21.05.2024, meniny má
17. novembra 2023

ROZHOVOR: Striebro z majstrovstiev sveta, zlato z Čiech aj spod Tatier a dva svetové šampionáty. Fantastická Veronika Greinerová nás tento rok úspešne reprezentuje od apríla

ROZHOVOR: Striebro z majstrovstiev sveta, zlato z Čiech aj spod Tatier a dva svetové šampionáty. Fantastická Veronika Greinerová nás tento rok úspešne reprezentuje od apríla
Zdroj: Archív Veronika Greinerová
reklama

Vždy vám veľmi radi prinášame rozhovory so zaujímavými ľuďmi zo Serede a okolia, ktorých sa tu nájde naozaj neúrekom.

Tentokrát si budete môcť prečítať zaujímavý rozhovor s Veronikou Greinerovou, ktorá sa venuje street workoutu a kalistenike a v našom médiu ste si mohli prečítať viacero článkov o jej úspechoch.

My sme Veroniku oslovili aby sme sa dozvedeli viac o tom ako prebiehali je prípravy na posledné súťaže, samotné súťaže a takisto sme jej položili zopár otázok. Čo nám Veronika prezradila?

Veronika, ako hodnotíš túto sezónu?

Tohtoročná súťažná sezóna bola pre mňa oveľa náročnejšia ako tie predchádzajúce. Začala v apríli, pokračovala letnou sezónou a úspechmi doma i v zahraničí (vrátane dvoch úspešne vyhratých súťaží v Liptovskej Tepličke a v Hodoníne), pričom vyvrcholila dvoma majstrovstvami sveta. Na tie som sa pripravovala súčasne, pričom som intenzitu prispôsobovala dátumu šampionátu. Musím však uznať, že za sedem rokov súťaženia som náročnejšiu sezónu v rámci prípravy ešte nezažila.

reklama

Majstrovstvá sveta v silovom trojboji sa tento rok konali od 18. septembra, a teda od pondelka do soboty, 23. septembra, čo bolo necelý mesiac po mojom návrate z majstrovstiev sveta v street workout-e v hlavnom meste Lotyšska, v Rige. Tam som napokon spomedzi žien v mojej váhovej kategórii nad 60 kg skončila na 6. mieste.

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Na pocity únavy či vynechané tréningové dni po návrate z Rigy nebol čas ani pomyslieť, nieto si ich pripustiť. A tak aj napriek tomu, že sa 2. septembra konala súťaž na domácej pôde vo Veľkom Záluží a v konkurencii našich šikovných báb som vyhrala striebro, pustila som sa do pokračovania v príprave na trojboj. Naše domáce patanské hody mi ,,nahrali do karát“, pretože okrem toho, že som s radosťou zostala doma, som sa mohla plne venovať tréningom a cvičiť, cvičiť, cvičiť. Športovci mi dajú za pravdu, ak priznám, že najhoršie pri toľkých tréningoch je nestíhať jesť. Preto je potrebné popri intenzite starostlivo dbať aj na dĺžku tréningu, ,,zbytočne“ si nepridávať a ,,nestratiť“ sa v čase.

Pre mňa boli dôležité dni dôležitý pondelok – deň váženia a utorok – deň súťaže. Váženie sa konalo deň pred súťažou, a tak som sa do Viedne otočila dvakrát: v pondelok poobede aj v utorok ráno. Keďže ženám tento rok nám neotvorili kategóriu do 75 kg, bola som od začiatku rozhodnutá súťažiť v nižšej váhovej kategórii, t. j. do 67,5 kg. V prípade, že by som nenavážila, by ma automaticky presunuli do kategórie 82,5 kg. Pre mňa to znamenalo strážiť si váhu, stiahnuť prebytočnú vodu z tela a dbať na čo najväčšiu šancu nespadnúť do vyššej váhovej kategórie.

Minuluročnú sezónu (2022) som sa po dvoch vyhratých majstrovstvách (Slovensko a Európa) kvalifikovala na majstrovstvá sveta v Nemecku. Zároveň po pre mňa nečakanom úspechu – druhé miesto na majstrovstvách sveta v mŕtvom ťahu – som o rok chcela skúsiť celý silový trojboj. Najväčší rozdiel oproti minulému roku teda spočíval v tom, že tento rok som chcela okúsiť čaro celého silového trojboja. A tak som aj urobila – okrem mŕtveho ťahu som trénovala aj drep a tlak na lavičke.

V máji tohto roka sa konali majstrovstvá Slovenska v silovom trojboji v Košiciach, kde sa mi podarilo umiestniť na druhej víťaznej priečke.

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Európy som sa kvôli majstrovstvám Slovenska v street workout-e zúčastniť nemohla. Nechcem dehonestovať žiaden iný šport, ale myslím, že každý, kto ma pozná, vie, že pre mňa je športom číslo jeden street workout a kalistenika. Aj keď som sa teda nezúčastnila majstrovstiev Európy v trojboji a mala som možnosť zúčastniť sa majstrovstiev sveta, využila som ju. Vedela som, že sa konajú krátko po majstrovstvách sveta v street workout-e. Plne som si to uvedomovala a makala na oboch ,,frontoch“.

Muselo byť naozaj náročné zosúladiť prípravu na oba šampionáty. Ako si dopadla? A vôbec, ktoré z dosiahnutých výsledkov – či už na na MS v silovom trojboji, vo workoute, alebo na iných súťažiach – považuješ za tie najdôležitejšie?

