Tohto rezbára nám môže závidieť celé Slovensko. Nádherné diela vyrezáva v skromnom domčeku v Šintave

Zdroj: seredsity.sk

reklama

Ak ste zo Šintavy alebo ste ju navštívili vo vianočnom období, nemohli ste prehliadnuť krásny drevený betlehem na námestí obce. Tento umelecký skvost spríjemňuje Šintavanom obdobie adventu už sedem rokov. Jeho autorom je amatérsky rezbár Ján Eliáš zo Šintavy.

Ján Eliáš sa narodil 30. apríla 1943 v obci Michal na Ostrove (okres Dunajská Streda). V roku 1946 sa celá rodina presťahovala do Šintavy. (Pôvodne sa chceli vrátiť do rodičovského domu jeho otca v Dolnej Strede, ale ten už bol predaný.) V detstve pomáhal otcovi s pletením košov (košikárstvu sa vtedy v Šintave venovalo viacero rodín), bavilo ho však aj maľovanie a kreslenie.

„Museli sme robiť, aj na prúty chodiť, doma sme plietli koše ako každý v dedine. Už ako sedemročný chlapec som otcovi pomáhal pliesť dníčka na koše a čistiť prúty. V škole toho vtedy veľa na učenie nebolo. Toto ma však bavilo, aj maľovanie, kresliť, to som tak po večeroch.“

reklama

Základnú školu navštevoval v Šintave a po jej ukončení začal pracovať ako robotník na stavbe. Stavbyvedúci ho však presvedčil, aby sa išiel učiť za murára. Po vyučení sa zamestnal v Okresnom stavebnom podniku v Galante a ako murár pracoval až do dôchodku. Manuálna práca ho bavila, medzi prvými sa začal venovať stavbe krbov, ktoré chodil robiť až na Záhorie.

Umelecké nadanie už v detstve

Ako sme spomínali, výtvarný talent sa u pána Eliáša prejavil už v detstve. Keď mal 14 rokov, začal navštevovať výtvarný krúžok v ZK ROH v Seredi, ktorý bol najmä pre dospelých, ale vzali aj jeho. Krúžok viedol akademický maliar Anton Dubrovský, rodák zo Šoporne, a neskôr akademický maliar Július Bartek. V maľovaní neprestal ani na vojenčine v juhočeskom Tábore. Tam ho fascinovala najmä okolitá krajina. Všetky jeho vtedajšie práce však v Tábore aj ostali.

„Ja už od malička som také robil, kreslil, strúhal. Mňa to zaujímalo. Keď som videl v knižke obrázky, to ma bavilo odkresľovať. A potom som začal chodiť do Serede na výtvarný krúžok.“

Hoci sa s drevom pohrával odmalička, k rezbárstvu ho priviedol až článok v časopise Slovenka o bratislavskej rezbárke Márii Žilavej. Zohnal si nástroje aj materiál a čo vytvoril, poskytol do Galanty na okresnú výstavu. Tam ho odkázali na trnavské múzeum, kde mu odporučili poslať sochy do Bratislavy.

Sochy v Slovenskom národnom múzeu aj na festivale Východná

PhDr. Irena Pišútová, CSc., vtedajšia kurátorka SNM-Historického múzea sídliaceho na Bratislavskom hrade, zaradila sochy pána Eliáša na výstavu Súčasná ľudová plastika (1971) a dodnes sa nachádzajú v zbierkach múzea. Podľa slov pána Eliáša by to mali byť sochy Pasáčka husí, Rybár a Pastier s kozami.

Vďaka PhDr. Pišútovej sa pán Eliáš prezentoval aj na podujatí Kresané do dreva, ktoré bolo od roku 1975 súčasťou festivalu vo Východnej. Zaujímavosťou tejto akcie bolo, že rezbári svoje veľkorozmerné drevené sochy tvorili priamo na mieste niekoľko dní pred zahájením festivalu. Pán Eliáš sa tohto podujatia zúčastnil dvakrát a porotou bol vybraný na tvorbu sochy v nadživotnej veľkosti. Boli to plastiky Sklár a Rybár.

