Príbeh drogovo závislého Seredčana v sérii „Mamička prepáč“ pokračuje. Druhý list už píše mame z väzenia

reklama

V nasledujúcich riadkoch a ďalších pokračovaniach článku vám prinášame prepis listov, ktoré boli nájdené pred viac ako šiestimi rokmi vyhodené pri smetných košoch. Mená aktérov a udalosti v článku sú zmenené kvôli ochrane súkromia a listy sú po gramatickej aj štylistickej stránke upravené. Rozhodli sme sa ich uverejniť z dôvodu prevencie užívania tvrdých drog, ktoré má fatálne následky nielen na život závislého, ale aj na jeho rodinu a okolie.

Článok by nemal slúžiť ako nástroj nenávisti, ale ako odstrašujúci príklad toho, ako môžu dopadnúť ľudské osudy. Táto séria článkov dostala názov „Mamička, prepáč“, ktorý pochopíte neskôr.

Krátko potom, ako Jakub napísal list, ktorý ste si minulý týždeň prečítali, spáchal trestný čin, za ktorý bol odsúdený. Išlo o krádež v obchode. Do väzby ho vzali v septembri.

V nasledujúcich troch listoch píše Jakub mame a otcovi z väzenia, v ktorých popisuje zatknutie, jeho pobyt za mrežami a stupňujúci sa trest aj za iné kriminálne činy.

reklama

List druhý, 9. september 20..

Ahoj mamička,

v prvom rade sa ti zase moc ospravedlňujem za sklamanie, ktoré zo mňa stále máš. Ani neviem, prečo ti to robím… Zatkli ma v pondelok večer a do Leopoldova ma dali v stredu. Dva dni v CPZtke mi stačili. Chytili ma v meste pri autobuske… V tom obchode mali kamerový záznam a videli, čo všetko som ukradol. Potreboval som peniaze, lebo som nemal na dávku a jednoducho som si ju musel dať.

Mal som už aj súd za krádeš v obchode a zobral som 7 mesiacov. To však ale nebude všetko a budú mi toho ďalej pridávať aj za drogy. Strávim tu asi dosť dlhý čas, mami, a ja neviem, čo mám robiť. Prvé dni bez toho sú fakt zlé, celý sa stále škriabem.

Mami, prosím ťa, aspoň teraz sa na mňa nevykašli a pošli mi balík, lebo som tu bez ničoho. Bez peňazí, bez žiadnych hygienických vecí a podobne. Mamička, naozaj potrebujem pomoc, lebo som už neni v jednotke, ale v dvojke a tu už je to o niečo ťažšie…

Ešte neviem, kam pôjdem na láger, budem tu asi 10 dní, tak keby si to stihla poslať do 2 týždňov, tak to pošli sem do Leopoldova, no a keď sa ti bude zdať, že to nestihneš, tak dočkaj, kam ma dajú a ja ti napíšem, že kde som. Mami, píšem ti hneď prvý deň, čo som tu.

Pamätáš si moje slová, čo som ti ešte doma povedal? Tak tie platia. Prídem domov ako úplne iný človek. Veď uvidíš sama, už sa neviem dočkať, ako ti to dokážem. Dám sa do poriadku presne tak, ako som ti to sľúbil, ale tentokrát to myslím naozaj.

Teraz som po zdravotnej stránke na tom dosť na figu… sám si však za to môžem. Ale to po čase prejde, ja len chcem, aby si sa mi snažila odpustiť a moc ťa prosím o pomoc s tým balíkom, lebo keď ti teraz pošlem balíčenku, tak druhú môžem poslať až za 3 mesiace. Tak to si ani nevieš predstaviť, aké to tu je zlé byť bez ničoho.

Mamička, prosím ťa, pomôž mi a prepáč mi to.

Tvoj Jakub.

List tretí, 12. september 20..

Myslel som, že prechádzajúci list ti pošlem už dávno, no skutočnosť je, bohužiaľ, iná, lebo pedagógovia už nedávajú obálky a ani známky, takže som ich musel doprosovať od iných väzňov, či mi jednu nepožičajú, aby som ti konečne mohol napísať.

