V sobotu uplynie 100 rokov od smrti najväčšieho Slováka, ktorý bol zakladateľom Československa

V stredu 1. mája 2019 sme mali možnosť sledovať na RTVS priamy prenos vyhlásenia ankety Najväčší Slovák. Prvenstvo v nej získal generál Milan Rastislav Štefánik. Určite ste už zachytili v rôznych médiách informáciu, že v roku 2019, konkrétne 4. mája, si pripomínane 100 rokov od nešťastného úmrtia tejto významnej slovenskej osobnosti.

Štefánik – študent

Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika ako šieste dieťa. Jeho otec ako oduševnený slovenský národovec a vzdelanec vychovával v tomto duchu aj svoje deti a vďaka bohatej knižnici bol Štefánik už od detstva obklopený slovenskými knihami a časopismi.

Po úspešnom štúdiu na evanjelickom lýceu v Prešporku, kde maturoval z vyznamenaním, odišiel do Prahy na České vysoké učení technické študovať stavebné inžinierstvo. V roku 1900 prestúpil na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity a venoval sa štúdiu matematiky, optiky a astronómie. Počas letného semestra v roku 1902 odišiel študovať do Zürichu. Štúdiá v Prahe ukončil dizertačnou prácou Nové hviezdy z doby predtychonovej a Nová Cassiopea a 12. októbra 1904 promoval ako doktor filozofie.

V Prahe sa stal členom a neskôr aj predsedom slovenského akademického spolku Detvan, bol tiež členom spolku ev. akademikov Jeroným aj podporného spolku Radhošť. Pridal sa k hlasistom a bol stúpencom myšlienok profesora Karlovej univerzity T. G. Masaryka.

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

Keď sa v roku 1903 opäť začal vydávať časopis Hlas, Štefánik redigoval jeho prílohu Umelecký hlas venovanú literatúre a umeniu. Aj sám bol literárne činný. Do časopisu Čas písal pravidelné pondelkové úvodníky o slovenskej kultúre a politike, v ktorých informoval českú verejnosť o dianí na Slovensku. Upozorňoval najmä na postupujúcu maďarizáciu, kritizoval slovenských politikov kvôli ich nečinnosti a nabádal českú spoločnosť, aby Slovensku pomáhala konkrétnymi činmi.

M. R. Štefánik počas študijného pobytu v Zürichu. Rok 1902. Zdroj: Dikda.eu

Štefánik – vedec

Po štúdiách sa Štefánikovým pôsobiskom stal od 28. novembra 1904 Paríž. Jeho túžbou bolo pracovať s významnými astronómami Camillom Flammarionom a Julesom Janssenom. Na toto stretnutie však musel čakať päť mesiacov a zatiaľ sa stretával so skupinou českých umelcov v Paríži.

Keď sa v apríli 1905 vrátil Jules Janssen z Talianska, Štefánik uňho začal pracovať ako asistent. Pracoval aj v jeho observatóriu v Meudone, kde sa venoval výskumu Slnka. Okrem toho podnikal rôzne vedecké výpravy, napr. výstup do observatória na Mont Blancu či pozorovanie úplného zatmenia Slnka v španielskom Alcosebre. Rok 1906, kedy publikoval sedem vedeckých prác, bol pre Štefánika v tomto smere najúspešnejší. Keď 80-ročný Janssen odišiel z Meudonského observatória, nový riaditeľ Henri Deslandres Štefánika vyhodil.

Koncom roka 1906 viedol Štefánik francúzsku výpravu do Turkestanu na pozorovanie zatmenia Slnka, ktoré malo byť 13. 1. 1907, pre zlé počasie však bolo neúspešné. Štefánik využil túto cestu nielen na návštevu Prahy a Slovenska, ale aj na spoznávanie Ruska a Strednej Ázie. Dokonca sa stretol aj s Levom Nikolajevičom Tolstým. Po návrate do Paríža mu Francúzska astronomická spoločnosť udelila Janssenovu cenu, dostal tiež Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied.

Štefánik trpel od útleho veku vážnymi zdravotnými problémami – srdcovou slabosťou a problémami so žalúdkom. Bol viackrát operovaný, pri rozčúlení a vyčerpaní omdlel aj niekoľkokrát za deň. Aj v júli 1907 sa jeho zdravotný stav zhoršil a museli ho previezť na liečenie do Chamonix, kde sa liečil dva mesiace. Tu sa dozvedel o Janssenovej smrti.

