01.10.2022, meniny má
6. septembra 2022

ROZHOVOR: Seredčanky Veronika Huláková a Laura Hilkovičová strávili v exotickej Kostarike šesť týždňov. Porozprávali nám o svojom cestovateľskom zážitku

ROZHOVOR: Seredčanky Veronika Huláková a Laura Hilkovičová strávili v exotickej Kostarike šesť týždňov. Porozprávali nám o svojom cestovateľskom zážitku
Zdroj: Veronika Huláková, Laura Hilkovičová
reklama

Sme veľmi radi, že v našom malom meste žije toľko dobrodruhov a cestovateľov. Seredčanky Veronika Huláková a Laura Hilkovičová strávili v exotickej Kostarike šesť týždňov.

O tom, že zbalenie kufra a vycestovanie za novými zážitkami je občas to najlepšie, čo pre seba môžeme spraviť, niet pochýb. Každý človek si zaslúži obohatiť svoj život cestovaním a prechádzať krajinami nielen prstom na mape.

Súčasný svet nám umožňuje cestovať, spoznávať, objavovať a zdielať svoje cenné zážitky s ostatnými. Bola by veľká škoda, ak by sme to nevyužili, pretože cestovanie nikdy nebolo a ani nie je samozrejmosťou.

Čo všetko sa dozviete o Kostarike?

  • Čím je táto krajina výnimočná?
  • Čo všetko potrebujete vedieť pred vycestovaním do exotickej krajiny?
  • Aké adrenalínové zážitky sa tu dajú zažiť?
  • Akú má jedinečnú flóru a faunu?
  • Aké gastronomické zážitky si tu môžete vychutnať?

Veronika a Laura sa rozhodli s nami podeliť o svoj cestovateľský zážitok. Vrátili sa len nedávno a najlepšie bude, ak vám Kostariku priblížime ich vlastnými slovami. Je z nich totiž cítiť  čerstvosť zážitkov a oceánsky vzduch, sladkosť exotického ovocia, napätie počas prechádzania sa nočnou džungľou a dve srdcia plné krásnych zážitkov.

reklama

„Veronika Huláková a Laura Hilkovičová, hrdinky, ktoré sa otvorili objavovaniu Kostariky“ – aj tak by mohla znieť kapitola dobrej knihy, ktorej časť si môžete užiť čítaním nasledujúcich riadkov.

Zdroj: Veronika Huláková

O tom, že rada a často cestuješ, niet pochýb. Aké krajiny najradšej navštevuješ?

Veronika: Doteraz všetky krajiny, ktoré som navštívila, boli v rámci Európy – Španielsko, Taliansko, Portugalsko, Grécko, Slovinsko a podobne. Nedávno som objavila čaro surfovania, vďaka ktorému vydržím vo vode aj niekoľko hodín.

Nepoviem nie ani túre v horách alebo objavovaniu skrytých pláží. Výletom na Kostariku som prvýkrát prekročila Atlantický oceán, pocítila silu časového posunu a kultúru druhej pologule.

Čo na dovolenke vyhľadávaš a čo naopak nemusíš?

Laura: Cestovanie pre mňa znamená objavovať nové miesta, tráviť čas s domácimi, skúšať ich jedlá a pridať sa k ich zvykom a tradíciám. Nie som typ človeka, ktorý celý deň strávi leňošením na pláži. Samozrejme, niekedy treba aj také dni a trochu oddychu, no vo všeobecnosti v každej krajine objavujem.

Väčšinou podnikám výlety po okolitých miestach a neostávam iba na jednom. Tak sa mi podarilo napríklad minulý rok precestovať polovicu Andalúzie v Španielsku či v roku 2018 obísť celý Island.

Vyše mesiaca si strávila na Kostarike a len nedávno si sa vrátila. Prečo práve táto krajina? 