Čo sa výsledkov týka, na majstrovstvách sveta v Lotyšsku som sa umiestnila na 6. mieste a na majstrovstvách sveta vo Viedni sa mi podarilo získať striebro v kategórii Open spomedzi nemeckej a maďarskej konkurencie. V absolútnej kategórii som sa spomedzi všetkých 15 žien v mojej kategórii umiestnila na 9. mieste.

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Čo sa týka prierezu dôležitých súťaží od začiatku roka, i na majstrovstvách Slovenska v street workout-e som sa stala vicemajsterkou Slovenska a tretí rok po sebe si tak obhájila titul. Na majstrovstvách Slovenska v street workout – Freestyle som získala druhé miesto vo Freestyle a tretie miesto v kategórii street workout – Weighted s výkonmi 8 striktných zhybov s pridaným závažím 10 kg (príťahy na hrazde), 15 striktných dipov s pridaným závažím 15 kg (kľuky na bradlách) a 14 drepov na jednej nohe s pridaným závažím 8 kg (striktné opakovania drepov na jednej nohe bez dotyku voľnej nohy zeme).

Moje výkony na majstrovstvách Slovenska na košickom trojboji boli: Vytlačených 100 kg na drep, vytlačených 67,5 kg na bench press a potiahnutých 130 kg na mŕtvom ťahu. Na majstrovstvách sveta so štvormesačným odstupom boli výkony o niečo lepšie: 105 kg na drep, 72,5 kg na tlak na lavičke a 130 kg na mŕtvy ťah.

Nemôžem povedať, že jednu súťaž považujem za dôležitejšiu ako druhú, keďže všetky workoutové podujatia sú moje srdcovky. Či už ide o workoutový jam na Kysuciach pod záštitou tímu Street Workout Kysuce, Tatranský pohár v SW, pamiatkový memoriál – jam pre Samuela Figura v Horovciach, Hodonín battle alebo Ulacký pohár v street workout-e… v skratke, bez našich športových podujatí si leto už ani neviem predstaviť. Nikdy som ich nebrala ako súťaže, na ktoré ,,musím ísť“. Vlastne som musela len preto, že som chcela.

Musím však uznať, že tento rok som kvôli novej skúsenosti som brala trojboj oveľa serióznejšie ako domáce workoutové súťaže.

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Stalo sa ti už, že si sa nejakej domácej súťaže nemohla zúčastniť? Ako si to vzala?

Áno, stalo. Priznám sa, že som si viackrát poplakala. Trhá mi srdce zakaždým, keď sa z iných dôvodov nemôžem zúčastniť workoutovej súťaže, ktorá je v lastne našou komunitnou súťažou. Verím, že keď budem mať svoju rodinu a nebudem mať možnosť priletieť na každé naše workoutové podujatie, budem mať zároveň aj prehľad a kontrolu nad všetkými našimi domáco-zahraničnými súťažami.

Súťažná sezóna sa ti blíži ku koncu. Ako ju vo všeobecnosti hodnotíš?

Každopádne, nech bol tento rok akokoľvek náročný, v konečnom dôsledku som za dvojakú a priebežnú prípravu na oba svetové šampionáty vďačná. Pretože aj napriek tomu, že som sa necítila nikdy riadne pripravená, vedela som, že som do tréningov – a do príprav vo všeobecnosti – dala naozaj všetko. Aj keď mi nedá nespomenúť, že vždy sa dá urobiť viac. Treba ale vedieť ukontrolovať, kedy ,,viac“ znamená ,,príliš“. Treba vycítiť, kedy tie ,,viac“ a ,,príliš“ predstavujú cestu k vyhoreniu.

Čo ťa najbližšie čaká? Aké sú tvoje vízie do blízkej budúcnosti?

V rámci súťaží – tohtoročnú súťažnú sezónu ukončujem predposlednou medzinárodnou súťažou v Bruseli, kde som musela prejsť výberovým konaním zahraničnej poroty. Tá vyberala účastníkov na základe zaslaného kvalifikačného videa. Zo súťaže z Bruselu som priniesla krvopotne vybojovaný bronz. A to doslova. Predtým som trénovala s roztrhnutým mozoľom, ktorý vyzeral ako rezná rana v dlani, nevedela som to zahojiť celý tréningový mesiac.

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Poslednou súťažou bude vianočná WUAP súťaž v tlaku na lavičke dňa 9. decembra v Nitre. V rámci pracovného života – ďalej prosperovať, trénovať a odovzdať čo najviac kvality iným. Rovnako si plánujem úspešne dokončiť doplňujúce pedagogické štúdium, ktoré si po vysokej škole dorábam a úspešne uzatvoriť rok 2023.

V novom roku sa teším nielen na ďalšie športové podujatia, ale najmä na výzvy, projekty a nové príležitosti byť lepšou športovkyňou, trénerkou, reprezentantkou, ale najmä človekom – ženou, ktorá mladých aj starších ľudí inšpiruje k pohybu, k zdravšiemu životnému štýlu a k tomu, aby si v každom veku plnili svoje sny.

Pohybová revolúcia sa dnes možno javí ako trend, ale v dnešnej dobe je priam privilégiom. Teší ma záujem a zápal detí, ktorý vidím najmä na našich skupinových tréningoch. Či už v Pate s mojimi deťmi, alebo v Seredi v rámci TriToFly Academy. Chcem preto aj touto cestou vyjadriť veľkú vďaku ako deťom, tak aj rodičom. Za úsilie, chuť a odhodlanie zlepšovať sa.

Zdroj: seredsity.sk

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroj: Archív Veronika Greinerová

Zdroje: Veronika Greinerová
Zdieľať na Facebooku