V minulosti bolo cestovanie bez áut a GPS navigácií oveľa zložitejšie než v súčasnosti. Cesta, ktorá nám dnes trvá 30 minút, zabrala v minulosti celý deň. Ak ste si však mysleli, že ľudia mali problémy dôjsť do cieľa a mapy neexistovali, tak ste na omyle. Kartografia má veľmi dlhú a bohatú históriu už od antickej kultúry.
V Európe síce počas stredoveku nastal úpadok kartografie, no s nástupom novoveku a renesancie sa aj tento nedostatok napravil. Konkrétne Uhorsko zaznamenalo rozvoj kartografie za vlády Mateja Korvína, čiže približne od 15. storočia. Vôbec prvá mapa Uhorska vznikla ešte počas vrcholného obdobia stredoveku v roku 1480 a jej autorom bol taliansky kartograf Francesco Rosselli. Táto mapa sa však nanešťastie nezachovala.
My sme vybrali 10 najvýznamnejších máp Uhorského kráľovstva, ktorého súčasťou bolo nielen Slovensko, ale aj naše mesto. Pri každej mape sa môžete dozvedieť meno kartografa, ktorý ju vytvoril, pôvodný názov každej mapy a rok, v ktorom vznikla. Zamerali sme sa na vývin umiestnenia a názvu Serede v historických mapách. Okrem toho sme na každej z historických máp vyznačili Sereď, prípadne jej mestské časti a okolité obce.
Na prvý pohľad sa zdá, že Lazarus mesto Sereď zo svojej mapy úplne vynechal. Mohli by sme však polemizovať o tom, či sa naše mesto neskrýva pod názvom „Zenet“ medzi Trnavou a Nitrou, ktoré sme vyznačili zelenou farbou. „Zenet“ sa tu nachádza na východnej strane Váhu na mieste súčasnej Šintavy. Ak ide skutočne o Sereď, autor mapy ju zlúčil so Šintavou a umiestnil ju na východnej strane Váhu aj s hradom. Najbližšími zakreslenými obcami sú južne Sopronie (Šoporňa) a severne Ziladicz (Siladice) a Freistat (Hlohovec).
Pri Laziovej mape môžeme s istotou povedať, že Sereď ako taká sa na nej vôbec nenachádza. Namiesto nej tu môžeme nájsť Šintavu označenú ako „Sempia“. Pravdepodobne ide o zlúčenie Šintavy so Sereďou a ich následné umiestnenie na seredskú stranu Váhu. Môžeme si všimnúť aj žltou farbou vyznačené obce Sopronie (Šoporňa) a severne Zeladitz (Siladice) a Calgocz/Freistat (Hlohovec).
Táto mapa zobrazuje terén už o niečo lepšie. Je na nej jasnejšie viditeľná riečna sieť a snaží sa aj o zobrazenie terénu tzv. kopčekovitou metódou. Celkovo je mapa oveľa prehľadnejšia a sú na nej vernejšie zobrazené mestá. Tentoraz sú Sereď a Šintava oddelené. Sereď ako „Seret“ na západnej strane Váhu spolu s hradom a Šintava ako „Schinta“ na východnej strane Váhu. Na tejto mape je ako jeden z najbližších bodov zakreslená aj obec Pata a mesto Galanta (Gollant).
Ďalšia mapa je zase o niečo menej prehľadná než predchádzajúca. Sereď ako „Seret“ a Šintava (Schinta) zostávajú aj naďalej oddelené Váhom, pričom hrad definitívne zostáva na Seredskej strane. Z väčších miest sú najbližšie Leopoldov (Leopoldstadt) a Hlohovec (Freistätt), ktoré môžeme vidieť vyššie po osi Váhu.
Nasledujúca mapa je oveľa prehľadnejšia a hodnovernejšia než predchádzajúca. Sereď ako „Seret“ je opäť aj s hradom oddelená od Šintavy (Schinta) na západnej strane Váhu. Po prvýkrát sa stretávame aj s dedinkou Dolná Streda – „Serdahel“, ktorá síce vznikla skôr ako mesto Sereď, ale na mapách sa objavuje až v 17. storočí. Váhovce – „Waga“, ktoré sa nachádzajú pod Dolnou Stredou, sú tiež zobrazené prvýkrát. Z ďalších najbližších miest môžeme opäť vidieť Šoporňu (Soponi), ktorá na predchádzajúcich dvoch mapách nebola, a Galantu (Galant).
Na tejto mape môžeme vidieť Sereď pod názvom „Soret“ a Šintavu ako „Schinta“. Veľmi zaujímavé je tu práve umiestenie Šintavy, ktorá sa nachádza pod Sereďou. Okrem toho je aj vodný hrad po prvýkrát zakreslený na ostrove medzi dvoma ramenami Váhu. Prvýkrát sa na mape stretávame aj s pojmom „Schepenik“ (vyznačený ružovou farbou) nachádzajúci sa tesne nad Sereďou, ktorý by mohol označovať súčasné mestské časti Čepene, ktoré boli v minulosti samostatnými oblasťami.
Najzaujímavejší pohľad na naše mesto ponúkajú mapy slovenského kartografa Samuela Mikovínyho. Na jeho všeobecnej mape Uhorska je zakreslené mesto Sereď ako „Szeret“, pričom sa v jeho blízkosti neobjavuje Šintava.
Na Mikovínyho mape Bratislavskej župy si môžeme Sereď a jej okolie prezrieť oveľa detailnejšie. Okrem samotného mesta „Szered“ s hradom autor zakreslil aj most, rozloženie mesta a polohu kostola. Veľmi dobre je tu viditeľná riečna sieť, dokonca aj cestná sieť a samotný terén, ako polia, lesy či kopce. Šintavu tu nájdeme pod názvom „Sempte“ a po prvýkrát sa na mape objavujú aj súčasné mestské časti Serede v minulosti fungujúce ako samostatné oblasti: Dolný Čepeň – „Alsó-Csöpeny“, Stredný Čepeň – „Közep-Csöpeny“ a Horný Čepeň – „Felső-Csöpeny“.
Vojenské mapovanie je prvé detailne a farebne spracované mapovanie, preto sa dá na ňom oveľa jednoduchšie rozoznať cestná a riečna sieť, kopce, nížiny, polia a podobne. Aj mestá sú prepracované oveľa detailnejšie, dajú sa rozpoznať nielen sakrálne stavby či hrad/kaštieľ, ale aj rozostavenie ulíc, počet domov a v prípade Serede a okolia aj most cez Váh a mlyny.
Druhé vojenské mapovanie sa od prvého veľmi nelíši, možno iba farebným prevedením, ktoré mu dodáva na prehľadnosti a pekne definuje riečnu sieť, kopce a nížiny a rozloženie miest.
Tretie vojenské mapovanie sa od prvých dvoch líši v určitých zložkách spracovania. Okrem riek a miest pomenúva aj lúky, lesy, pohoria, polia a iné oblasti. Okrem toho k technickému spracovaniu pribudli aj vrstevnice a šrafované oblasti, vďaka ktorým si môžeme lepšie predstaviť terén.