ROZHOVOR: „Nie sú dôležité výhry, ale radosť z hry,“ hovorí Nikoleta Šalmíková, trénerka mladých hráčov ŠKF Sereď
Vždy vám veľmi radi prinášame rozhovory so zaujímavými ľuďmi zo Serede a okolia, ktorých sa tu, povedzme si pravdu, nájde naozaj neúrekom.
Dnešný rozhovor vám priblíži Nikoletu Šalmíkovú, trénerku malých futbalových nádejí v ŠKF Sereď. Nikoleta sa venuje práci s deťmi v kategóriách U7 a U8 a v rozhovore sa s nami podelila o svoje skúsenosti z trénerstva aj výzvy pri práci s najmladšími futbalistami.
Zistíte, ako sa dostala k futbalu, čo jej na trénovaní detí najviac baví, a aké ciele má s týmito malými športovcami v najbližšom období.
V rozhovore sa ešte dozviete:
- Ako boli jej trénerske začiatky?
- Čo je základom pri práci s mladými futbalistami?
- Prečo je dôležitá podpora od rodičov?
- Čo majú futbalové tréningy spoločné so spievaním Kukulienky?
Ako ste sa dostali k trénerstvu a prečo práve futbal?
Už do malička som inklinovala k športom. Od hádzanej cez atletiku až po basketbal. A hoci som sa profesionálne venovala basketbalu, väčšinu môjho voľné času som strávila na futbalovom ihrisku. Možno aj preto, že väčšina mojich kamarátov boli chlapci, a ešte aj z futbalových rodín, takže ako jediné dievča v partii som nemala na výber. Na futbalovom ihrisku som prežívala aj svoju prvú lásku, ktorá trvá dodnes, keďže ten brankár, ktorého som chodila obdivovať na každý zápas je dnes mojím manželom a spolutrénerom.
K trénerstvu som sa dostala náhodou, keď sme na futbal prihlásili aj nášho syna, avšak po určitom čase sa trénerka rozhodla odísť a deti nemal kto trénovať. Bolo mi nesmierne ľúto, že decká, ktoré si obľúbili tento šport a našli si vďaka nemu množstvo kamarátov budú teraz naháňať loptu niekde za panelákmi, alebo len vo virtuálnom svete. Pozreli sme sa na seba s manželom a bolo rozhodnuté.
Spravili sme si potrebné školenia, licencie, hľadali aktuálne metódy trénovania na ukážkových tréningoch v okolitých kluboch a v neposlednom rade sme požiadali o pomoc aj skúsených trénerov z vyšších kategórii ŠKF Sereď, ktorí nám pomohli nastaviť systém tréningu, za čo im patrí veľké ďakujem.
Odkedy trénujete v ŠKF Sereď a ako ste sa dostali k tejto pozícii? Prečo práve kategória U8?
V ŠKF Sereď trénujem od 1. marca 2024, avšak predtým som 6 mesiacov robila asistentku bývalej trénerke, čo znamená, že som pripravovala jednotlivé cvičenia, motivovala decká pri vykonávaní jednotlivých cvikov a doprevádzala ich na rôzne zápasy a turnaje. Keďže máme syna ročník narodenia 2018 a jeho tím mi prirástol k srdcu, zostala som trénovať práve ich kategóriu čo bolo v roku 2024 kategória U7. Zároveň, keďže som začínala ako asistent trénera aj u vtedajšej kategórii U8 (dnes už U9 a U10), a decká boli neuveriteľné, veľmi rýchlo som sa „zaľúbila“ aj do tejto kategórie, a tak som nové tréningové procesy začala rozvíjať aj v kategórii U7 aj v kategórii U8.
Stala som sa teda trénerkou dvoch kategórii. Dnes už, ale decká z kategórie U8 sú u mojich kolegov trénerov vo vyšších kategóriách a súčasná U8 sú ročníky 2017 a 2018, s ktorými som začínala pred rokom ako U7.