So svojou tvorbou sa zúčastňoval na celoštátnych výstavách amatérskeho výtvarníctva v Bratislave, Banskej Bystrici a inde, kde získal mnoho ocenení, napr. diplom za 1. miesto v kategórii plastika či odmenu 3. stupňa za užité dekoratívne umenie. Bol tiež pravidelným účastníkom podujatia Výtvarná Dubnica, ktoré vzniklo v roku 1963 v Dubnici nad Váhom. V rámci sebavzdelávania sa zúčastňoval na školeniach amatérskych výtvarníkov, ktoré organizoval Osvetový ústav v Bratislave (dnes Národné osvetové centrum).

Slnečnice, betlehemy a iné plastiky

V jeho dielach nájdeme život na dedine, remeslá, prírodné scenérie, kytice kvetov (rád maľuje slnečnice) či výjavy z Biblie. Asi najobľúbenejšou témou rezbárskej tvorby pána Eliáša sú betlehemy. Ani sám nevie, koľko ich už vyrezal. Najviac je hrdý na betlehem z roku 1971, ktorý vyrezal z jedného kusa dreva, a každá jeho strana predstavuje iný biblický výjav. Tento betlehem je umiestnený v Brne. V roku 2003 sa zúčastnil aj na medzinárodnej výstave drevených betlehemov v Hodoníne, na ktorú rád spomína.

„Tak veľa a toľko krásnych betlehemov na jednom mieste som ešte nevidel. Človek nevedel, kam skôr pozerať.“

Materiál na svoje sochy zháňa rôzne. Nie každý si naňho pri výrube spomenie, ale zatiaľ nemá o drevo núdzu. Nepohrdne žiadnym druhom, či je to orech, hruška, lipa alebo červený javor. Apropo, z červeného javora vyrezal úžasnú plastiku Adama a Evy v Raji pod Stromom života. Nechýba na nej ani had a jablko.

Šintavania však najviac poznajú jeho betlehem, ktorý je posledných sedem rokov súčasťou vianočnej výzdoby námestia obce, a sochu šintavského gazdu v strede námestia.

„Starosta za mnou prišiel, či by som nevymyslel niečo na námestie. Tak som urobil šintavského gazdu s heverom na víno, keď už je v Šintave toľko vinohradníkov.“

Pán Eliáš mal dlho túžbu vytvoriť betlehem aj pre svoju obec. Podporil ho v nej aj bývalý starosta Šintavy, ktorý mu na dedinský betlehem poskytol topoľové drevo z urbariátu obce. Tiež mu navrhol, aby si na jeho výrobu zavolal aj iných umelcov, ktorí by mu s ním pomohli. Pán Eliáš však nepotreboval pomoc, celý betlehem so sochami v životnej veľkosti vytvoril behom siedmich mesiacov sám a v roku 2012 ho daroval obci. Za toto dielo bol vyznamenaný Cenou starostu obce Šintava. Mrzí ho však, že na obecnom úrade, kde ho skladujú po zvyšok roka, nie sú veľmi vhodné podmienky na jeho uloženie.

Ďalším známym dielom pána Eliáša je plastika Šintavského vodného hradu z roku 1974. Zhotovil ju podľa fotografie, ktorú mu poskytol vtedajší kronikár Imrich Böhm. Išlo o fotografiu rytiny, ktorej autorom je Holanďan z Utrechtu, Justus van der Nypoort. Originál plastiky vlastní pán Eliáš a vyrezal ešte dve kópie pre Šintavanov.

Diela od šikovného rezbára sa nájdu aj vo vlastníctve niektorých jeho spoluobčanov. Napr. v ulici Pod Hrádzou môžete vidieť Strážcu Váhu – vodníka v životnej veľkosti a v ulici Nad Váhom sochu Sv. Urbana, patróna vinohradníkov. A na akom diele momentálne pán Eliáš pracuje? Neuveríte, ale opäť to bude betlehem. Mal by byť podobný tomu z roku 1971.

Pánovi Eliášovi chceme zaželať hlavne veľa zdravia, aby ešte dlho mohol pretvárať svoje krásne nápady do dreva. Aby ho ruky poslúchali a dláto spolupracovalo. Aby mal vždy dostatok dobrého a poslušného dreva a aby ľudia videli a ocenili jeho umenie.