Súčasný seredský kostol vznikol až v roku 1781. Prečítajte si, čo sa stalo s pôvodným stredovekým kostolom, kde sa nachádzal a ako vyzeral

Farský kostol sv. Jána Krstiteľa pozná veľmi dobre snáď každý Seredčan. Prednedávnom sme vám priniesli článok, v ktorom sme vám priblížili zopár zaujímavostí o tejto sakrálnej stavbe. Náš starší článok si môžete prečítať na tomto odkaze. Vedeli ste však, že súčasný seredský kostol bol postavený až v roku 1781? Pôvodný starobylý gotický kostolík stál na opačnej strane hlavnej cesty a vyhorel v roku 1777.

Na základy kostola narazili robotníci

Prvá správa o pôvodnom gotickom kostole v Seredi sa objavila 25. júla 1997, kedy robotníci kopali na chodníku pred budovou MsÚ v Seredi ryhu pre káblové rozvody. Narazili pritom na niekoľko podzemných priestorov, ktoré následne skúmali archeológovia. V jednej hrobke bola nájdená kostra ženy.

Táto hrobka patrila k podzemným priestorom zaniknutého stredovekého gotického kostola v Seredi. Spomienka na tento pôvodný kostol obklopený cintorínom sa z povedomia verejnosti dávno vytratila. Starý kostol bol po poslednom požiari rozobraný a cintorín na základe zákazu pochovávania v centrách miest z roku 1777 zrušili. Následne sa zarovnal terén a miesto pôvodného kostola sa upravilo ako námestie.

Nájdená hrobka, v ktorej ležala kostra ženy. Zdroj: PETROVIČ, R. a J. MATIS. Nález gotického kostola v Seredi.

reklama

Záchranný archeologický výskum

V júli roku 1997 boli pri bagrovaní ryhy  v tesnej blízkosti starej budovy Mestského úradu v Seredi narušené kamenné a tehlové murivá a klenba staršieho objektu. Vo vyhádzanej zemine sa okrem stavebnej sute našli aj ľudské kosti. Tento nález bol ohlásený archeologickému ústavu a múzeu v Galante. Vzhľadom na to, že sa v tomto priestore predpokladala existencia starého kostola, bolo dohodnuté pozastavenie stavby na päť dní, aby sa mohol vykonať záchranný archeologický a pamiatkový výskum.

Záchranný výskum viedli Mgr. Jozef Ižóf, archeológ Dudvážskeho múzea v Galante a Mgr. arch. Rastislav Petrovič, metodik regionálneho strediska pamiatkového ústavu v Trnave. Na výskume spolupracoval aj RNDr. Pavol Ištok, pracovník štátnej správy.

Začiatkom 70. rokov 20. storočia sa vraj pri kopaní mestskej kanalizácie našiel pred dnešným MsÚ zaklenutý objekt plný ľudských kostí. Nález nebol ohlásený, a preto o ňom neexistujú žiadne informácie. Odborníci však predpokladajú, že išlo o kostnicu, do ktorej sa ukladali kosti zo zrušených hrobov.

Poloha stredovekého kostola vzhľadom na súčasný mestský úrad. Zdroj: PETROVIČ, R. a J. MATIS. Nález gotického kostola v Seredi.

Poloha starého kostola (červený) a nového kostola (zelený) v Seredi. Zdroj: PETROVIČ, R. a J. MATIS. Nález gotického kostola v Seredi.

Lokalitu starého kostola určil už kronikár v 30. rokoch

Na situovanie starého seredského kostola v priestore pod terajšou starou budovou mestského úradu upozornil Ján Fischer v mestskej kronike už v 30. rokoch 20. storočia.

„Na zbytky múrov krypty, ľudských kostí a šiat prišlo sa na jeho mieste pri stavebných prácach viac razy; pri prepadnutí ťažkých oracích strojov na tomto mieste roku 1907 objavili sa otvory do krypty, v ktorej našli sa truhly s letopočtami klincami vybitými. Tieto čísla však nikto prečítať nevedel. Našli sa tu i šaty kňaza vyššej hodnosti.” Záznam z kroniky.

„Pred obecným domom sa prevalila krypta 6 metrov dlhá, 4 metre široká, 8 schodov bolo do nej, schody boli veľmi vydrané, truhlí tam bolo veľa, ale nápis sa nenašiel žiadny, našli len pátričky, agnúsky sv. Jána Nepomuckého a P. Márie. Jozef Frištacký našiel na schodoch staré peniaze. Na jednej malej truhle bol porcelánový klinčekami vybitý rok 1779. To bol asi posledný pochovaný. Našla sa tam kňazská čiapka, 2 kúsky štóly. Všetko sa ale muselo nazpak dať a krypta sa opäť zavrela. Ženy v ten deň ani nevarili; kryptu ľudi chodili pozerať dva dni.” Poznámky Jána Fischera z roku 1907

Podoba starého kostola

Polohu kostola v tomto priestore lokalizuje aj mapa seredského panstva pochádzajúca zo 60. – 70. rokov 18. storočia. Kostol je označený krížikom s orientáciou v smere východ-západ. O podobe kostola sa však zachovalo len veľmi málo informácií. Jediným doteraz známym vyobrazením je grafická veduta hradu Šintava z roku 1666.