Laura: Výber krajiny pre toto leto bol trochu náročnejší ako po minulé roky. Chcela som sa ďalej venovať španielčine, ktorú som sa začala učiť už predtým, ale povedala som si, že veď v Španielsku som bola už niekoľkokrát a tiež tam strávim nasledujúceho polroka.

Pre tento dôvod bolo treba nájsť inú španielsky hovoriacu krajinu. V tom čase sa mi ozvali z agentúry, v ktorej som mala kedysi záujem študovať, a ponúkli mi Kostariku. Výber bol teda jasný, prečo konečne neprebádať aj iný kus sveta ako Európu?

Zdroj: Veronika Huláková

Potrebovali ste pred cestou do Kostariky niečo špeciálne, napr. vakcínu alebo víza? 

Veronika: Na Kostariku nebolo treba nič špeciálne. Víza sú potrebné, len ak sa človek plánuje zdržať dlhšie ako tri mesiace. My sme však potrebovali tranzitné víza do Ameriky, keďže sme mali prestupy v USA.

Čo sa týka vakcín, tiež nie sú žiadne povinné, ale bolo nám odporúčané zaočkovať sa proti hepatitíde A, B a zbaliť si so sebou repelent na komáre z dôvodu výskytu epizód malárie v krajine.

Čo všetko musí človek vedieť pred tým, ako vycestuje a na čo by nemal zabúdať? 

Laura: Vo všeobecnosti by som povedala, že to záleží od typu cestovania. Ak si idete užiť dovolenku k moru na týždeň, netreba vám toho veľa.

Ak podnikáte cestu cez pol sveta prvýkrát sami a chcete precestovať skoro celú krajinu, treba už myslieť na viac vecí. Určite je stále dôležité sledovať si lety, meškania, zrušené odlety a podobne.

Medzi dôležité veci patrí, samozrejme, aj dôsledná príprava, t. j. nájsť si miesta, ktoré chceme vidieť, popozerať mapy, zistiť, kde sú tieto miesta lokalizované a  informovať sa o možnostiach dopravy.

Je užitočné pripraviť si približný itinerár a nesmieme zabudnúť ani na všetky doklady a poistenie. Na Kostarike je v súvislosti s rôznymi nebezpečnými ochoreniami veľmi dobrá situácia v porovnaní s inými krajinami Latinskej alebo Južnej Ameriky. Napriek tomu som situáciu zvážila a zaočkovala sa proti hepatitíde typu A.

Zdroj: Veronika Huláková

Koľko hodín trval váš let a čo zvyčajne robíš, ak cestuješ na dlhšie trasy?

Veronika: Mali sme rôzne lety na cestu tam a späť. Cestou tam sme najprv leteli z Viedne do Los Angeles 12 hodín, na letisku sme strávili 9 hodín a následne sme leteli 5 hodín priamo do hlavného mesta Kostariky San José. Čiže let do Kostariky trval dokopy 26 hodín.

Naspäť sme to mali trošku komplikovanejšie. Dvakrát nám menili lety a finálne sme leteli cez New York a Londýn 18 hodín. Na takéto dlhé lety si vždy beriem masku na oči, aby som čo najviac pospala a využila čas, poprípade čítam knižku alebo pozerám filmy.

Vaše prvé dojmy z Kostariky?

Laura: Prilietali sme na letisko blízko San José, hlavného mesta Kostariky, a teda prvé dojmy boli nádherné. Myslím, že som zatiaľ nebola v zelenšej krajine. Pristávala som s pocitom, že vchádzam naozaj do džungle.

San José ako mesto je však úplný opak, úprimne si myslím, že sa tu neoplatí ostávať viac ako na noc, ktorú potrebujete na regeneráciu po tak dlhom lete. Ak chcete zažiť Kostariku, treba sa presunúť na tie dôležitejšie a krajšie miesta tejto krajiny.

Veronika: Môj prvý dojem bol veľmi emotívny. Kostariku som si dovtedy stále predstavovala ako džungľu a očakávala som, že pavúky, hady alebo škorpióny budeme mať na dennom poriadku aj na ubytovaní.

