vynachváliť. Svoju prácu robí naozaj výborne a výsledky, ktoré má galantské oddelenie neurológie za sebou, hovoria za všetko.

Za svoju kariéru pomohol významnému množstvu ľudí a do liečby prináša aj inovatívne postupy, ktoré na veľa miestach nenájdeme. O tomto doktorovi sme písali aj v našich predošlých článkoch. Napríklad v článku o hrdinoch z červenej nemocnice.  Primár Oto Petrík žije v Seredi so svojou rodinou.

Doktor Petrík odpovedal pre naše médium na pár otázok. V článku sa dozviete:

  • Ako dlho pôsobí na svojom poste?
  • Prečo si vybral práve neurológiu?
  • Aký je výskyt mozgových príhod v našom regióne?
  • Aké inovatívne postupy liečby používa?
  • Aké sú jeho rady, ako sa vyhnúť nemocnici?
  • A mnoho ďalšieho z jeho života.

Dobrý deň pán Petrík. Ľudia z nášho okolia vás poznajú hlavne vďaka tomu, že mnohým ste pomohli a nedajú na vás dopustiť. Koľko rokov pôsobíte v Galante?

Dobrý deň. Aktuálne pracujem v okresnej galantskej nemocnici 1+7 rokov.

Kde ste ako absolvent začínali? Prečo ste si vybrali práve neurológiu?

V roku 2007 som nastúpil na neurológiu v Galante, ale po roku sa oddelenie zavrelo pre nedostatok lekárov, a tak som neskôr pracoval v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku, kratúčko v Lučenci a potom pár rokov v Bratislave v nemocnici v Petržalke. A v roku 2014 som sa vrátil späť do Galanty.

V roku 2007 bolo voľné miesto na internom oddelení a na neurológii, tak som si zvolil neurológiu. Až potom som zistil, ako ma tento odbor baví a fascinuje zároveň.

Viete nám priblížiť, aký je výskyt cievnej mozgovej príhody v tomto našom regióne?

Odhadom je to cca 300 – 400 pacientov na 100 000 obyvateľov za rok. V preklade do normálnej reči cca 400 – 500 pacientov ročne v našom regióne utrpí mozgovú príhodu. Čo je naozaj veľa. Priemer v EU je niekde okolo 200 pacientov na 100 000 obyvateľov ročne.

Čomu sa venujete z odborného hľadiska presnejšie? Máte nejaké inovatívne postupy liečby, ktoré používate alebo ktoré sa snažíte presadiť?

V okresnej nemocnici sa musíte venovať všetkému. Nie je nás tak veľa, aby sme si mohli vyberať, že budem robiť len túto skupinu neurologických pacientov a ostatné nie. Napriek tomu najviac sa venujeme akútnemu manažmentu cievnych mozgových príhod, pričom dosahujeme veľmi dobré výsledky na slovenské, ale aj svetové pomery. Ďalej Parkinsonovej chorobe, aplikácii botulotoxínu pri dystóniách a spasticite a migrénam, kde za posledný rok došlo k významnému posunu dostupnosti liečby pre najťažších pacientov.

zdroj: procare.sk

Na Slovensku evidujeme vyšší nárast pacientov s mozgovou mŕtvicou, pričom sú to už aj mladší ľudia. Prečo je to podľa vás tak?

Zlepšilo sa povedomie ľudí o cievnych mozgových príhodách, viac ľudí ide do nemocnice a neostávajú doma. Zlepšili sa aj naše schopnosti diagnostikovať týchto pacientov, to znamená zistiť dôvod cievnych mozgových príhod. U mladých ľudí ide najčastejšie o vývojové vady v prepážke medzi predsieňami srdca alebo genetické podmienené choroby zrážania krvi. Prečo je celkovo viac mozgových príhod? Nežijeme zdravo.

Je nejaký spôsob, ako to odvrátiť? Ako predchádzať tomu, aby sa pacienti dostali k vám?