V popredí Vodného hradu Šintava je zo západnej strany zobrazené mestečko Sereď aj s kostolom, ktorý má na čelnej strane vpravo zboku pristavanú vežu. Táto podoba zodpovedá aj zachovanému schematickému pôdorysu kostola z konca 17. storočia, ktorý zanechal zrejme vtedajší kňaz vo farskej matrike z rokov 1688 – 1701.

Detail mapy seredského panstva z roku 1760 – 1771. Kostol je označený krížikom. Zdroj: PETROVIČ, R. a J. MATIS. Nález gotického kostola v Seredi.

Stredoveký kostol s vežou na vedute z roku 1666. Zdroj: PETROVIČ, R. a J. MATIS. Nález gotického kostola v Seredi.

Prvá písomná zmienka

Sereď sa prvýkrát spomína v roku 1313 ako filiálka susednej dolnostredskej farnosti. Keďže sa výskumu staršieho obdobia cirkevných dejín Serede nevenovala dostatočná pozornosť, ako prvá písomná zmienka o kostole v Seredi bol uvádzaný rok 1489.

V skutočnosti však už v roku 1400 existovala na námestí mestečka Sereď kaplnka Panny Márie a v roku 1472 sa uvádza kostol Panny Márie. V roku 1507 bolo zmenené patrocínium na Nanebovzatie Panny Márie a pribudla kaplnka sv. Michala. V roku 1505 dal miestny zemepán Juraj z Kaniže postaviť kaplnku sv. Wolfganga, ktorú dokladá fundačnou listinou napísanou na hrade Šintava.

Krátka história pôvodného kostola

Vďaka kanonickej vizitácii z roku 1562 sa dozvedáme, že požiar kostola z roku 1777 nebol jediný. Kostol vyhorel aj v 16. storočí a musel sa obnoviť. Vizitácia z roku 1634 poskytuje informácie o novom patrocíniu kostola a fary, hoci sa nepodarilo zistiť, kedy k tejto zmene došlo. Niekoľko rokov pred touto vizitáciou kostol znova vyhorel po údere blesku a ako patrón sa už uvádza sv. Ján Krstiteľ.

Po poslednom požiari 2. augusta 1777 sa začal stavať nový kostol na novom mieste, ktorý bol dokončený v roku 1781 a slúži dodnes. Zo starého kostola sa zachovali iba dva kamenné náhrobníky, ktoré boli na príkaz grófa Františka Esterházyho zabudované v interiéri nového kostola.

Zdroj: VRABCOVÁ, E. a R. PETROVIČ. Sereď : Dejiny mesta

Archeologické nálezy

Okrem záchranného archeologického výskumu sa konal ešte jeden výskum, ktorý prebehol v roku 2005. Archeológom sa podarilo odkryť dva múry – pilier zo staršej stavebnej etapy a mladší múr s jednou vrstvou omietky.

Oba múry obsahujú tehly, tzv. prstovky a druhý múr obsahuje aj úlomky tehál a lomový kameň. Našiel sa napríklad aj múr z mladšej stavebnej etapy, v ktorom boli použité tehly označené plastickými písmenami CIE (gróf Jozef Esterházy). Postupne sa odkrývali ďalšie základy a podzemné priestory ako krypta a kostnica. K priečnemu múru krypty bola z vonkajšej (západnej) strany pristavaná hrobka, v ktorej ležala kostra ženy s čelenkou zo 17. storočia.

Lebka ženy s odtlačkom čelenky nájdená v krypte. Zdroj: PETROVIČ, R. a J. MATIS. Nález gotického kostola v Seredi.

Textilná čelenka zdobená perličkami a zlátenými flitrami. Zdroj: PETROVIČ, R. a J. MATIS. Nález gotického kostola v Seredi.

Predmety nájdené vo výkope neďaleko hrobu: medená sponka do vlasov z 18. storočia, medailónik s madonou z 18. storočia (averz a reverz) a uhorský denár Ľudovíta I. Veľkého (1342 – 1382). Zdroj: PETROVIČ, R. a J. MATIS. Nález gotického kostola v Seredi.

Fragment skla z 15. – 17. storočia. Zdroj: PETROVIČ, R. a J. MATIS. Nález gotického kostola v Seredi.

Strieborná minca (averz a reverz) Leopolda I. (1657 – 1705). Zdroj: PETROVIČ, R. a J. MATIS. Nález gotického kostola v Seredi.

Vľavo – Keramika z 1. storočia pr. n. l. z doby laténskej. Vpravo – úlomky stredovekej a novovekej keramiky z 17. – 19. storočia. Zdroj: PETROVIČ, R. a J. MATIS. Nález gotického kostola v Seredi.

Celkový pohľad na plochu archeologického výskumu v roku 2005. Zdroj: PETROVIČ, R. a J. MATIS. Nález gotického kostola v Seredi.

Pôdorys doteraz preskúmaných murív stredovekého kostola z rokov 1997 a 2005. Zdroj: PETROVIČ, R. a J. MATIS. Nález gotického kostola v Seredi.

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.