M. R. Štefánik pred cestou na Mont Blanc. Zdroj: Dikda.eu

Štefánik – cestovateľ

Po návrate do Paríža sa pokúšal zachrániť observatórium na Mont Blancu, čo sa mu však nepodarilo. Túžil vybudovať vlastné observatórium, na čo mu však chýbali financie. S podporou senátora Émile Chautempsa zorganizoval výpravu do severnej Afriky, kde chcel nájsť miesto pre svoju hvezdáreň. Precestoval Alžírsko, Atlas, Saharu, Tunisko aj Kartágo, no bez úspechu. Začiatkom roka 1910 bol vyslaný na Tahiti pozorovať Halleyho kométu. Strávil tu 10 mesiacov a okrem iného sa zaradil k prvým fotografom tejto oblasti. V lete 1912 odišiel pozorovať zatmenie slnka do Passa Quatro v Brazílii. V tomto roku sa mu tiež podarilo získať francúzske občianstvo. V apríli 1913 mu zomrel otec a Štefánik sa chcel natrvalo usadiť na Tahiti. Keďže Francúzi chceli v Ekvádore a na Galapágoch vybudovať telegrafickú sieť a sústavu meteorologických staníc, bol Štefánik vyslaný, aby získal povolenie od ekvádorskej vlády, čo sa mu aj podarilo. Po tomto úspechu mu francúzska vláda udelila kríž Rytiera čestnej légie. V marci 1914 sa opäť prejavila choroba a musel sa podrobiť operácii žalúdka vo Švajčiarsku. Po zotavení ho zastihla správa o vypuknutí prvej svetovej vojny, tak sa vojenským transportom vrátil do Francúzska.

M. R. Štefánik počas lovu v Južnom Alžírsku, rok 1909. Zdroj: Dikda.eu

Štefánik – vojak

Štefánik vojnu predvídal už niekoľko rokov predtým. Videl v nej však možnosť osamostatnenia Slovenska. Pre zlý zdravotný stav sa na front dostal až začiatkom roka 1915 ako pilot v prieskumnej peruti MF 54. Sledoval pohyby nepriateľských vojsk, navádzal delostreleckú paľbu. V danom úseku frontu ako prvý zaviedol meteorologickú službu. Stále však rozmýšľal nad osamostatnením Čechov a Slovákov a snažil sa o vytvorenie samostatnej česko-slovenskej dobrovoľníckej jednotky. Bol poverený organizáciou vojenskej meteorologickej služby a ponúkli mu aj miesto jej veliteľa, čo však odmietol.

Jeho vojenská kariéra bola závratná. Za tri roky sa stal z desiatnika brigádnym generálom a jeho odvahu a vynikajúce služby ocenilo velenie francúzskej armády Vojenským krížom.

Pohľadnica M. R. Štefánika. Zdroj. Dikda.eu

Štefánik – politik

Po návrate do Paríža Štefánik naďalej presadzoval plán vytvorenia česko-slovenského štátu. Dňa 13. decembra 1915 sa stretol s Edvardom Benešom, ktorý sa stotožnil so Štefánikovými i Masarykovými koncepciami o vytvorení spoločného štátu. Štefánik chcel vytvoriť centrum pre spoločný odboj Slovákov a Čechov, ako aj samostatné česko-slovenské vojsko.

Štefánik informoval o  týchto plánoch francúzskeho ministerského predsedu Aristida Brianda a dohodol mu stretnutie s Masarykom. Začala ho však opäť trápiť choroba a musel byť hospitalizovaný. Masarykovi sa podarilo Brianda získať pre ich koncepciu riešenia stredoeurópskej otázky.

Vo februári 1916 vznikla Československá národná rada, ktorej predseda bol T. G. Masaryk, podpredsedami M. R. Štefánik a J. Durich a generálny tajomník E. Beneš. Súčasne začala rada organizovať česko-slovenské vojsko v zahraničí.

Beneš, Masaryk a Štefánik. Zdroj: postoj.sk

Štefánik – tvorca Česko-slovenskej armády

Po zlepšení zdravotného stavu sa vrátil na taliansky front, kde sa snažil získať talianske vojenské a politické kruhy pre česko-slovenskú koncepciu strednej Európy.

Neskôr sa mu v Rusku vďaka veliteľovi francúzskej vojenskej misie Mauriceovi Janinovi podarilo stretnúť s cárom Mikulášom a posilniť postavenie Československej národnej rady vo vojenských kruhoch. Spolu s Janinom organizoval slovenských a českých zajatcov do československých oddielov, ktoré mali slúžiť ako československá armáda vo Francúzsku. Dosiahol tiež, že všetky organizácie a spolky združujúce Slovákov a Čechov v Rusku boli podriadené vedeniu československého odboja v Paríži. Najvyššie ruské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie Rádu Sv. Vladimíra.

V roku 1916 Štefánik v spolupráci s Francúzskou vojenskou misiou v Rumunsku vymohol u rumunského kráľa súhlas s náborom  zajatcov do československej armády. 1 500 dobrovoľníkov bolo prevezených do Francúzska a tvorili základ légií.

