Seredčan Miroslav Čirka prvýkrát ukázal svoje obrazy verejnosti. Sú plné tajuplných a strašidelných motívov (Rozhovor)

Miroslav Čirka je talentovaný Seredčan, ktorý pracuje ako grafický dizajnér, ale vždy ho to ťahalo aj k maľovaniu. Medzi jeho klientov patria aj populárni interpreti, ako napríklad obľúbené Horkýže Slíže. Pôsobí v agentúre Randal Design, kde úzko spolupracuje s produkčnou spoločnosťou známeho seredského gitaristu Jimiho Cimbalu. Miroslav študoval okrem informatiky aj materiálové inžinierstvo, ale zo školského systému na Slovensku bol demotivovaný, tak školu opustil.

Popri práci si v provizórnom ateliéri vo vlastnom byte začal plniť maliarsky sen. Prinášame vám nevšedný rozhovor s inšpiratívnym Miroslavom Čirkom, ktorého môžete sledovať aj na FB profile pod umeleckým menom Desan Art. Zoberieme vás do sveta plného tajuplnej tvorby, ktorú Miro ukazuje prvýkrat verejnosti prostredníctvom nášho článku.

Inklinoval si k maľovaniu už ako dieťa?

Kreativitu v detstve vo mne podporilo lego. Bola to najobľúbenejšia hračka, ktorá ma motivovala myslieť kreatívne. Už ako dieťa som rád kreslil, moje zošity boli okolo poznámok celé počmárané. Pamätám si, že ešte na strednej škole som rozmýšľal a plánoval, či neskúsim namaľovať niečo na plátno, ale nikdy som sa k tomu nedostal. Napriek tomu som mal vo vnútri pocit, že ma to k tomu akosi ťahá a že raz sa k tomu určite dostanem.

Čo ťa viedlo k tomu, že si sa neskôr dostal k umeniu a konkrétne k maľovaniu?

V práci robím veci na zakázku. Robím to, čo klient požaduje, čiže taká grafická prostitúcia (smiech). Samozrejme, digitálne umenie je kreatívne odvetvie, dávam do toho dávku tvorivosti a vlastný podpis. Stále je to však úloha, ktorá ťa limituje. V mojej práci nedostanem často zakázku so zadaním, kde by som mohol vytvoriť takéto zvláštne motívy. Prirodzene ich ale chcem zo seba dať von a naplno sa umelecky vyžiť – bez limitov. Keď to proste nedostanem v zákazke, tak to urobím sám.

reklama

Maľovať si začal ako dospelý človek. Aké boli tvoje začiatky?

Po rokoch prokrastinácie a odkladania maliarskeho sna som buchol po stole. Išiel som do Panta Rhei, kúpil som si plátna, štetce, farby a… pol roka som ich mal odložené v kúte. To bol môj prvotný začiatok. Prvý obraz som potom namaľoval, keď som mal asi 27 rokov. Z obrazu som mal veľmi zmiešané pocity, lebo som predpokladal nejaký grafický, výtvarný štýl, ale bolo to niečo úplne odlišné. Mal som pocit, akoby ten obraz maľoval niekto iný, akoby som to nebol ja.

ZDROJ: SEREDSITY.SK

ZDROJ: SEREDSITY.SK

Obraz, architektúra, socha, katedrála, hudba – to všetko ti má vyvolať emóciu. Mal by si sa pritom pozastaviť a zamyslieť. Pre mňa je prvoradý motív, nápad a fantázia, až potom je technické spracovanie. Obdivujem umelcov s vycibrenou technikou, ktorí dokážu urobiť fotorealistický portrét. Viac však ocením niečo špinavé, nevšedné, nápadité a techniku oželiem. Keď sa pozriem na obraz, kde je miska s ovocím, tak si poviem, prečo by som preboha maľoval misku s ovocím alebo vázu s kvetmi? Nič tam nevidím. Úplne však rešpektujem, že každému sa páči niečo iné. Nemôžem povedať niekomu, že nemá vkus iba preto, lebo nevie oceniť Kubrickov Mechanický pomaranč. Objektivita neexistuje!

Napriek tomu, že technické spracovanie je pre teba druhoradé, akú techniku pri tvorbe používaš?

Raz som si vyhľadal video o desiatich najčastejších chybách začínajúcich maliarov. Našiel som sa v ôsmich (smiech). Z technického hľadiska ti nedokážem popísať, aký štýl predstavujú moje obrazy. Je pravda, že pri každom obraze sa naučím niečo nové, ale neštudoval som to, a preto sa nechcem púšťať do nejakej terminológie. Prakticky každý obraz ma naučil niečo nové a stále sa mám čo učiť. Nedokážem namaľovať veľa vecí, ktoré by som chcel, a často neviem ako docieliť daný efekt, ale skúšam.