Vo dvojke je to ťažšie, sme celý deň zavretí v jednej cele. Púšťajú nás iba na vychádzku na jednu hodinu a ešte nám dovolia si pozrieť televízne noviny. Inak sme stále zavretí v cele.

Je tu síce dosť Seredčanov, no vieš, ako to býva, skôr ti pomôže cezpoľný ako krajan. Vieš dobre, mamička, že sa o seba nejako postarám a vydržím, no bude to veľmi ťažké. V dvojke som ešte nesedel a vyzerá to tak, že pôjdem o Ilavy. Pánečku, ani si nevieš predstaviť, ako sa cítim, keď počujem názov toho mesta.

No všetko zlé je na niečo dobré. Či ako sa to hovorí. Dúfam, že sa mi zatiaľ podarí vyliečiť to céčko, aby som bol zdravý. Mami, spomenul som si, že mám mať 19 – 20teho sociálku. Tak zober zo šuflíka pas a choď ju vybrať, nech neprepadne. Je tam 68 eur. 30 eur si nechaj a za ostatné mi, prosím, priprav balík.

Mamička, ale aspoň mi odpíš 2 – 3 slová, či mám čakať na balík, alebo ti mám dať pokoj. Prosím ťa, nenechaj ma čakať dlho na odpoveď. Ahoj mamička. A prepáč.

Zdroj: Seredsity.sk

List štvrtý, 15. september 20..

Konečne mám všetko potrebné, aby som ti tieto listy mohol poslať. Píšem asi veľa, ale nemám tu moc čo robiť. V Leopoldove budem na 100 % ešte 2 týždne a potom nás porozhadzujú na lágre.

Mamička, zase mi zvýšili trest… Celkovo mi to už vychádza na 19 mesiacov, takže tu strávim viac času. A to ešte čakám na tie drogy, čo mi našli, čo sa vyšetrovali. Ale to budem musieť vyriešiť nejako inak, lebo to neboli moje drogy a celé to na mňa našili a ja za druhého určite sedieť nebudem.

Mamička, sľúb mi, že aspoň pár slov mi odpíšeš. Mami, budem mať dosť času na to sa zmeniť. Najviac ma mrzí, že nebudem s tebou tieto Vianoce. Musím si to tu odsedieť a za celým týmto životom spravím jednu veľkú čiaru. Viem, že sa nedá zabudnúť, ale odpustiť sa dá.

Mám dosť času nad všetkým rozmýšľať a hlavne sa zdravotne dať dokopy. S tým svinstvom chcem nadobro skoncovať, lebo ma to ničí a dostáva do väzenia. Strašne ma mrzí, že ti celý život len ubližujem, asi by si bola radšej, keby som sa ani nenarodil. Sklamal som teba a aj tatina.

Hanbím sa za svoje skutky, či mi veríš, alebo nie. Som rád, že som sa pred basou stihol udobriť aspoň s babkou. Tá mi dáva šancu a povedala mi, že mi verí a že už budem rozumný.

Mami, budem končiť. Moc ťa prosím, pošli mi ten balík. Nepýtam od teba peniaze, iba to, čo som napísal predtým. Prosím, ak sa bude dať, tak mi pošli nejaké jedlo, lebo som strašne hladný. Každú noc zaspávam s takým hladom, že sa neviem dočkať raňajok.

Mamička, pozdrav ocina a Jankinu rodinu, že nie za rok, ale až za dva roky sa stretneme. Dúfam, že to budú lepšie časy a že sa karta obráti. Moc ťa lúbim, dávaj si pozor na seba a hlavne mi, prosím, odpíš.

P.S. Prosím, pošli mi balík.

Jakub svoj ďalší list napíše až v októbri. Na jeho písaní je niečo iné a popisuje svoje stavy úzkosti. Na jeho listoch je vidieť, že prechádza silným „absťákom“, nakoľko už niekoľko dní nemal v sebe drogu.

V ďalšom pokračovaní odkryjeme aj prvý list, ktorý mu do väzenia poslala jeho mama.