Spolu s Durichom podpísal 29. augusta 1916 s predstaviteľom amerických Slovákov G. Košíkom tzv. Kyjevskú dohodu, ktorou spoločne uznali ČSNR za vedúci orgán českého a slovenského hnutia v zahraničí. Dňa 2. júna 1917 odplával Štefánik do USA, kde mal zabezpečiť nábor dobrovoľníkov slovenského a českého pôvodu. Podarilo sa mu získať 3 000 vojakov, ktorí boli presunutí do Francúzska ako súčasť légií. Pre rodiace sa Československo sa mu podarilo získať mnohé osobnosti amerického politického života, napríklad aj F. D. Roosvelta. Slovenské spolky v USA tiež poskytli ČSNR významnú finančnú pomoc.

Francúzska vláda vydala 16. decembra 1917 Dekrét o vytvorení Česko-slovenskej armády neskôr doplnený štatútom, na základe ktorých vznikla samostatná Česko-slovenská armáda. V Paríži sa Štefánik opäť stretol s Janinom, ktorý sa so súhlasom francúzskeho velenia stal veliteľom vytvárajúceho sa česko-slovenského vojska (10 000 vojakov).

Milan Rastislav Štefánik, portrét. Zdroj: wikipedia.sk

Štefánik – diplomat

Prvá diplomatická návšteva v mene ČSNR viedla do Talianska, kde chcel Štefánik dosiahnuť súhlas Talianska s formovaním česko-slovenských vojenských útvarov na jeho území. Rokovania boli úspešne zavŕšené podpísaním Zmluvy o konštituovaní právne a politicky samostatnej česko-slovenskej armády v Taliansku dňa 21. 4. 1918. V Ríme, v prítomnosti európskej diplomacie bola česko-slovenská armáda, ktorá mala v tom čase už 100 000 vojakov, definitívne uznaná aj v zahraničí.

Dňa 14. októbra 1918 sa po medzinárodnom uznaní ČSNR premenil tento orgán na vládu. Ministerským predsedom bol Masaryk, ministrom vnútra Beneš a ministrom vojny Štefánik. Krátko nato Masaryk uverejnil Vyhlásenie nezávislosti Česko-Slovenska, tzv. Washingtonskú deklaráciu. 28. októbra 1918 došlo po vystúpení domáceho odboja k vyhláseniu Československej republiky.

Prezidentom sa stal T. G. Masaryk, predsedom novej česko-slovenskej vlády Karel Kramář, ministrom zahraničia Eduard Beneš, ministrom vojny M. R. Štefánik a rezort obrany prevzal Václav Klofáč. Zakrátko Nemecko kapitulovalo a vojna sa skončila.

V novembri 1918 prišiel Štefánik do Ruska, aby dohodol presun 50 000 príslušníkov Česko-slovenských légií do vlasti a zotrval tu do 25. januára 1919. Po príchode do Paríža riešil v prvom rade stiahnutie sibírskych légií, zaoberal sa budovaním česko-slovenského letectva a mal plány pre zriadenie štátnej správy a podpory vedy v novom štáte.

Milan Rastislav Štefánik vo Washingtone v roku 1917. Zdroj: wikipedia.sk

Štefánik – smrť generála

V máji 1919 odišiel do Talianska navštíviť svoju snúbenicu markízu Giulianu Benzoniovú. Odtiaľ sa už tešil na rodnú vlasť, lebo ju nenavštívil od smrti svojho otca. Dňa 4. mája 1919 nastúpil Štefánik na letisku Campoformido pri Udine do lietadla typu Caproni 450 (č. 11 495) sprevádzaný dvoma talianskymi letcami. Lietadlo sa však kúsok od miesta pristátia neďaleko Ivanky pri Dunaji náhle zrútilo. M. R. Štefánik a všetci členovia posádky boli na mieste mŕtvi. Talianska šľachtičná zostala Štefánikovi verná. Až do svojej smrti v roku 1982 sa nevydala a kým mohla, chodila k jeho mohyle na Bradle.

Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je dielom architekta Dušana Jurkoviča.

M. R. Štefánik vo svojom lietadle. Zdroj: Dikda.eu

Trosky havárie lietadla M. R. Štefánika. Zdroj: dikda.eu

Štefánik – pozostalosť

V roku 1990 bolo v rodnom dome (v bývalej evanjelickej fare) M. R. Štefánika v Košariskách otvorené Múzeum Milana Rastislava Štefánika patriace pod Slovenské národné múzeum. V šiestich miestnostiach je zdokumentovaná jeho životná dráha, súkromie a záľuby, no najmä jeho vojenská, diplomatická a politická činnosť.

