V Guinessovej knihe rekordov nájdete aj meno akademického maliara zo Serede. Marián Prešnajder bol autorom unikátnych diel

Zoznam významných osobností z nášho mesta je dlhý aj napriek tomu, že nepatríme práve k najväčším mestám na Slovensku. Jednou z nich je aj akademický maliar Marián Prešnajder, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami. Jeho meno svieti v Guinessovej knihe rekordov, kde je zapísaný pre vytvorenie najväčšej mozaiky svojho druhu na svete.

Autor viacerých významných diel sa narodil v roku 1954. Na seredskom gymnáziu študoval v rokoch 1969 až 1972. Môžeme povedať, že sa rozhodol kráčať v šľapajach svojej mamy Magdalény Prešnajderovej-Rybárikovej, ktorá ho tu učila výtvarnú výchovu a bola tiež akademickou maliarkou.

Jeho cesta následne viedla na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde študoval monumentálne maliarstvo u profesora Františka Gajdoša a Dezidera Castiglione.

Monumentálna ručná práca

Jedno z Prešnajderovych diel ste mali možnosť vidieť napríklad v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. Hlavnou oponou je práve jeho tapiséria Panovníci a kniežatá Veľkomoravskej ríše, ktorá sa môže pýšiť titulom „najväčší ručne tkaný gobelín v strednej Európe“.

reklama

Umelecky tkané vyobrazenie má rozmery 9,5 x 16,5 metra a plochu 157 metrov štvorcových. Autor na ňom pracoval deväť rokov od roku 1980, krátko po absolvovaní Vysokej školy výtvarných umení. Je na ňom zobrazený veľkomoravský výjav s panovníkom Svätoplukom.

Zdroj: theatre-architecture.eu

Jeho diela sa skrývajú po celom svete

Aktívne sa zapájal aj do spoločenského života organizovaním rôznych podujatí v združení Devínska brána, kde pôsobil ako podpredseda. Cieľom tohto občianskeho združenia je oživovanie tradícií a propagácia kultúrneho a historického odkazu minulosti, prezentácia Slovenska v zahraničí, organizovanie medzinárodných festivalov a súťaží.

Jeho pôsobivú tvorbu mala možnosť spoznať celá Európa, no aj ďaleké kúty sveta. Austrália, USA, Nový Zéland, India či Malajzia, tu všade sa nachádzajú viaceré exempláre uložené v súkromných zbierkach.

Hviezdoslavovo a Hlavné námestie sú bezpochyby dominantami nášho hlavného mesta. Vedeli ste, že na ich výtvarnom riešení rekonštrukcie sa podieľal práve Marián Prešnajder? Niektoré z jeho diel sú vystavené aj v Gallery Šenk na Lazaretskej ulici v Bratislave, kde umelec istý čas žil a tvoril.

Zdroj: FB Gallery Šenk

Zdroj: FB Gallery Šenk

Svetový rekord sa nachádza na Slovensku

Snáď jeho najunikátnejším dielom je Tatranská madona z mincí, ktorá je dokonca zapísaná v Guinessovej knihe rekordov. Od roku 2007 ide o najväčšiu mozaiku svojho druhu na svete. Nájsť ju môžete v Aquparku Tatralandia pri Liptovskom Mikuláši.

Jej rozloha je 58 metrov štvorcových a tvorí ju viac ako 115-tisíc bývalých slovenských 50 haliernikov a korunáčiek. Na realizáciu diela bolo potrebných 115 ľudí, ktorým sa ju podarilo vyskladať za dva dni. Jej hodnota bola vyčíslená na 10 miliónov slovenských korún, čo je v prepočte na eurá viac ako 300-tisíc.

„Slovenská koruna sa začiatkom roku 2009, keď Slovensko prijalo novú európsku menu, stala históriou. Táto skutočnosť nás motivovala vytvoriť veľkoplošnú mozaiku ešte vtedy z obehových mincí, ktoré budú pre ďalšie generácie už prakticky neznáme,“ povedal v tom čase pre aktuality.sk Marián Prešnajder.

Zdroj: FB Gallery Šenk

O úspechu akademického maliara svedčí aj niekoľko ocenení, ktoré si počas života vyslúžil svojou veľkolepou tvorbou. V roku 2002 mu bola udelená významná cena Masarykovej akadémie umenia za umeleckú činnosť. Ocenenia získal aj ďaleko za hranicami v Taliansku a Rusku.

V roku 2006 dostal Špeciálnu cenu kritiky na medzinárodnej výstave maľby v meste Porto Sant’ Elpidio. V tom istom roku si v Moskve prevzal medailu „V mene života na Zemi“ od nadácie Mecenáši storočia. Medzinárodná akadémia kultúry a umení v Moskve ho taktiež prijala za člena – korešpondenta od roku 2007.

Na Sereď nezabudol ani na sklonku života

Umeleckí nadšenci zo Serede si možno pamätajú výstavu Fragmenty vekov z roku 2009, ktorá prebehla v galerijných priestoroch nášho mestského múzea. Predmetom bola práve jeho komorná tvorba, ktorá zobrazovala antický svet plný bájí, legiend a mytológie. Vytvorená bolo pomocou asambláže odtlačkov látky, čo bola jeho vlastná originálna technika.

V jeho plánoch bolo zapojiť sa aj do projektu s názvom „Pocta sv. Cyrilovi a sv. Metodovi,“ ktorý sa konal v Seredskom kaštieli. Išlo o výtvarné sympózium a výstavu diel umelcov na počesť 1150. výročia príchodu sv. Cyrila sv. Metoda a 700. výročia prvej písomnej zmienky o meste Sereď.

Žiaľ, tejto expozície sa už nestihol dožiť. Mimoriadny umelec navždy opustil tento svet v septembri roku 2012 vo veku 58 rokov.

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.