17.09.2019, meniny má

Čo bude ďalej s naším kaštieľom a aké sú riešenia?

18. septembra 2018
FB: Synagóga Café

Čo bude ďalej s naším kaštieľom a aké sú riešenia?

18. septembra 2018
Čo bude ďalej s naším kaštieľom a aké sú riešenia?
FB: Synagóga Café
reklama

V predošlých dňoch ste možno zachytili informáciu, že stav nášho kaštieľa sa opäť zhoršil. Začiatkom týždňa bola nahlásená padajúca časť fasády na kaštieli. Na miesto prišla hliadka mestskej polície a nebezpečnú časť opáskovala a označila upozorňujúcimi nápismi.

Mnohí Seredčania tento stav odsudzujú a hnevajú sa. Právom. My v redakcii si na fungujúci stav, bohužiaľ, nepamätáme, no podľa vašich komentárov bol kaštieľ krásnym miestom na oddych a kultúru. Preto v tomto článku nejdeme písať o zjavne zlom stave kaštieľa, ktorý je skutočnosťou, ale o formách investícií, ktoré ho môžu zachrániť. Ešte predtým by sme vás chceli upozorniť, aby ste netrávili čas v označenej zóne, kde spadla časť fasády. Ďalej sa v článku venujeme formám investícií.

Eurofondy a iné grantové výzvy

Chápeme, že v médiách vidíte, na ktoré všetky hrady, kaštiele a historické pamiatky sa tieto zdroje využili a pýtate sa, prečo práve na náš kaštieľ nejde z tohto balíka ani cent. Pozerajte sa na to však tak, že náš kaštieľ je len jedna z mnohých pamiatok na Slovensku, ktoré potrebujú pomoc.

Na začiatku tohto procesu je dohoda o prioritách financovania medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou. Slovensko ďalej vypracuje operačné programy, teda strategické rámce, ako sa budú dané priority realizovať. Celkové prostriedky sa tak následne rozdelia do oblastí, ako napríklad životné prostredie, infraštruktúra, vytváranie pracovných miest alebo rozvoj vidieka a ďalšie. To, či bol práve náš kaštieľ zaradený do týchto priorít, je otázne. Ako vyzerá celý proces dohody o prioritách financovania si pozrite na vizuáli nižšie.

Zdroj: Euractiv.sk

Naše mesto sa už v minulosti snažilo o opravu národnej kultúrnej pamiatky, ale všetky pokusy boli, žiaľ, neúspešné. Napríklad kaštieľ bolo možné čiastočne financovať aj cez nórske fondy, ale spoluúčasť mesta sa z pôvodných 90-tisíc eur vyšplhala po korekciách vlády až na vyše 400-tisíc eur, a preto to nakoniec poslanci mestského zastupiteľstva neodhlasovali.

V ďalšom prípade išlo o projekt na obnovu kaštieľa, ktorý bol podaný v apríli 2017 na Ministerstvo kultúry SR. Celý proces sa tiahol až do konca júna 2018, kedy bol vyhlásený víťaz súťaže. Zákazku na opravu južného krídla a strechy vyhrala firma Combin Banská Štiavnica s cenou 1 130 253,37 eur. Proces verejného obstarávania však nebol ukončený a v tomto bode sa verzie ministerstva kultúry a nášho mesta líšia.

Ministerstvo tvrdí, že hoci projekt v prvom kole prešiel, mesto malo verejné obstarávanie ukončiť do konca roka 2017, čo sa nestalo. Mesto tvrdí, že o tomto nemali žiadne informácie a že ešte 2. októbra 2017 s ministerstvom mali komunikáciu, že súhlasia s dokumentáciou a mesto môže začať obstarávať. Všetci dobre vieme, že verejné obstarávania sú často problémová téma a proces dokáže ktokoľvek výrazne skomplikovať. Stačilo, že verejné obstarávanie napadlo pár subjektov a jednotlivé námietky celý proces verejného obstarávania systematicky predlžovali až do polovice tohto roka.

Tretia strana/súkromný investor

Ukážkovou pamiatkou takejto investície je židovská synagóga v Trnave, ktorú môžete dnes poznať pod názvom Synagóga Café Trnava. Táto pamiatka sa v Trnave nachádza od roku 1891 a navrhol ju viedenský architekt Jakub Gartner.

Na jej rekonštrukciu bola od súkromného majiteľa potrebná niekoľkomiliónová suma. Rekonštrukcia prebiehala v spolupráci s pamiatkarmi, aby bol zachovaný pôvodný ráz budovy. Vnútro synagógy je vskutku očarujúce a my vám ju odporúčame navštíviť.

Ak si poviete, veď aj k nám by mohol prísť investor a kaštieľ zrekonštruovať, pamätajte, že náš kaštieľ je asi 4-krát väčší ako táto synagóga. Pamiatkari ďalej pre investora určujú, koľko percent z budovy môže byť použitých na súkromné účely, a teda z nich môže plynúť zisk (návratnosť investície). Investor musí rešpetovať aj odporúčania pamiatkarov, aké druhy a formy materiálov musia byť na rekonštrukciu použité, čo nie je vždy v súlade s ich spoločnými predstavami. Napríklad náš Seredský kaštieľ patrí pod Krajský pamiatkový úrad v Trnave. Ak však poznáte investora, ktorý by bol ochotný zainvestovať niekoľko miliónov, povedzte mu o našom kaštieli.

Zdroj: FB Synagóga Café

Zdroj: FB Synagóga Café

Zdroj: FB Synagóga Café

Zdroj: FB Synagóga Café

Priama investícia mesta

Na prvý pohľad asi najjednoduchšie riešenie. Kaštieľ je v meste, mesto sa má oňho postarať, tak prečo nekoná? Mesto disponuje určitými prostriedkami, a teda celkovým rozpočtom, ktorý musí využiť na fungovanie mesta a platy svojich zamestnancov.

Financovanie kaštieľa vo vlastnej réžii bez pomoci investorov a dotácií nie je v dohľadnej dobe úplne reálne. Pre mesto by to bolo výrazné finančné riziko. Ministerstvo kultúry tvrdí, že rekonštrukcia by stála minimálne 15 miliónov eur. Investícia zo strany mesta je jasne obmedzená a možná je len rekonštrukcia určitých častí ako časť strechy alebo bastión.

Za najlepšie riešenie vidíme investíciu vo forme eurofondov spolu s príchodom súkromného investora.

Zdroje: FB Synagóga Café, www.euractiv.sk, sme.sk
Zdieľať na Facebooku

Pridaj komentár