Neexistuje presné číslo, koľko ľudí s autizmom žije na Slovensku. Národné centrum zdravotníckych informácií sleduje totiž diagnózu autizmu iba v rámci porúch psychického vývinu. Kým napríklad v roku 2000 diagnostikovali túto poruchu u 539 ľudí, v roku 2016 ich bolo 1 500 a v roku 2017 to bolo 1 137 osôb.
Vychádzajúc zo štatistík, že 1 z 54 detí má diagnostikovaný autizmus, môžeme odhadovať, že na Slovensku žije 6- až 18-tisíc detí a mladých ľudí s autizmom. Ak k tomu prirátame aj dospelých, dostaneme viac ako 60-tisíc osôb.
Štúdie z posledných rokov dokazujú, že autizmus, resp. PAS – poruchy autistického spektra, nakoľko existuje niekoľko druhov autizmu, má stupajúcu tendenciu. Čo to však je? Ako sa prejavuje? Odpovede možno nájdete aj v našom článku.
Pojem autizmus pochádza z gréckeho slova „autos“ – vlastný, sám. Prenesene to vyjadruje stav, pri ktorom človek existuje izolovaný od spoločnosti a spoločenských interakcií. Ide o neurobiologicky podmienenú vývinovú poruchu, ktorá preniká celou osobnosťou človeka. Odráža sa v poruchách cítenia, správania aj myslenia.
Autizmus je mentálne postihnutie, ktoré:
Neexistuje jeden typ autizmu, ale veľa podtypov, ktoré sú ovplyvnené kombináciou genetických a environmentálnych faktorov. Pretože autizmus je porucha spektra, každý človek s autizmom má osobitnú skupinu silných stránok a čelí iným výzvam.
V rámci diagnostiky je možné autizmus identifikovať vo veku okolo dvoch alebo troch rokov. Niektoré súvisiace oneskorenia sa však môžu prejaviť aj skôr a je možné ich diagnostikovať už v osemnástich mesiacoch.
V Seredi sa nachádza Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Maják. Sídli na Slnečnej ulici č. 5. Telefonický kontakt na centrum je 0904 832 088 alebo email info@majakcentrum.sk.
Oslovili sme ich ohľadom pomoci pre autistov a ich rodičov. „Je možné, aby sme spoločne s rodičmi zistili, či ich dieťa má ťažkosti v zmysle autistického spektra.“
Pre rodičov a autistické deti ponúkajú poradenstvo, základnú diagnostiku a následnú starostlivosť so zameraním na pomoc deťom v sociálno-komunikačnej oblasti v domácom prostredí a na školách.
Navštíviť ich môžu aj dospelí s autizmom, napríklad s Aspergerovým syndrómom. Pýtali sme sa tiež na ďalšie možnosti a odborníkov, ktorých je možné v prípade potreby kontaktovať.
Sú to najmä: Mgr. Jánošíková Daniela, PhD. (Trnava), Mgr. Lazíková (Trnava), MUDr. Elena Činčurová – psychiater (Bratislava), MUDr. Soňa Petríková – psychiater (Trnava), MUDr. Tatiana Holovičová – neurológ (Trnava), MUDr. Alena Pobiecka – neurológ (Trnava), MUDr. Milan Pivoluska – neurológ (Trnava), MUDr. Iveta Folosová – neurológ (Šaľa), MUDr. Mária Kovácsová – neurológ (Galanta), Centrum Andreas (Bratislava).
Okrem spomínaného centra sa v našom meste venujú autistickým deťom tiež dve občianske združenia. Prvým je Pomocníček, o. z., ktoré prevádzkuje Denné centrum Pomocníček na Legionárskej ulici 1127/13 a BIBKO Therapy Center na ulici Čepeňská 4456/24A.
Druhým je Nikolka o. z., ktorého denné centrum nájdete na Novomestskej ulici č. 53. Obe tieto združenia pomáhajú hendikepovaným a ťažko chorým deťom s telesným, mentálnym alebo kombinovaným postihnutím vrátane porúch autistického centra a ich rodinám.
Medzi hlavné príznaky autizmu je možné zaradiť najmä problémy v sociálnej komunikácii a obmedzené, opakujúce sa správanie. Môžu sa objaviť už v ranom detstve a pretrvávať a zasahovať do bežného života.
Poruchy autistického spektra (PSA) sa nazývajú aj pervazívnymi vývinovými poruchami (PVP). To znamená, že duševné abnormality prenikajú do všetkých oblastí myslenia a sú v rôznej miere prenikavým rysom správania vo všetkých situáciách.
Klasifikácia druhov porúch autistického spektra je založená na niekoľkých uhloch pohľadu. Podľa sociálneho správania sa rozlišujú tri typy:
V autistickom spektre môžeme nájsť tieto diagnózy: detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm (najnebezpečnejšia forma PSA), iná dezintegračná porucha v detstve, hyperaktívna porucha združená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm (najľahšia forma PSA), iné pervazívne vývojové poruchy a pervazívna vývojová porucha nešpecifikovaná.