Prvé noci som teda veľmi nepospala a stále som striehla, či po mne niečo nelezie. Časom som si už zvykla a uistila sa, že to tak vôbec nie je a tieto zvieratká o mňa vôbec nemajú záujem.

Zdroj: Veronika Huláková

Mala si špeciálny zámer, prečo si vycestovala práve sem? 

Veronika: Áno. Kostarika bola jednou z destinácií, ktorú ponúkala agentúra EF Education first ako možnosť zažiť jazykový pobyt v zahraničí. Keďže som chcela po prvýkrát opustiť brány európskeho kontinentu, chytila som sa tejto príležitosti.

Španielčinu som sa začala učiť podomácky počas koronových čias, keď som si zmyslela, že sa chcem naučiť niečo nové. V jazykovej škole sme strávili štyri týždne, počas ktorých sme mali každý deň doobeda alebo poobede štyri hodiny španielčiny a počas víkendov sme objavovali okolité pláže a džungle.

Väčšina našich spolužiakov bola z Európy, presnejšie zo Švajčiarska, Dánska, Holandska, Nemecka, Talianska, Veľkej Británie, Francúzska a iných štátov, ale aj z USA a Kanady. Čiže okrem španielčiny som si mohla precvičiť aj angličtinu a nemčinu zo strednej školy.

Po úspešnom ukončení jazykového kurzu sme sa s Kostarikou ešte nerozlúčili, odhodlali sme sa podstúpiť Tour de Kostarika a prebádali sme zvyšné miesta.

Zdroj: Laura Hilkovičová

Kostarika je exotická krajina. Popísali by ste nám niektoré miesta, ktoré ste navštívili?

Laura, Veronika: Po prílete do San José sme strávili dva dni tam, aby sme si zvykli na časový posun. Dva dni v hlavnom meste boli úplne dostačujúce.

Odtiaľ sme sa presunuli na sever krajiny do prímorského mesta Tamarindo, kde sme strávili štyri týždne, nakoľko sa tu nachádzala škola, v ktorej sme študovali.

Z tohto miesta sme však stále podnikali rôzne ďalšie výlety, ako napr. do dažďového pralesa Río Celeste či do oblasti Monteverde, ktorá sa vyznačuje nádhernou prírodou, zeleňou a horami.

Okrem toho sme so školou a spolužiakmi navštívili Catarata La Leona, Pozas Los Coyotes či sopku Arenal. Po štyroch týždňoch sme opustili Tamarindo a ostali sme samé.

Zdroj: Laura Hilkovičová

Nasledovali národné parky na pobreží Tichého oceánu a nakoniec sme sa vybrali aj na východné pobrežie Kostariky, ktoré je obmývané Karibským morom.

Mali sme približne dva týždne, ktoré sme využili na cesty po juhu a západe Kostariky, kedy sme navštívili národné parky ako Manuel Antonio či Corcovado.

Vystúpili sme na najvyššiu sopku na Kostarike – Volcano Irazú, ktorá dosahovala výšku 3 430 m n. m. To bolo pre nás celkom veľkou zmenou nadmorskej výšky, keďže sme boli dovtedy len na pobreží.

Navštívili sme džungľu a videli množstvo zvierat, zavítali sme do mestečka známeho pozorovaním veľrýb a korytnačiek, no a v posledný deň nášho dobrodružstva sme si požičali bicykle a vydali sme sa na bicyklovačku pozdĺž pobrežia. Skončili sme len pár kilometrov od hraníc s Panamou.

Zdroj: Laura Hilkovičová

Aký je tvoj TOP zážitok z tejto krajiny?

Veronika: Tak tých je určite mnoho od pozorovania liahnutia sa korytnačiek cez sledovanie vytvárania si materinského puta medzi mamou veľrybou a jej mláďatkom až po púšťanie sa cez vodopád po prúde divokej rieky.

