Aktívni občania zo Serede sa rozhodli riešiť jeden z najväčších neriešených ekologických problémov na Slovensku

Environmentálne záťaže pri Niklovej hute v Seredi trápia obyvateľov mesta aj okolitých obcí už takmer tri desaťročia. Hoci existujú štúdie o znečistení regiónu aj o chronických ochoreniach obyvateľov vplyvom úniku znečistenia, jediným výsledkom sú do dnešného dňa iba prísľuby na riešenie.

Aktivisti sa preto rozhodli zmeniť zaprášený región na zelenší kus zeme. Vyhlásili petíciu Z čiernej na zelenú.

Navrhujú konkrétne kroky

Problém, ktorý ohrozuje nielen obyvateľov Serede a okolitých obcí, ale aj Galanty, Sládkovičova, Piešťan, Dunajskej Stredy či Bratislavy, chcú aktivisti riešiť novým tlakom na vládne orgány. Prichádzajú s návrhom konkrétnych krokov, ktoré žiadajú splniť v čo najkratšom čase. Trápi ich najmä ochrana zdravia obyvateľov celého regiónu, ale aj budúcich generácií.

Oslovujú osobitne ministra životného prostredia SR, ministra pôdohospodárstva SR a ministra zdravotníctva SR, od ktorých žiadajú, aby urýchlene prijali nasledovné opatrenia:

reklama

1. Analyzovať aktuálny právny stav environmentálnych záťaží.
2. Zabezpečiť rozšírený a funkčný monitoring kvality ovzdušia, podzemných vôd a pôdy.
3. Vypracovať analýzu vplyvu environmentálnych záťaží na kvalitu verejného zdravia.
4. Vypracovať komplexný projekt rekultivačných a sanačných opatrení.
5. Pripraviť a spustiť financovanie sanačných prác.

Celé znenie petície spolu s možnosťou jej podpísania si môžete prečítať na tomto odkaze. Zapojiť sa do podporného tímu petície môže ktokoľvek. Na tomto linku nájdete petičné hárky spolu s presným manuálom, ako zbierať podpisy, ktoré pomôžu premeniť región na zelenší kus zeme.

Aké sú následky?

Niklová huta Sereď bol štátny podnik, ktorý od začiatku výroby v roku 1963 vyprodukoval ročne 300-tisíc ton redukovanej rudy, čo v praxi znamená jemného kovového prachu. Po ukončení výroby si v 90. rokoch areál samotného podniku rozparcelovali vo verejných dražbách súkromné firmy, čím sa štát zbavil zodpovednosti. Dnes z podniku zostala skládka lúženca s hmotnosťou až 6 miliónov ton, s výškou až do 40 metrov a areál, ktorý dodnes využívajú súkromné firmy.

Podľa rozborov z terénneho výskumu v roku 2010 sú v pôde v blízkosti skládky kritické hodnoty koncentrácie ťažkých kovov, najmä niklu a chrómu. Hoci existujú štúdie o znečistení prachovými časticami v rádiuse až 50 kilometrov, o znečistení pôdy aj podzemnej vody, ale aj o chronických ochoreniach obyvateľov vplyvom úniku znečistenia, ani v roku 2020 neprichádza k riešeniu tohto problému. Existujú iba prísľuby na riešenie.

Členmi petičného výboru sú občania Serede aj blízkej Galanty. Zástupcom petičného výboru je environmentalista Viliam Javor a kontaktnou osobou pre médiá je Miroslava Sabová Dudášová, ktorú môžete osloviť na peticia.niklovka@gmail.com.

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.