Vedeli ste, že ich zjeme dve za každú sekundu? Horalky sú klenotom nášho mesta už viac ako 50 rokov

reklama

Mesto keksíkov. Aj ták nás nazval moderátor športových novín na TV Markíza, keď naši futbalisti vyhrali nad Trnavou. A niet sa mu prečo čudovať. Ako iste viete, narážal na náš klenot Seditu (Pečivárne Sereď), ktorá okrem iného vyrába aj dnes už legendárne Horalky.

Možno aj vám pri pomyslení na túto firmu ihneď napadajú niektoré z ich výrobkov. Horalky, Lina, Mäta alebo Kakaové rezy? Nech už je to akákoľvek maškrta, je dôležité vedieť, že je práve z nášho mesta a cestuje nielen po Slovensku, ale aj po celom svete.

Premýšlali ste niekedy nad tým, ako vlastne tá dobrá a chrumkavá Horalka vznikla a komu môžeme ďakovať za jej receptúru? Nebudeme vás ďalej naťahovať, vezmite si do ruky váš oblúbený keksík a prečítajte si tie najväčšie zaujímavosti o kráľovnej medzi keksíkmi, o Horalke.

Poznáte históriu vzniku jedného z najobľúbenejších keksíkov?

Pri ročnej výrobe Horalky v počte až 160 miliónov kusov, by sa dalo povedať, že Slovensko je doslova národom Horaliek. A my sme radi, že tento fenomén sa vyrába práve u nás v Seredi. Ak patríte aj vy k ľuďom, ktorí si vždy na túru, školský výlet či rodinnú dovolenku pribalia Horalku, možno ste zvedaví, ako tieto oblátky vznikli. Poďme ale pekne poporiadku. Horalka sa začala vyrábať už v roku 1959. Jej tradičná receptúra však vznikla až v roku 1965. Traduje sa, že za všetko môže náhoda.

reklama

Náhoda, ktorá zrodila Horalky

“Pôvodne vyrábali Tatranky. Na trhu však neboli už lieskové orechy. A tak sa musela zmeniť receptúra Tatraniek. Do plnky primiešali arašidy. So zmenou receptu sa však musel zmeniť aj názov. A na svet prišla Horalka.“ Takto to popisuje Ján Kosturiak, jeden z priateľov Štefana Kassaya, o ktorom si prečítate nižšie.

Z náhody sa tak stala výborná chuť, ktorá na slovenskom trhu ešte nebola. Spojenie arašidovej náplne, chrumkavých oblátok a nezvyčajne námačaných hrán Horalky bolo jedinečné a Slováci si ho okamžite obľúbili.

2009

2005

1994

1965

Receptúra Horaliek

Presná receptúra nie je verejnosti dodnes známa. Vieme, že sa vyrába z troch základných komponentov. Pláty, kakaovo-arašidová plnka a kakaová poleva po okrajoch. V náplni sú arašidové oriešky pripravované vo vlastnej pražiarni.

Tak ako dnes billboardy hlásajú, že v I.D.C. práca chutí aj vonia, si na svoje pôsobenie spomína aj Štefan Kassay. Hovorí o tom, ako rád chodil do výroby k voňajúcim a čerstvým Horalkám, ktoré prechádzali linkami. Najradšej mal sekciu, kde rezali pláty.

Príbeh robotníka, ktorý naštartoval Horalky

Štefan Kassay, dnes 77-ročný pán, má veľmi bohaté skúsenosti. Pracoval ako robotník, ale začal písať ako redaktor vedy a techniky, ktorá ho fascinovala. Popritom si urobil maturitu, vysokú školu, ba dokonca vyštudoval aj Karlovu univerzitu v Prahe, kde získal diplom doktora filozofie. Zaoberal sa teóriou riadenia a obhájil si kandidátsku aj doktorskú dizertačnú prácu. „Sladkosti neboli to, čo ma fascinovalo, bola to ich výroba,“ povedal o svojich začiatkoch podnikania Š. Kassay. Pred vznikom samostatného Slovenska sa stal spoluvlastníkom Pečivární Sereď a Figara Trnava, ktoré sa zlúčili do I.D.C. Holding, a.s.