V prvom rade je dôležité rozpoznať príznaky cievnej príhody včas. Len rýchle rozpoznanie a následný prevoz do nemocnice nám umožní podať liečbu. K základným príznakom patrí trojica: porucha reči, pokles ústneho kútika a jednostranná slabosť alebo zmena citlivosti končatín. Podanie liečby je limitované časom od vzniku ťažkostí. Do 4,5 hodiny od vzniku ťažkostí vieme podať liečbu na rozpúšťanie zrazeniny v mozgovej tepne. Pričom platí, čím skôr pacient príde, tým lepší výsledok.

V nemocnici v Galante využívate umelú inteligenciu. V čom je tento prístup lepší než bežné postupy?

Umelú inteligenciu používame v troch prípadoch:

  1. pomáha nám rýchlejšie určiť miesto a veľkosť prípadného poškodenia mozgu nedokrvením,
  2. pomáha nám rýchlo určiť miesto uzáveru cievy,
  3. v prípade, ak nevieme jednoznačný čas vzniku cievnej príhody, vie táto umelá inteligencia vypočítať objem tkaniva mozgu, ktoré vieme liečbou zachrániť, alebo či je už na túto liečbu už neskoro.

Sú takéto možnosti aj inde na Slovensku?

Aktuálne už vo väčšine nemocníc podobný systém funguje, keď sme s ním v roku 2018 začínali, boli tieto „umelé inteligencie“ len v niektorých veľkých fakultných nemocniciach. Napríklad v Trnave a Bratislave.

Aký máte názor ako neurológ na stále rozvíjajúce sa siete a počítače, za ktorými čoraz mladšie deti trávia viac času? Má to nejaký vplyv na mozog, prípadne na zdravie po neurologickej stránke?

Na tieto otázky by lepšie odpovedal asi psychológ a nie neurológ. Je iná doba, je rýchlejšia a plná technológií. Nároky na deti a dospelých sú iné ako pred pár rokmi. Skôr je to otázka rovnováhy medzi aktivitami, ktoré nesúvisia s počítačmi a samotným užívaním počítačov.

zdroj: procare.sk

Myslíte si, že pokles IQ u ľudí súvisí s uponáhľanou dobou a všadeprítomnými technológiami, nakoľko ľudia nie sú nútení toľko rozmýšľať?

Nemyslím si, že dochádza k významnému poklesu IQ v populácii na základe všadeprítomných technológií. Z každej strany sa na vás valia informácie a často nedokážeme odfiltrovať, čo je pravda a čo nie. Preto sú ľudia ľahšie manipulovateľní, strácajú sa v informačnom šume.

Ako čo najrýchlejšie zachrániť človeka, ktorý je po porážke, no nemusí to byť u neho znateľné?

Rýchlo rozpoznať, či môže ísť o cievnu mozgovú príhodu podľa trojice základných príznakov. A potom len rýchlo volať 112.

Síce nepochádzate zo Serede, no žijete tu. Ako sa vám v našom meste páči a čo vás sem priviedlo?

Pôvodne som z Považskej Bystrice, manželku som spoznal na Prašníku pri Vrbovom a ona je z Čepeňa, takže odpoveď je: Priviedla ma sem láska. Čo sa mi páči v Seredi? Väčšinu svojho života trávim v nemocnici, takže do mesta veľmi nechodím, o to viac si užívam tiché a kľudné prostredie v Strednom Čepeni a pri Váhu. Oproti paneláku na sídlisku v Považskej je to veľká zmena.

Máte pre čitateľov ešte nejaké rady a odporúčania, ako existovať zdravšie, ako myslieť viac pozitívne a ako zvládnuť ťažké situácie?

Tie rady sú všetkým známe. Nefajčiť, alkohol len príležitostne, pestrá strava a mimopracovné aktivity. Ťažké situácie sa najlepšie riešia s ľuďmi, ktorých máte radi, a to je pre mňa moja rodina.

Páčil sa vám rozhovor? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: MUDr. Oto Petrík, MPH
Zdieľať na Facebooku