Výnimočnú stopu vo mne zanechalo aj jazdenie na zipline ponad údolia lesov, kedy celý váš život závisí len od pevnosti lana a karabíny, na ktorých visíte vo výške 150 m.

Veľmi šťastne som sa cítila, aj keď som surfovala pri krásnom západe slnka a v momente, keď sa slnko ponorilo do oceánu, začali padať jemné kvapky dažďa. Vo vode som sa ocitla sama a veľmi som si užívala túto výnimočnú chvíľu.

Ľudia si mohli všimnúť tvoje adrenalínové zážitky prostredníctvom Instagramu. Čo všetko si skúsila?

Laura: Určite najadrenalínovejším zážitkom bol už spomínaný zipline v Monteverde. Okrem toho sa mi do pamäte určite zapíše výlet k vodopádu La Leona, kam sa neviete dostať inak ako cez rieky, popod skalné útvary a preplávaním cez jazerá.

Voda je nádherná, tyrkysová, studená, ale naozaj osviežujúca. Niekedy je prúd taký silný, že sú cez rieku natiahnuté laná, ktorých sa musíte držať, aby ste prešli. Inde vytvárate s ostatnými „ľudskú reťaz“ alebo prechádzate popod vodopád.

Tento výlet si pamätám ako výlet plný smiechu, lebo nie vždy sa každému podarilo prejsť na prvýkrát, avšak výsledok stál naozaj za to.

Zdroj: Laura Hilkovičová

Gastronómia a mestský život. Je niečo, čo si práve v Kostarike ochutnala prvýkrát?

Veronika: Kostaričania si veľmi potrpia na fazule a podávajú ich takmer ku každému jedlu. Ich typickou pochúťkou je casado, servírované buď s kuracím mäsom, rybím filetom alebo steakom spolu s ryžou, hranolkami, fazuľami, smaženým banánom a šalátom.

Na raňajky si pochutia na gallo pinto, čo je vlastne ryža zmiešaná s fazuľou. Samozrejmosťou je bohatý výber exotických plodov. Skúšali sme tiež pizzu vo viacerých reštauráciách, ale vždy sme odchádzali so sklamaním, predsa len je Taliansko ďaleko od Kostariky.

Prvýkrát som netradične ochutnala termita, keďže nám sprievodca v džungli vysvetľoval, že v prípade, ak sa stratíme, tak práve termity sú vhodným zdrojom proteínov a chutia ako mäta.

Tamarindo, kde sme chodili do školy, bolo veľmi turisticky vyspelé, mali sme bohatý výber reštaurácií a podnikov a cítili sme sa tam naozaj bezpečne. Na rozdiel od hlavného mesta, v ktorom sme po západe slnka nasadli na prvý Uber smer ubytko.

Okrem bežných klubov sa nám zapáčil jeden podnik, kde sa každú stredu konali „latino tance“. Večer sme začali lekciou salsy alebo bachaty a ďalej len sedeli za stolom a s nemým úžasom sledovali tanečné páry, spontánne tancujúce do rytmov latino hudby.

Zdroj: Laura Hilkovičová

Bohatá flóra a fauna je súčasť exotiky. Aká je tá na Kostarike a aké zvieratá ste videli? 

Laura, Veronika: To je rozhodne pravda, nie nadarmo tvoria 30 % rozlohy krajiny národné parky. A hoci Kostarika tvorí len 0,03 % zemského povrchu, predstavuje domov až pre 6 % zemskej biodiverzity, z toho 2,5 % sa vyskytuje na polostrove Osa Peninsula, ktorý tvorí len skutočný zlomok krajiny.

Myslím, že majú byť na čo hrdí. Miesta, kde sa tieto zvieratá či rastliny vyskytujú, si veľmi chránia a zakazujú výstavbu a podobné narúšania prírodných oblastí.

Väčšinu živočíchov sme videli počas návštev národných parkov vďaka pozorným očiam našich sprievodcov, ktorí dokázali aj zo vzdialenosti niekoľkých metrov spozorovať maličkú žabku skrývajúcu sa pod listom banánovníka alebo leňochoda užívajúceho si poobednú siestu v korunách stromov.

