Ako trávite letné prázdniny? Niekto má radšej oddych pri mori, iní zasa aktívny pohyb. O tom, aký je pohyb pre telo dôležitý, vám nemusíme hovoriť.
Prinášame vám tip na ľahkú turistiku v našom okolí, ktorú zvládnete aj s deťmi. Nachádza sa kúsok za Piešťanmi, kde sme objavili krásne miesto, o ktorom veľa ľudí nevie.
Považský Inovec je vďačné pohorie na množstvo zaujímavostí a menej, či stredne náročnú turistiku, aj s deťmi. Je dobre dostupný predovšetkým pre turistov zo západného Slovenska.
Výhodou Považského Inovca je, že až na niektoré výnimky (napr. hrad Tematín), nepatrí medzi masovo navštevované pohoria. Nachádza sa tu aj viacero cyklotrás.
Krahulčie vrchy patria azda k najväčším kuriozitám Považského Inovca. Krahulčie vrchy sa nachádzajú neďaleko hlavného hrebeňa Považského Inovca. Prevedie vás nimi zeleno značený turistický chodník, ktorý sa z hrebeňa odpája neďaleko sedla Gajda.
Skalné zrázy Krahulčích vrchov, presnejšie ich časti Sokolské skaly, ponúkajú pekné výhľady na okolie. Uvidíte vrch Bezovec, či údolie potoka Striebornica a šíre lesy. Krahulčie vrchy skrývajú i ďalšie zaujímavosti v podobe Veľkej a Malej Dolnosokolskej jaskyne. Práve pre toto sme si teraz vybrali Krahulčie vrchy.
Začiatok turistiky sa začína v obci Nitrianska Blatnica. Auto sme odparkovali pri rázcestníku Nitrianska Blatnica, Vinohrady (315 m.n.m.). Je tam miesto na približne 10 áut, dá sa tam bez problémov zaparkovať. Z tohto parkoviska vedú 3 rôzne cestičky k nášmu cieľu – Krahulčie vrchy.
Zdroj: seredsity.sk
My sme sa vybrali tou cestičkou na pravo, po zelenej značke po celú dobu. Cesta k ďalšiemu rázcestníku trvala približne 25 minút. Dostali sme sa k rázcestníku Jurko (390 m.n.m.), no nie je to milé? Podľa smerovníka by mala trvať cesta na Krahulčie vrchy ďalších 40 minúť, stále po zelenej značke.
Zdroj: seredsity.sk
Cesta s deťmi trvá o niečo viac, ale o čas nejde. Cesta viedla príjemným lesíkom, stúpanie do kopca asi v polovici cesty vystriedala rovinka v lese.
Zdroj: seredsity.sk
Pred cieľom sme ešte mali rázcestník Trhovičná lúka (505 m.n.m.), odkiaľ to už bolo iba približne 15 minút. Lesom začalo prenikať svetlo a lúče slnka, začali sa objavovať skaly, tam sme vedeli že cieľ je už iba kúsok. Pekný chodníček vás prevedie touto skalnou oblasťou, ktorá je dokonca cvičným horolezeckým terénom.
Zdroj: seredsity.sk
Prišli sme k rázcestníku Krahulčie vrchy (530 m.n.m.). Náš cieľ, motlitebné vlajky sa nachádza kúsok za týmto rázcestníkom. Treba ísť hneď za rázcestníkom rovno, je tam vyšľapaná cestička. Prešli sme kúsok, cestou sa objavili aj dva pekné výhľady na okolitú krásnu prírodu a prišli sme do cieľa.
Zdroj: seredsity.sk
V Krahulčích vrchoch sa nachádza jednoduché pietne miesto vybudované na počesť významného slovenského lezca Vlada Plulíka. Ten na Sokolských skalách a všeobecne v Považskom Inovci veľmi rád trénoval na svoje jedinečné výkony, či už v Tatrách, alebo na osemtisícovkách.
Vladimír Plulík bol slovenský horolezec, vytrvalostný a horský športovec. Do slovenskej horolezeckej histórie sa zapísal predovšetkým zimným sólo nonstop prechodom hrebeňa Vysokých Tatier v roku 1997, ktorý o dva roky zopakoval v lete. V roku 1998 vystúpil bez umelého kyslíka na Mount Everest.
Nachádzajú sa tu motlitebné vlajky, na niektorých sú aj nápisy v slovenskom jazyku. Toto pietne miesto má svoju neodškriepiteľnú atmosféru a už preto sa Krahulčie vrchy a Sokolské skaly oplatí navštíviť.
Seredčania, ak ste na tomto peknom miesto boli, pochváľte sa nám fotkou v komentároch pod článkom.
Zdroj: seredsity.sk
Zdroj: seredsity.sk
Zdroj: seredsity.sk
Zdroj: seredsity.sk
Zdroj: seredsity.sk