Seredský kaštieľ, bývalý Šintavský hrad, pozná každý Seredčan. V skutočnosti sa ale väčšina nezamýšľa nad tým, kto ho obýval, čo všetko sa v ňom odohralo, aký bol kedysi a čo ho ešte len čaká. Práve preto vám prinášame informácie o kaštieli, ktoré ste možno nevedeli.
Hrad, neskôr kaštieľ vlastnili viaceré významné rody – Rozgonyiovci, Thurzovci, Báthoryovci, Salmovci a Esterházyovci. V minulom storočí ho vlastnila francúzska kňažná Angelika d´Hénin de Alsace a barón Heinrich Ohrenstein.
Prvou (aj keď nie jednoznačnou) zmienkou o hrade je informácia o prechode kráľa Šalamúna s vojskom cez Váh pri Šintave z roku 1074.
Prvé písomné a jednoznačné zmienky o hrade sú z rokov 1177 a 1221. Spomínaní sú v nich hradní župani a obyvatelia Šintavského hradu.
Najstaršie vyobrazenie hradu je na Laziovej mape Uhorska z roku 1556 – zobrazuje dnes už zamurovanú hradnú bránu, ktorá sa nachádza vedľa bastiónu. Keď prechádzame od mesta prejazdom na nádvorie kaštieľa (k platanom), ani netušíme, že sme prešli hradnou bránou. Táto brána je nakreslená na pláne hradu z roku 1667, ktorý bol nájdený v nemeckom archíve v Karisruhe.
Za vlády Thurzoovcov sa podľa súpisu inventára vykonaného po roku 1625 hrad členil na vnútorný a vonkajší. Na štyroch baštách, Holej, Kováčskej, Pekárskej a Kamennej sa skladovali delá a iné zbrane. Na hrade bol dokonca žalár, v ktorom väznili hlavne vinníkov odsúdených zemepánskym súdom. V tomto období tu boli dokonca izby pre krajčírov, byt lekárnika, miestnosť klúčiara, účtovníka, koniara, šafára, ďalej malá a veľká kuchyňa a komory.
Opevnenia hradu boli už v polovici 18. storočia schátrané. Krátko nato boli rozobrané aj vnútorné stavby. Z bývalej protitureckej pevnosti zmizla veľmi veľká časť. Budovy v západnej časti hradu boli prestavané na dnešný klasicistický kaštieľ. Mal 11 izieb, kompletnú kuchyňu a hradnú kaplnku. Pribudol aj pivovar a dielňa pre debnára. V tomto čase bolo jedno väzenie v starej veži a druhé sa nachádzalo pri bráne do hradu.
Postavili ho na križovatke ciest a neskôr pri ňom vznikla mýtna stanica. Na hrade vznikol šintavský komitát (alebo kráľovská župa). Potom sa stal súčasťou kráľovských majetkov. Až neskôr sa dostal do súkromných rúk.
Na území Slovenska je známych približne 100 hradov. Napriek tomu je počet nálezov mincí z jednotlivých slovenských hradov pomerne nízky. Je iba málo hradov, kde bolo nájdených niečo cez sto mincí. V našom kaštieli sa našlo až 503 mincí. Niektoré z nich sa na Slovensku nachádzajú iba výnimočne, ak vôbec. Najstaršie mince pochádzajú z pokladu mincí, ktoré ukryl neznámy majiteľ okolo roku 1330.
V kaštieli sa nachádzala aj kaštieľska knižnica. Bola rozdelená do štyroch častí – oddelení. Obsahovala 1032 titulov kníh v približne 1500 zväzkoch. Po druhej svetovej vojne a v druhej polovici 20. storočia sú jej osudy neznáme. Najpravdepodobnejšie je, že tie knihy, ktoré sa považovali za nepotrebné v tomto období, zmizli v zberniach papiera alebo kotolniach.
Na nádvorí kaštieľa bol realizovaný aj archeologický výskum hradu. Počas výskumu sa našlo veľké množstvo rôznych predmetov, ktoré tam zanechali bývalí obyvatelia hradu. V roku 1984 bol však výskum ukončený kvôli nedostatku financií. V roku 1995 bola výskumná plocha dokonca zasypaná.
Za poskytnuté informácie o kaštieli ďakujeme občianskemu združeniu Vodný hrad, ktoré sa dlhodobo venuje záchrane nášho kaštieľa.