Samotný životný príbeh pána Kassaya je veľmi zaujímavý a hlavne úspešný. Medzi jeho najväčšie vášne patrila veda a vzdelanie. Ak by sme chceli správne napísať jeho meno s titulmi, vyzeralo by takto Dr.h.c. prof. PhDr. Ing. Štefan Kassay, DrSc. Študoval na viacerých zahraničných univerzitách, napr. v USA, Japonsku, vo Veľkej Británii či v Nemecku.

Začínal ako sústružník v opravovni poľnohospodárskych strojov v Košiciach. O niekoľko dlhých rokov neskôr sa stal v roku 1991 spolumajiteľom Pečivární Sereď a Figara Trnava. Obe firmy sa stali súčasťou akciovej spoločnosti I.D.C. Holding, a.s., ktorá svoj príbeh píše dodnes. V roku 1997 založil Medzinárodnú korporáciu podpory podnikania, a.s. s cieľom rozvíjať a prehlbovať strategické smery rozvoja vo vlastnej firme. Jeho aktivity sa neskôr organizačne pretransformovali do Nadácie profesora Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania, za čo mu patrí veľká vďaka.

Zdroj: kassay.eu

Spoluzakladatelia Pavol Jakubec a Štefan Kassay. Foto: I.D.C. Holding, a.s. / Zdroj: Dobrenoviny.sk

Zaujímavosti o Horalke v číslach

Horalka váži 50 g, má 53 rokov a toľko fanúšikov, že na Facebooku pohodlne prebije aj celebrity. Za jednu pracovnú zmenu dokážu na troch linkách vyrobiť až 100 ton, resp. 2 milióny Horaliek. Ročne sa tak vyrobí vyše 100 miliónov. Najvyšší rekord je zatiaľ 160 miliónov Horaliek za rok.

Najzaujímavejšie však je, že všetky sa predajú, ergo zjedia! Pričom Slováci ročne zjedia okolo 50 miliónov Horaliek. Keď pôjdeme do detailov, každú jednu sekundu sa u nás zjedia 1 – 2 horalky. Jeme ich dokonca častejšie ako chlieb.

Dúfame, že ste sa aj vďaka tomuto článku dozvedeli opäť niečo nové. Možno si najbližšiu Horalku alebo Milu vďaka tomu vychutnáte o čosi viac pri čítaní nášho ďalšieho článku. A na záver motto Dr.h.c. prof. PhDr. Ing. Štefana Kassaya, DrSc: „Zmyslom života nie sú peniaze, ale to, čo človek vytvorí a čím prispeje k spoločnému dielu.“

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Jak si nejlépe vychutnat pauzu během rušného dne? Nalaďte se na odpočinkovou vlnu s vaší oblíbenou hudbou a Horalky samozřejmě nesmí chybět 🙂 . . . . . #horalky #tyodsedity #pohoda #break #radost #hudba

Príspevok, ktorý zdieľa Horalky-ty od Sedity (@horalky_sedita), 17 Júl 2018 o 12:05 PDT

BONUS

V roku 2017 ochutnal Horalku a Mätu samotný David Hasselhoff alias Mitch Buchannon zo seriálu Pobrežná hliadka. Jeho reakcia vás naozaj prekvapí. Aby ste nemuseli pozerať celé video, máme pre vás skratku (Horalka 1:00 min., Mäta 1:30 min.)

Na druhom videu zase môžete počuť hlásenie vlakovej výpravkyňe o vlaku Rýchlik 601 Horalky Sedita vo vlakovej stanici Poprad-Tatry. Musíme uznať, že takéto vlaky by mohli jazdiť aj v okolí nášho mesta.