Stále však platí, že okrem U8, trénujem aj kategóriu U7, nakoľko počas tréningov najmä vo vonkajších priestoroch prichádzali rodičia s otázkou, či by si to aj ich dieťa nemohlo vyskúšať. Slovo dalo slovo, tréner loptu a dnes už trénujeme aj nové detičky v kategórii U7 s ročníkmi narodenia 2018 a 2019. Takže opäť vedieme dve kategórie.
Zdroj: archív Nikoleta Šalmíková
Zdroj: archív Nikoleta Šalmíková
Čo vás na trénovaní detí najviac baví?
Odpoveď je priamo v otázke. Trénovanie detí. Viete, je jednoduchšie trénovať staršie deti v čomkoľvek, ktoré rýchlejšie pochopia, viac sa sústredia, ale trénovať malé deti vo veku od 5 do 7 rokov je naozaj zábava a zároveň veľká výzva. Nie nadarmo sa hovorí: „ak chceš vedieť pravdu, spýtaj sa deti“…. deti sú tie najúprimnejšie stvorenia, ktoré nám nastavujú zrkadlo. Keď sa hráme, keď sa zabávame rýchlo sa „rozkokošia“, keď robíme „vážne“ cviky a kľučky, tvária sa pritom veľmi „dôležito“, ale v kútiku duše sa stále rehocú a zabávajú, keď im niečo vysvetľujete, často je zaujímavejší vrtuľník na oblohe, alebo pobehujúca mačka po ihrisku, to je to čo ma na tom najviac baví. Každý z nich prichádza na tréning s úsmevom, a aj keď mam zlý alebo ťažký deň v práci, úsmev a nadšenie každého toho dieťaťa ma nabíja energiou. (aj keď to tak nie vždy vyzerá)…
Čo je podľa vás najdôležitejšie pri práci s takýmito mladými hráčmi?
Vo všeobecnosti pri športe detí a mládeže je v prvom rade ich psychická pohoda. Dieťa by malo chodiť na tréningy dobrovoľne a s chuťou stretnúť sa s kamarátmi, naučiť sa niečo nové a mať radosť z pohybu. Psychická pohoda je u detí to najdôležitejšie. Dieťa musí vnímať, že aj keď spraví niečo zlé, je to prirodzené a stane sa to ešte veľa krát. Ak sa mu niečo podarí, nechať ho to ukázať aj ostatným, aby sa cítilo výnimočne.
Ku každému dieťaťu sa snažíme pristupovať individuálne najmä v tejto rovine. Každé dieťa je iné, každé potrebuje svoj čas a svoj priestor, aj keď to často pri toľkých deťoch je náročné, snažíme sa komunikovať nielen s nimi, ale aj s rodičmi o pocitoch ich detí z každého tréningu alebo zápasu. Nie sú dôležité výhry, ale to aby si každý zápas a turnaj dieťa užilo, a bolo spokojné samo so sebou. A to je úloha nielen trénera, ale aj rodiča.
Zdroj: archív Nikoleta Šalmíková
Aké sú najväčšie výzvy pri tréningu detí v tomto veku?
Výzvou pre mňa je najmä udržanie ich pozornosti. Neustále potrebujete precvičovať viac menej tie isté kľučky, a dotyky s loptou, no pri malých deťoch by bol rutinný štýl tréningu demotivujúci. Preto sa každý tréning snažíme zanechať jednu až dve veci v rutine, ako rozbehanie sa či vedenie lopty a následne v každom tréningu pridávame nové herné prvky so zameraním na jednotlivé cviky, ale neustále v inom prevedení a aj s pridaním zábavných prvkov ako súťaže, naháňanie sa s trénermi, či zapájanie rodičov do tréningového procesu.
