17.09.2019, meniny má

Spoznáte náš kaštieľ na pohľadniciach starších viac ako 100 rokov?

12. júla 2018
ZDROJ: VODNYHRAD.SK

Spoznáte náš kaštieľ na pohľadniciach starších viac ako 100 rokov?

12. júla 2018
Spoznáte náš kaštieľ na pohľadniciach starších viac ako 100 rokov?
ZDROJ: VODNYHRAD.SK
reklama

Pozrite sa na nevšedné pohľadnice, ktoré zachytávajú náš kaštieľ v jedinečných historických podobách. Niektoré majú viac než 100 rokov. 

Netriafame vedľa, ak zhodnotíme, že všetci občania v regióne by boli šťastní, ak by sa raz kaštieľ podarilo zrekonštruovať. Práve pri podobných záberoch ako dole nám príde zo súčasneho stavu kaštieľa ešte viac smutno. Je to obrovská škoda.

Nepriaznivý stav sa dlhodobo snaží zmeniť seredské občianske združenie Vodný HradTvorí ho komunita zanietených a aktívnych ľudí. Jednou zo zásadných priorít združenia je záchrana Seredského kaštieľa. Posilňujú aj občianske povedomie regiónu sprostredkovaním zaujímavých poznatkov z histórie nášho mesta. Na ich webe sme našli tieto zaujímavé pohľadnice a rozhodli sme sa o nich napísať. Vodný hrad si nedávno založil aj FB profil, odoberať ich môžete tu.

Viete prečo sa Seredskému kaštieľu hovorí aj Šintavský hrad? Viete kto zničil kaštieľ tým, že v ňom kúril vzácnymi knihami a nábytkom?

Šintavský hrad bol v minulosti významným strategickým objektom. Disponoval výhodnou polohou v blízkosti rieky Váh a prechádzali tu dôležité obchodné komunikácie ako napr. Česká cesta, ktorá spájala juhovýchodnú a severnú Európu.

Prvá písomná zmienka bola totiž v roku 1177, keď vznikol šintavský hradný komitát. Dejiny siahajú až do 11. storočia. Náš kaštieľ bol v minulosti stredovekým hradom, neskôr z neho Thurzovci vybudovali jednu z najmodernejších protitureckých pevností. Až potom z neho Jozef Esterházy spravil kaštieľ. V tom období prišlo aj k zmene koryta rieky Váh, ktorá spôsobila, že Šintavský hrad sa zrazu nachádzal na pravom brehu hlavného toku Váhu. Preto dnes máme Seredský kaštieľ. V priebehu tridsiatich rokov sa pevnosť zmenila na barokový kaštieľ a následne na klasicistický kaštieľ s anglickým parkom.

Rok 1900, kaštieľ vtedy patril francúzskej kňažnej Angelike d´Hénin de Alsace. Zdroj: vodnyhrad.sk

Majiteľkou kaštieľa sa v roku 1860 stala kňažná Angelique d´Alsace Henin. V roku 1912 ho odkúpil barón Henrich Ohrenstein, po smrti sa dedičom stal jeho syn. Počas 2. svetovej vojny sa však rodiny dotkli protižidovské opatrenia zavedené v období 1. Slovenskej republiky. V roku 1941 prevzal ich majetok Štátny pozemkový úrad v Bratislave. Počas vojny kaštieľ využívali nemeckí vojaci, ruská armáda si v ňom neskôr zaviedla poľnú nemocnicu. Kaštieľ doslova zničili – v tých časoch sa v ňom kúrilo vzácnymi knihami a nábytkom. Po vojne kaštieľ naďalej vlastnil štát. Istý čas sa využíval aj ako hudobná a výtvárna škola, ale už to bude vyše 40 rokov, čo kaštieľ postupne chátra.

Hoci bastión je zrenovovaný, ostatné časti kaštieľa chátrajú. Zdroj: seredsity.sk

Poďme sa teraz spoločne pozrieť na pohľadnice, ktoré nám kaštieľ ukazujú v časoch, keď ešte fungoval.

1. Kaštieľ francúzskej kňažnej Angeliky d´Hénin de Alsace na pohľadnici okolo roku 1910

Zdroj: Zbierka R. Petroviča

2. Kaštieľ francúzskej kňažnej Angeliky d´Hénin de Alsace, pohľadnica z roku 1910

Zdroj: Zbierka R. Petroviča

3. Kaštieľ baróna Heinricha Ohrensteina, pohľadnica z roku 1913

Zdroj: Zbierka R. Petroviča

4. Kaštieľ baróna Heinricha Ohrensteina, pohľadnica z roku 1914. Pred kaštieľom si všimnite správcu Alexandra Tótha v husárskej čiapke so svojím psom.

Zdroj: Zbierka R. Petroviča

5. Nádvorie kaštieľa okolo roku 1930

Zdroj: Zbierka R. Petroviča

6. Časť kaštieľa v roku 1930

Zdroj: vodnyhrad.sk

7. Kaštieľ na pohľadnici, rok 1940

Zdroj: Zbierka R. Petroviča

8. Kaštieľ na fotografii v čase, keď bol sídlom Okresného národného výboru, 1949 – 1960

Zdroj: vodnyhrad.sk

9. Kaštieľ na pohľadnici okolo roku 1960

Zdroj: Zbierka R. Petroviča

10. Kaštieľ na fotografii okolo roku 1970

Zdroj: Zbierka R. Petroviča

 

Zdroje: Zbierka R. Petroviča, vodnyhrad.sk, sered.sk
Zdieľať na Facebooku

Pridaj komentár