V rámci grafického dizajnu vytváraš aj rôzne booklety pre slovenské kapely. Na akých známych menách si pracoval?

Robil som booklety pre Horkýže Slíže, Metropolis, Zoči Voči, Bijouterrier alebo aj pre Karola Malého. Je to niečo okolo 20 rôznych interpretov. Pri bookletoch mám rád, keď sa dá vyhrať so symbolikou. Je to presne ten typ zákaziek, ktoré ma bavia, pretože k hudbe mám blízko a niektoré koncepty sa dajú poňať kreatívnejšie. Navyše oproti webovým stránkam pri booklete dostaneš do ruky fyzický skutočný produkt. Výsledok nie je len digitálny súbor z núl a jedničiek.

ZDROJ: SEREDSITY.SK

Tvoju tvorbu môžeme opísať slovami ako nevšedná, neobyčajná. Aký je tvoj preferovaný štýl, respektíve motív?

Najvýstižnejšie bude, keď poviem, že vo svojej tvorbe obľubujem znepokojivú atmosféru. Mne sa páčia zvláštne typy umenia. Nerobím to nasilu divné alebo šokujúce, to by nefungovalo. Proste ma to baví.

Hovoril si o Votrelcovi alebo o Mechanickom pomaranči. Aké sú tvoje najobľúbenejšie filmy aj z pohľadu grafického dizajnéra alebo človeka, ktorý maľuje?

Paradoxom je, že filmové horory ma až tak nebavia. Hlavne preto, lebo podľa mňa sa v dnešnej dobe úplne vytratil zmysel hororov. Dnes sa v hororoch môžeš maximálne zľaknúť, ale v horore by si sa mal predovšetkým báť. Tým pádom sa celá atmosféra stráca. Z novších hororov bol dobre spracovaný It Follows a Kingovka IT. Milujem Tarantina a jeho jedinečný štýl tvorby dialógov. Najradšej mám „mind-fuck“ filmy. Páči sa mi Arrival, Predestination, Interstellar, Life alebo aj Cloud Atlas a The Man from Earth. Marvelovky mám rád kvôli audiovizuálnej bombe. Ďalej obľubujem klasiky ako Alien, Terminátor, Die Hard. Ale ak si chceš urobiť guláš v hlave, určite odporúčam Melancholia.

Máš rutinné návyky, ktoré pri maľovaní dodržiavaš? Napríklad, púšťaš si cielene nejakú hudbu?

Pracuje sa mi dobre v noci kvôli atmosfére. Rád si pri maľovaní pustím hudbu, ale nie vždy. Niektoré obrazy maľujem v tichu. Naposledy som si soundtrackom podfarbil obraz, kde som sa inšpiroval hrou Doom.

ZDROJ: SEREDSITY.SK

Považuješ sa za maliara alebo sú tvoje obrazy výsledkom experimentovania so štetcom?

Z akademického pohľadu maliar nie som, na to potrebuješ vzdelanie a titul. Nie som maliar, som však človek, ktorý maľuje. Ako gitarista, ktorý neovláda noty, ale hrá na gitaru. Ja som skromný človek a nerád sa pasujem do nejakej role, nechcem byť samozvaný maliar.

Dlhé roky si maľoval, ale tvoje širšie okolie o tom ani nevedelo. Prečo si si to také dlhé obdobie nechával sám pre seba?

Ja som jednoducho začal maľovať a necítil som potrebu o tom hovoriť. Nechcel som hneď ukazovať svoje obrazy na verejnosti. Samozrejme, rodičia aj najbližší priatelia vedeli, že maľujem. Za tých päť rokov som spravil niečo cez tridsať obrazov a väčšinu z nich som namaľoval za posledné dva roky. Asi desať som rozdal svojim priateľom. Teraz som však vo fáze, keď svoju tvorbu chcem komunikovať aj na verejnosti.

Čo by si odkázal začínajúcim maliarom, ktorí sú možno aj v našom meste?

Ak vás to ťahá, tak to skúste. Robte v prvom rade to, čo vás baví a tvorte to, čo sa vám páči. Keď neviete, kde začať, skúste tutoriály. Sú fajn, ale berte ich ako priateľskú radu, nie ako návod. Umenie sa cez šablónu robiť nedá. V prípade demotivácie si držte v hlave, že na výsledku nezáleží, ak si proces užijete. Tak toto bolo strašné klišé, ale je to tak.

To, že maľuješ už nie je po piatich rokoch tajomstvo. Aké budú teraz tvoje najbližšie plány, ktoré súvisia s maľovaním?

Asi skúsim autoportrét… a potom ďalej? Neviem. Možno dám tú misku s ovocím 🙂