Bohatá pozostalosť M. R. Štefánika je od roku 1940 súčasťou zbierkového fondu SNM. Obsahuje osobné veci M. R. Štefánika, zariadenie jeho bytu v Paríži, rozličné technické astronomické a iné prístroje. Okrem toho je súčasťou pozostalosti aj bohatá zbierka negatívov a rôznych predmetov z ciest po svete od Mont Blancu cez Alžír až po Polynéziu a Tahiti (napr. obradový kyj, drevené plastiky k uctievaniu predkov či bumerang) či fotografie dokumentujúce misie M. R. Štefánika pri formovaní československých légií v Taliansku a v Rusku. Pre dejiny výtvarného umenia zachránil a priniesol do Európy z Tahiti aj drevorezy a drevoryty Paula Gauguina.

Najcennejším zbierkovým predmetom je však letecká bunda M. R. Štefánika, ktorú mal oblečenú počas tragickej leteckej nehody 4. mája 1919. Bunda, silne poškodená požiarom na palube lietadla, bola konzervovaná v spolupráci s STU Fakultou chemickej a potravinárskej technológie v roku 2011 s cieľom zachovať jej autentický stav spred 95 rokov.

Zdroj: Múzeum Milana Rastislava Štefánika

Štefánik – 100. výročie úmrtia

Už zajtra 4. mája 2019 sa v Brezovej pod Bradlom uskutoční Celonárodná spomienková slávnosť pri príležitosti 100. výročia tragickej smrti generála M. R. Štefánika. Podrobný program nájdete na tomto odkaze. Priamy prenos zo slávnosti prinesie RTVS na Jednotke od 13:00 hod. Okrem toho nájdete na Dvojke už od 11:05 hod. rôzne programy venované Štefánikovi.

Osobnosť M. R Štefánika si však pripomenieme aj v Seredi. V rámci podujatia Noc múzeí a galérií, ktoré sa uskutoční 18. mája 2019, sa budú v Mestskom múzeu – Fándlyho fare v Seredi od 15:30 hod. do 17:00 hod. konať dve prednášky.

V prvej prednáške s názvom Spolok pre vybudovanie pomníka generálovi M. R. Štefánikovi bude archivárka PhDr. Eva Vrabcová prezentovať túto tému prostredníctvom štúdia archívnych dokumentov, ktoré poukazujú aj na problémy, ktoré sa vyskytli, pokým nebola mohyla dokončená a slávnostne odhalená.

Druhá prednáška vedeckého pracovníka Petra Macha, PhD. z Historického ústavu SAV v Bratislave má názov Pozostalosť po generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Prezentovanie tejto témy umožňuje nahliadnuť trochu aj do súkromia rodiny Štefánikovcov, poodhaľuje byrokratickú mašinériu prvej republiky a spolitizovanie celej kauzy.

Západoslovenské múzeum v Trnave pripravilo pri tejto príležitosti premietanie dokumentárneho filmu Pavla Kanisa Štefánik. Príbeh hrdinu. Vlasť, ktoré sa uskutoční 7. mája 2019 o 10:00 hod. a 13:15 hod. Dokument prináša exaktnú rekonštrukciu letu lietadla Caproni (č. 11 495) a havárie. Zoznamuje diváka s lietadlom, jeho posádkou, okolnosťami letu a priebehom pristávajúceho manévru. Objasňuje vyšetrovania leteckej tragédie, ako aj zatiahnutie Štefánikovej smrti do politického zápasu na Slovensku.

V Ponitrianskom múzeu v Nitre budú od 4. mája do 2. júna 2019 sprístupnené pri tejto príležitosti dve nové výstavy. Výstava Pamätníky M. R. Štefánika zo zbierky Ing. Jána Maniačeka prezentuje prehľad pamätníkov, ktoré zostali počas všetkých režimov na svojom pôvodnom mieste a ktoré boli úplne odstránené. Výstava Fotografie a pohľadnice M. R. Štefánika zo zbierky Ing. Jána Pánského prezentuje pohľady na miesto havárie, pohrebu i výstavby definitívneho pomníka M. R. Štefánika na Bradle.

Štefánik – zaujímavosti

• na počesť M. R. Štefánika bola planétka 3571 pomenovana Milanštefánik
• M. R. Štefánik vytvoril spolu s Vojtěchom Preissigom prvý návrh Česko-slovenskej vlajky, ktorý bol v roku 1915 prvýkrát publikovaný na známkach U.S. Post
• 4. mája 1999 postavili na jeho počesť vo francúzskom meste Meudon na terase pred Observatóriom jeho sochu
• 7. mája 2004 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil hodnosť generála Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam
• 21. júla 2004 mu bol udelený preukaz vojnového veterána s číslom 0001

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.