Zároveň je pre mňa výzvou aj komunikácia s rodičmi (smiech)… Pri takýchto malých deťoch prichádza každý jeden rodič s tým, že už po prvých mesiacoch chce mať z dieťaťa „malého Ronalda“. Dieťa však nie je malý dospelý, a to že rodič vidí tú hru, alebo vedenie lopty jeho dieťaťa inak, dieťa to stále vníma tak, že to robí najlepšie ako vie… a práve v tomto prípade je najdôležitejšia tá podpora a motivácia práve od rodiča, ktorý je prirodzenou súčasťou každého tréningového procesu a najväčším vzorom pre svoje dieťa.
Ako pracujete s disciplínou u najmenších futbalistov?
Zo začiatku to bolo veľmi náročné, pretože najmä v súčasnej U7 prichádzali nové deti, ktoré prichádzali s kamarátmi a brali tréningy ako krúžok, to znamená s väčšou voľnosťou a nevnímali nás ako autoritu, ale len ako dozor. To sa však veľmi rýchlo zmenilo, keď už po prvých mesiacoch bolo vidieť na hráčoch, ktorí to brali naozaj ako tréning a chceli sa niečo naučiť výrazné zlepšenie vo vedení lopty či v streľbe na bránu. Prišli prvé zápasy a radosť z prvých gólov mali najmä tí „disciplinovanejší“.
Celkovo sa snažím na tréningoch viac motivovať ako trestať, ale samozrejme najúčinnejšie pri športovcoch nie je desať drepov alebo desať klikov, ale skôr zaspievaj „Kukulienku“, alebo obleč si ružovú rozlišovačku (čo u chlapcov zaberá najlepšie).
U staršej kategórie U8 stačí vynechať jeden tréning hru (futbal), a ten ďalší tréning sú ako „med“, len aby si mohli na konci tréningu zahrať futbal a zabaviť sa.
Vidíte v niektorých deťoch už teraz potenciál stať sa úspešnými futbalistami?
To či bude dieťa úspešné nezáleží len od jeho talentu. Sú deti, ktoré sú pohybovo zdatnejšie, sú deti, ktoré sa vďaka poctivosti na tréningoch stanú pohybovo zdatnými. To však neznamená, že tie deti, ktoré vedia rýchlejšie behať alebo majú lepší cit na lopte budú úspešnejšie, pretože šport je okrem radosti aj o disciplíne. Ak dieťa „poľaví“ veľmi rýchlo sa to odrazí na jeho výkone. Ak rodič „poľaví“, alebo naopak veľmi „tlačí“ taktiež sa to odrazí na výkone dieťaťa a zároveň jeho budúcnosti. Každé z detí, ktoré na sebe pracujú má šancu stať sa úspešným futbalistom, alebo futbalistkou.
Koľko dievčat momentálne trénuje v tíme a ako si vedú v porovnaní s chlapcami? Spolupracujete aj s rodičmi hráčov?
V kategórii U7 máme štyri dievčatá a v kategórii U8 jedno dievča. Dievčatá sú často disciplinovanejšie v rámci cvikov, robia jednotlivé cviky síce pomalšie ale precíznejšie. Paradoxné je aj to, že sú odolnejšie voči pádom, postavia sa a idú ďalej, kdežto pri chlapcoch je to často aj o „simulovaní“ z futbalových videí a odkukávaní od veľkých futbalistov, žiaľ zatiaľ odkukávajú len to simulovanie a hádzanie sa o zem (smiech).
Spolupráca s rodičmi najmä u takýchto malých detí musí byť. Ak je spokojný rodič, bude spokojné aj dieťa a opačne. Snažíme sa komunikovať s každým rodičom otvorene a k tomu taktiež vyzývame aj rodičov voči nám. Ak sa im niečo nepáči, alebo aj páči treba to otvorene povedať a následne sa s tým snažíme stotožniť. Nie každý rodič si však vie predstaviť prípravu jedného tréningu, a zároveň aj náročnosť daných cvikov pre ich ratolesti, a preto organizujeme raz do mesiaca (v nedeľu) rodičovský tréning. Mimo zimnej sezóny, jedna nedeľa do mesiaca patrí rodičom a ich malým futbalistom, kedy si spoločne absolvujú tréningový proces.