Pre spozorovanie aj tých najmenších detailov nám ich sprievodcovia priblížili pomocou teleskopu. My sme boli naozaj iba pár centimetrov od zvierat rôzneho druhu.

Mali sme šťastie, že práve počas nášho pobytu navštívili tichomorské pobrežie Kostariky veľryby, ktoré sem prišli z chladných polárnych oblastí porodiť mláďatá a naučiť ich základy, ako správne blúdiť oceánom. Občas sa nám počas prechádzky parkom ocitla nad hlavami svorka opíc, ktoré sa nestránili ľudskej prítomnosti.

Okrem toho vyzerá veľká časť krajiny ako džungľa. Monstery či potosovce, ktoré mám doma v kvetináči ako izbové rastliny, som mala zrazu všade nad hlavou, voľne sa ťahajúce po vysokých stromoch. Zažili sme nočnú prehliadku džungľou, počas ktorej sme mali možnosť pozorovať zvieratá, ktoré sú aktívne v noci.

Zdroj: Laura Hilkovičová

Bol pre vás mesiac na Kostarike dostačujúci alebo by ste ostali aj dlhšie? 

Laura: Bez debaty by som ostala dlhšie. Zo šiestich týždňov sme štyri strávili na jednom mieste, vďaka čomu sme síce nabrali iné zážitky, ako tie cestovateľské, ale neprecestovali sme toho toľko, koľko by sme chceli, keďže sme denne mávali štyri hodiny výučbu.

Určite by som sa rada vrátila naspäť, pretože, hoci je Kostarika iba o niečo väčšia ako Slovensko, rozhodne má omnoho viac miest na prebádanie.

Veronika: Keďže toto bol môj prvý pobyt mimo domu na dlhšiu dobu, ku koncu som sa už celkom tešila domov. Chýbala mi rodina, priatelia, psy, ale aj obyčajné slovenské jedlá, bežné pečivo, pizza. Ale určite by sa na Kostarike dalo pobudnúť aj dlhšie a spoznať ďalšie zákutia tejto krajiny.

Ako by ste opísali Kostariku troma slovami

Laura: Rozmanitosť, radosť, zážitok

Radosť išla z ľudí, z domácich, u ktorých sme bývali, z učiteľov, ktorí nás učili, z cestovateľov, ktorých sme stretávali. Som naozaj rada, že za prvú krajinu mimo Európy som si vybrala práve Kostariku.

Veronika: Rozmanitosť, zážitky, príroda

Alebo ako domáci hovoria „pura vida“ a hovoria to skoro na všetko. Dobrý deň, dovidenia, ďakujem, nie je zač. Nebolo dňa, kedy to človek nezačul. Tento výraz dokonale vystihuje,  aký život na Kostarike je.

Cestovanie je tá najlepšia investícia, ktorá sa nám vráti formou zážitkov a nezabudnuteľných spomienok. Sme veľmi radi, že sa s nami Veronika a Laura podelili o svoj skutočne dychberúci výlet plný užitočných rád.

Svojimi zážitkami nám tak Kostariku priblížili oveľa bližšie, ako by sme sa o nej dočítali na internete. Prajeme im mnoho ďalších, minimálne takto krásnych zážitkov, odvahu a chuť spoznávať svet aj naďalej. „Pura vida.“

Zdroj: Laura Hilkovičová

Zdroj: Veronika Huláková

Zdroj: Veronika Huláková 

Zdroj: Laura Hilkovičová

Zdroj: Veronika Huláková

Zdroj: Laura Hilkovičová

Zdroj: Laura Hilkovičová

Zdroj: Veronika Huláková

Zdroj: Veronika Huláková

Zdroj: Laura Hilkovičová

Zdroj: Veronika Huláková

Zdroj: Laura Hilkovičová

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: Veronika Huláková, Laura Hilkovičová
Zdieľať na Facebooku