Komunitná záhrada v Seredi? Pomôžte nájsť vhodný pozemok na jej založenie

Zroj: pixabay.com/ istavebnictvo.sk/foresterblog.sk

reklama

Komunitné záhrady sú v súčasnosti, hneď po balkónoch a predzáhradkách, druhou najrozšírenejšou možnosťou pestovania ovocia a zeleniny priamo v meste. Nie je to inak ani vo väčších mestách po celom Slovensku – v Nitre, Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici, Kežmarku aj v Prešove postupne pribúdajú komunitné záhradky.

Meik Wiking, generálny riaditeľ Kodanského inštitútu pre výskum šťastia a autor knihy, ktorý pomohol podnietiť minuloročnú „hygge“ posadnutosť, sa vracia s novým dánskym konceptom, kde je oslava komunity kľúčová. Wiking tu uvádza svoje obľúbené spôsoby, ako rozvíjať komunitu vo vašom vlastnom dvore.

Aj šikovní ľudia v Seredi prichádzajú s myšlienkou na vytvorenie komunitnej záhrady, ktorá síce nezmení ekologické problémy vo svetovom merítku, ale minimálne môže byť inšpirujúca a podporí ekológiu v našom meste.

Hľadá sa pozemok v Seredi aj záhradkári

Ak sa podarí komunitnú záhradu v Seredi založiť a tento projekt sa osvedčí, v budúcnosti bude možné realizovať rôzne podujatia a workshopy, či už pre deti, ale aj pre dospelých. Projekt môže mať dosah aj do ostatných miest či dedín a byť tak inšpiráciou a nádhernou ukážkou, ako je možné malými skutkami meniť veľké veci.

reklama

Komunitné záhrady v Seredi zatiaľ hľadajú svoje pôsobisko, no podľa predpokladu by mohli vzniknúť na nevyužitých pozemkoch Obchodnej akadémie v Seredi. Ak máte informácie o voľnom pozemku v okolí Serede, alebo budete mať záujem byť spolutvorcom tohto diela, či máte akékoľvek iné nápady a otázky, neváhajte sa ozvať na tento mail: zahradasered@gmail.com.

Čo je to vlastne komunitná záhrada?

Je to pozemok pretvorený na záhradu, o ktorú sa stará určitá skupina ľudí s cieľom skrášliť svoje okolie a využiť voľný čas dopestovaním rôznych plodín podľa vlastného záujmu. V prvom rade v takejto záhrade platí pravidlo, aby boli všetky plodiny pestované bez chémie. Pri pestovaní sa odporúčajú overené a účinné metódy, napr. aj technika známa ako permakultúra.

Stačí nájsť vo svojom okolí pás pôdy, ktorý je možné použiť na vytvorenie malej záhrady pre komunitu. Aj taká starostlivosť o paradajky môže byť nielen relaxačná a meditačná, ale spája ľudí v miestnom susedstve a podporuje rozvoj komunitného ducha. Inými slovami, je to vynikajúci spôsob, ako vytvoriť atmosféru dediny vo veľkom meste.

Komunitné záhrady vznikajú na rôznych typoch pozemkov v takmer všetkých mestských častiach. Niekde sa pestuje vo vyvýšených záhonoch či pestovateľských vreciach, inde priamo v zemi. Jedny počítajú svojich členov v desiatkach, v iných sa o záhradu stará sotva desaťčlenná komunita.

A kým niektoré sú známe a otvorené pre návštevníkov, do iných sa dostanete len v sprievode niektorého z jej členov. Väčšina ich plochy býva využitá pre pestovanie zeleniny, strukovín, môžu tam byť tiež vysadené bobuľovité kríky, nízke ovocné stromy, liesky, vyvýšené záhony, rôzne kvety, bylinky, lúka pre motýle, búdky pre vtáky, domček pre hmyz, kompostovací kútik a v neposlednom rade aj posedenie pre oddych, stretávanie sa a relax.

Pre koho je komunitná záhrada určená?

Záhrada je určená pre všetky vekové kategórie, najmä pre ľudí a rodinky z bytov, ktorí nemajú inú možnosť zahradkárčenia. V Seredi je v pláne rozdeliť vybudovanú záhradu na viacero políčok rôznych veľkostí, ktoré si následne môžu rezervovať alebo prenajať záujemcovia na určitú dobu podľa dohody. Záhradu môže navštevovať aj verejnosť. Ak by nastal prípad, že by niektorý zo záhradkárov prestal mať záujem o starostlivosť o vlastné políčko, je potrebné vytvoriť pravidlá a záložný plán, aby políčko zostalo v plnom využití aj po neželanej situácii.

Záhradkárčenie ako terapia

Nezanedbateľný je aj terapeutický účinok „rýpania“ sa v zemi. Okrem toho štúdie naznačujú, že záhradkárčenie má veľké výhody pre naše duševné zdravie. Neexistuje žiadna kúzelná strela, ktorá lieči depresiu, ale niekedy môže záhrada fungovať ako liek. Výskumný ústav šťastia v Dánsku vyvíjal stratégiu na zlepšenie kvality života pre svojich občanov a navrhol založiť komunitné záhrady, keďže jednou z hlavných výziev, ktorým mesto čelí, bola osamelosť v meste.

Pestujme jedlo namiesto trávnikov

Ďalší udržateľný prístup vystihuje slogan „Pestujme jedlo, nie trávnik!“. Je rozumnejšie behať každý víkend za hučiacou kosačkou na prehnojenom a striekanom trávniku? Alebo si dopestovať čo najzdravšie potraviny? Ak človek nemá „poruke“ vlastnú záhradku, môže si so susedmi, priateľmi a známymi založiť záhradu komunitnú. V mestách po Slovensku už jestvujú viaceré komunitné záhrady, v ktorých sa ľudia snažia pohodlne si dopestovať zdravé potraviny. Často to môže byť výhodné aj pre samosprávy, ktoré môžu ušetriť za starostlivosť o priestory.

Viac ako len módna záležitosť?

Komunitné záhrady nie sú len módnou záležitosťou. Tak ako vo svete, aj u nás v meste je nevyhnutné vytvoriť a hľadať rôzne ekologické riešenia k náprave rastúcich globálnych problémov. Ľudská populácia aktuálne spotrebuje také množstvo energie a vytvorí takú uhlíkovú stopu, že spotrebujeme až 1.5 planéty na rok. Limity už presahujeme a čoraz ďalej si to ľudia konečne začínajú uvedomovať. Tento nárast treba zastaviť a znížiť.

Komunitné záhrady majú tiež potenciál podporovať miestnu ekonomiku a zapájať vylúčené skupiny obyvateľov (s nízkymi príjmami) a zvýšiť ich zručnosti a sebestačnosť. Inšpirujúce príklady si môžete pozrieť v týchto videách:

Komunitné a prírodné záhrady na Slovensku

Mapa certifikovaných prírodných záhrad na Slovensku ponúka rôzne inšpirácie a nájdete tam aj ukážkové záhrady z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia Serede.