Veľké ďakujem patrí rodičom za to, že vedú svoje deti k športu a sú pre ne oporou. V dnešnej uponáhľanej dobe je naozaj každý tréner vďačný za obetavých rodičov, ktorí vždy stoja na strane svojich detí a podporujú aj svojich trénerov. Ja mám to šťastie, že takých rodičov mám v oboch kategóriách.
Zdroj: archív Nikoleta Šalmíková
Cieľom nie je len zábava, ale aj poukázanie na náročnosť cvikov a ich prevedenia v jednotlivých fázach tréningu. Rodič následne vidí hlbší význam daného cviku a jeho použitia v hre a vie dané cviky precvičovať aj s dieťaťom doma.
Aké sú vaše ciele s tímom U8 v najbližšom období? Čakajú vás v blízkej dobe opäť nejaké turnaje alebo významné zápasy?
Celkovo nám ide hlavne o zvýšenie záujmu o tieto šikovné deti. Neustále sa snažíme poukazovať na dôležitosť prípraviek a malých detí v ŠKF Sereď, pretože v nich je budúcnosť futbalu mesta Sereď. Ak dieťa od malička bude milovať futbal, bude mať rád prostredie v ktorom sa nachádza, ľudí okolo seba, nielenže zostane v materskom klube, ale bude jeho pilierom.
Naším cieľom je vychovávať aj naďalej deti, pre ktoré nie je futbal len vyplnením voľného času, ale vášňou, ktorú prenesú do každej hry. Deti úprimne tento šport milujú a naozaj im záleží na tom, aby sa neustále zlepšovali. Zaslúžia si väčšiu pozornosť, záujem a podporu zo strany verejnosti. To je môj cieľ – ukázať bežným ľudom, že aj malé dieťa dokáže vo futbale veľké veci.
Zdroj: archív Nikoleta Šalmíková
Áno, stále dohadujeme prípravné zápasy pre obe kategórie s kvalitnými tímami, zúčastňujeme sa turnajov, kde si sily merajú rôzne futbalové akadémie z veľkých miest a každá jedna prehra nás robí silnejšími. Pretože, podľa môjho názoru najprv musíte deti naučiť prehrávať, aby radosť z výhry bola o to silnejšia.
V najbližšej dobe nás čaká priateľský triangel s FC Spartak Trnava a ŠK Slovan Bratislava, turnaj v ŠHTomášov s tímami ako Mészoly Focisuli Budapešť, FKM Karlova Ves, FŠM NutriAchievers Tomaš Vričan Academy či FKM Stupava a v neposlednom rade sa veľmi tešíme na turnaj do RSC Hamšík Academy, ktorý sa uskutoční už teraz v marci.
Je toho veľmi veľa čo nás čaká, či už je to „makanie“ na tréningoch, zábavy počas „rodičovských tréningov“, ale aj emócii počas zápasov a turnajov. Najdôležitejšie je však to, že sme jeden tím a všetko zvládneme, pretože kde je vôla, tam je cesta: „Jeden za všetkých, všetci za jedného“.
Zdroj: archív Nikoleta Šalmíková
Zdroj: archív Nikoleta Šalmíková
Zdroj: archív Nikoleta Šalmíková
Zdroj: archív Nikoleta Šalmíková
Zdroj: archív Nikoleta Šalmíková
Zdroj: archív Nikoleta Šalmíková
Podporte článok zdieľaním.
NAJČÍTANEJŠIE
Mohlo by vás zaujímať
Sme lifestylovo-informačný web zameraný na regionálny obsah pre občanov mesta Sereď a všetkých okolitých obcí.