Odkrývame príbeh drogovo závislého Seredčana v sérii „Mamička prepáč“. Odstrašujúci príbeh o tvrdých drogách

V nasledujúcich riadkoch a ďalších pokračovaniach článku vám prinášame prepis listov, ktoré boli nájdené pred viac ako šiestimi rokmi vyhodené pri smetných košoch. Mená aktérov a udalosti v článku sú zmenené kvôli ochrane súkromia. Tieto listy sme sa rozhodli uverejniť z dôvodu prevencie užívania tvrdých drog, ktoré má fatálne následky nielen na život závislého, ale aj jeho rodiny a okolia.

Článok by nemal slúžiť ako nástroj nenávisti, ale ako odstrašujúci príklad toho, ako môžu dopadnúť ľudské osudy. Táto séria článkov dostala názov „Mamička, prepáč“, ktorý pochopíte neskôr.

V prvom liste píše hlavná postava Jakub list kamarátovi do väzenia. V ňom mu opisuje, ako vyzerá jeho bežný deň. Jakub je Seredčan. Neuvedomuje si svoju závislosť od tvrdých drog, ktorá ho o niekoľko mesiacov neskôr dostane do väzenia.

List prvý

Ahoj Miki,

reklama

neviem, prečo sa čuduješ, že som ti napísal. Však som ti to sľúbil. Ak by si potreboval pomôcť, viem ti teraz poslať desať alebo dvadsať eur. Uvidím, akú budem mať sociálku, tak podľa toho ti pošlem. V budúcom liste mi napíš dátum narodenia, sociálky chodia okolo dvadsiateho v mesiaci. Odpíš mi dovtedy, či ich mám poslať na teba alebo na niekoho iného. Chápeš, nech sa viem zariadiť. Chcem ti pomôcť. Neviem si predstaviť, že by som bol na tvojom mieste.

Ja som si konečne vybavil úrad práce, sociálku a zdravotku. Stále nemám prácu a neviem, čo budem robiť. Moc sa mi robiť nechce, ale zopár drobných zarobím u kamarátky, idem jej pomôcť na stavbu. Inak som celé dni doma a oddychujem. Chodievam spávať okolo 2 – 3 ráno. Vstanem okolo obeda a idem si zohnať materiál na jeden kus, potom doma kaprujem. 

Tovar v Seredi sa inak dosť zlepšil. Začínam pochybovať o tom, či je to ešte ten klasický tovar. Niektorí tvrdia, že je to tovar, druhí hovoria, že je to fentamyl. Zatiaľ mi úplne stačí jedna dávka denne, takže to mám pod kontrolou. Musím to však stále niekde schovávať, lebo mama mi rada prehľadáva veci. Minule mi našla jedno géčko gandže a urobila mi pekné scény.

Ale späť k tovaru. Keď som si to dal prvýkrát, tak to bola riadna pecka. Hneď som odpadol, a to myslím doslova. Našťastie ma prebrala tá šľapka, čo som si s ňou uvaril. Boli sme pod mostom pri Váhu. Nechápem, čo sa stalo. Nedal som si ani celý kus, lebo som jej polovicu dal. Dokonca zavolala aj záchranku, ale keď som sa prebral, tak som im stihol utiecť.

Odvtedy si radšej dávam iba polovicu, aby som neodpadol. Takéto niečo sa mi stalo prvýkrát. Hlavu som si rozbil, kolená oškrel, čistá katastrofa. Neboj sa. Zatiaľ to mám pod kontrolou, toto bol iba taký nepríjemný zážitok, inak bez toho vydržím jeden, dva dni. Ale ako hovorím, niečo takéto v Seredi ešte nebolo.

Budem končiť bráško. Nezabudni mi napísať dátum narodenia alebo to, na koho ti mám poslať lóve. Pozdravuj Joža, Venca a všetkých známych. Drž sa kamarát! Pošlem ti aj všelijaké pohľadnice. Keď ti budem posielať lóve, chceš aj poštové známky?  Koniec prvého listu

V nasledujúcich listoch píše Jakub mame a otcovi z väzenia. Krátko potom, ako Jakub napísal list, ktorý ste si práve prečítali, spáchal trestný čin, za ktorý bol odsúdený. Išlo o krádež v obchode. Do väzby ho vzali v septembri. V druhom liste Jakub opisuje svojej mame dôvody a priebeh zatknutia a život vo väzení. 

Pokračovanie príbehu vám prinesieme budúci týždeň…

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.