V priestoroch Múzea holokaustu v Seredi sa pri príležitosti Pamätného dňa genocídy Rómov v období holokaustu uskutoční spomienkové podujatie

Pri príležitosti Pamätného dňa genocídy Rómov sa v priestoroch Múzea holokaustu v Seredi uskutoční v piatok 2. augusta 2024 o 17.00 spomienkové podujatie spojené s koncertom Barbory Botošovej a jej hudobného zoskupenia.

SNM- MŽK- Múzeum holokaustu v Seredi, Veľvyslanectvo Spolkovej republiky Nemecko Bratislava, Rakúske kultúrne fórum, Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave si dňa 2. augusta 2024 pripomenú Pamätný deň genocídy Rómov v období holokaustu.

Odporúčame

Aj v štyri augustové piatky budú v seredskom amfiteátri premietané filmy zdarma

Pamätný deň genocídy Rómov

Rasová teória nacistického režimu v Nemecku už v prvých rokoch svojej vlády označila Rómov a Sintov za asociálov a už na v predvojnovom období realizovala prísne opatrenia zamerané proti tejto etnickej skupine. Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa voči Rómov začali uplatňovať radikálnejšie opatrenia, ktoré vyvrcholili systematickým vyvražďovaním rómskych komunít v koncentračných a vyhladzovacích táboroch.

Začiatkom roka 1943 bol za týmto účelom zriadený „cigánsky tábor“ aj v Auschwitz-Birkenau. Dňa 2. augusta 1944, teda presne pred 80 prišlo k jeho zlikvidovaniu, kde v plynových komorách zahynulo približne 4300 rómskych obetí.

reklama

Zdroj: Múzeum holokaustu v Seredi

Židovský väzeň Filip Müller, ktorého SSáci využívali na vynášanie obetí z kremátorií si na tú noc spomenul aj vo svojom diele Sonderbehandlung alebo zvláštne zaobchádzanie:

„Keď nastupovali na svoju poslednú púť, mnohí zúfalo plakali, iní sa prežehnávali a modlili sa k Bohu, ďalší, ktorí sa ešte nevedeli zmieriť so svojím nevyhnutným osudom, zalamovali rukami a znova a znova kričali do tváre esesákov: ,My sme predsa ríšski Nemci! S nami to predsa nemôžete urobiť!‘ Aj z plynových komôr bolo ešte počuť zúfalé volanie a výkriky, kým smrtiaci plyn nevykonal svoje a nezadusil aj posledný hlas.“

Podľa Martina Korčoka, vedúceho Múzea holokaustu v Seredi a člena Komisie venujúcej sa téme genocídy Rómov v Medzinárodnej aliancii pre pripomínanie si holokaustu je „téma genocídy Rómov v období holokaustu dlhodobo zanedbávaná aj na medzinárodnej úrovni. Táto skutočnosť naďalej prispieva k predsudkom a diskriminácii Rómov aj v dnešnej dobe. Preto sa Medzinárodná aliancia pre pripomínanie si holokaustu (IHRA) rozhodla oficiálne zadefinovať prejavy anticiganizmu a protirómskej diskriminácie, ktoré boli 8. októbra 2020 prijaté všetkými 35 členskými krajinami.“

Zdroj: Múzeum holokaustu v Seredi

Definíciu protirómskej diskriminácie IHRA neskôr prijala aj Národná rada Slovenskej republiky.

Martin Korčok dodáva: „Múzeum holokaustu v Seredi upriamuje pozornosť aj na tému zameranú na prenasledovanie Rómov počas holokaustu. Vydali sme napríklad publikáciu kolegu Mateja Beránka s názvom Prenasledovanie Rómov počas holokaustu. Kniha, ktorej odborný text je uvedený v slovenskom, rómskom a anglickom jazyku, detailne mapuje tematiku genocídy Rómov v Európe v rokoch 1939 až 1945 a osobitný priestor venuje aj otázke prenasledovania Rómov na území Slovenska. Múzeum v spolupráci s rómskymi komunitnými centrami realizuje aj vzdelávací program venovaný genocíde Rómov spojený s tematicky zameranou výstavou.“

Zdroj: Múzeum holokaustu v Seredi