Čo je príčinou či spúšťačom autizmu sa nevie. Zatiaľ je známe, že ide o neurovývinové ochorenie, za ktoré sú zodpovedné gény. Do akej miery zaň môže aj prostredie, napríklad pesticídy v jedle, vode či stresy, sa zatiaľ skúma.
Svet dieťaťa s autizmom je možné vnímať ako monotónny, opustený a prázdny. Dieťa sa nemazná a nereaguje napríklad na podnety matky, na svoje meno alebo sa nepritúli.
Zatiaľ čo niektoré zvuky nemá rado a reaguje na ne záchvatom kriku, iné zvuky miluje a sú pre neho upokojujúce. Tieto deti ťažko nadväzujú očný kontakt a mávajú „zvláštny pohľad“. Ak aj zoberú svoje okolie na vedomie, tak len krátkymi, vedľajšími pohľadmi.
V abstraktnom a logickom myslení síce vynikajú, ale ich okruh záujmov je izolovaný. Výrazným znakom je autistická extrémna osamelosť (skôr duševná než fyzická), lipnutie na nemennosti a pohrúženie sa do extrémne úzkych oblastí. Charakteristické sú taktiež stereotypné pohyby, napríklad točenie sa na mieste a točenie predmetov alebo kývanie hlavou a rukami.
Pri autizme je potrebné sa zamerať aj na tieto tri oblasti:
Nakoľko sú poruchy autistického spektra skupinou porúch mentálneho vývoja, ide o celú skupinu porúch, ktoré majú rozdielne prejavy a dôsledky. Ako sme uviedli vyššie, existuje viac druhov autizmu. My si uvedieme najľahšiu formu autizmu – Aspergerov syndróm.
Podstatou tohto syndrómu je porucha sociálnych a komunikačných zručností, čiže človek nevie, resp. nerozumie sociálnym situáciám. Nevie si spojiť emóciu s jej prejavom u človeka, nechápe, aký má význam a ako by mal v takej situácii reagovať.
Ďalším znakom tohto syndrómu je motorická neobratnosť a výrazný a silný záujem. Poprípade sa tu môže vyskytnúť opakujúci sa, stereotypný vzorec správania alebo činnosti.
Vývin reči a komunikačné schopnosti ostávajú však zachované, hoci ľudia s týmto syndrómom nevedia komunikovať s ostatnými na rovnakej úrovni. Majú problém v nadväzovaní väzieb s inými ľuďmi. Sú uzavretejší, obľubujú rutinné činnosti. Pokiaľ ich nejaká nadchne, môžu v nej vynikať.
Majú priemerné, no paradoxne v niektorých prípadoch až nadpriemerné inteligenčné schopnosti. Napriek tomu, že ide o neurovývinovú poruchu, je možné u týchto pacientov pri včasnej diagnostike a liečbe dosiahnuť, že budú žiť plnohodnotný život.
Zaujímavosťou alebo nepomerom tohto ochorenia je, že vo väčšine prípadov sa vyskytuje u chlapcov. U ľudí s Aspergerovým syndrómom sa môžu prejaviť depresia, poruchy správania a závislosť od psychoaktívnych látok.
Ani oblasť autizmu sa nevyhla rôznym hoaxom. Jedným z nich je ten, že autizmus spôsobuje očkovanie MMR vakcínou. S touto teóriou prišiel doktor Andrew Wakefield v roku 1998. Zistilo sa však, že podvádzal.
Nerobil výskum s kontrolnou skupinou, ale sledoval len dvanásť údajne náhodne vybraných pacientov. Prešetrovanie však ukázalo, že dvanásť detí nebolo vyberaných náhodne, ale cielene.
Minimálne v ôsmich prípadoch sa totiž ukázalo, že rodičia žalovali farmafirmy alebo úrady a obviňovali ich zo spôsobenia problémov. Počas niektorých prípadov Wakefield vystupoval ako platený svedok v prospech aktivistov.
Vedci vyvrátili jeho teóriu vo viacerých výskumoch. Takže z pohľadu vedy nie je žiadna súvislosť medzi MMR očkovaním a autizmom.
Výskum ohľadom očkovania a autizmu robili aj vo Fínsku a Dánsku. Odborníci použili národné registre, odkiaľ čerpali údaje o vakcinačnom statuse a o súvislostiach so vznikom autizmu. Sledovaná vzorka bola viac ako 500 000 detí narodených v rokoch 1982 až 1998. Aj v tomto prípade sa nepotvrdila súvislosť medzi očkovaním a autizmom.
MMR vakcína chráni dieťa proti osýpkam, mumpsu a ružienke (rubeole). Prvá dávka očkovania je podávaná po prvkom roku. Druhú dávku deti dostanú vo veku 3 roky a 4 mesiace. Od kedy bola vakcína zavedená, výrazne klesol počet detí nakazených týmito chorobami na historické minimum.