Prvé písomné zmienky o obci Dolná Streda pochádzajú z 28. augusta 1238, kedy sa spomína pod názvom Zeredahel. V tom období daroval uhorský kráľ Ladislav IV. ostrihomskému arcibiskupstvu územie susediacej osady Únovce.
Podľa archeologických nálezov však môžeme históriu obce datovať až do obdobia pred naším letopočtom. Ako jeden z dôkazov slúži soška, tzv. Venuša z Dolnej Stredy.
Vznik a rozvoj obce spolu s mestom Sereď určovala významná poloha križovatky dvoch historických ciest. Jedna smerovala západovýchodne z Moravy cez Trnavu a Šintavu do Ostrihomu, druhá viedla severojužným smerom údolia Váhu.
O významnej minulosti Dolnej Stredy svedčí aj pohrebisko staromaďarských bojovníkov z 10. stor. n. l. Medzi tento typ nálezov patrí aj slovanské pohrebisko z 11. storočia. Ďalšou zaznamenanou udalosťou v histórii obce bol rok 1312. Vtedy vojská Matúša Čáka z Trenčína zničili kostol a vypálili obec.
Zaujímavosťou je aj najstaršia pečať obce. Podarilo sa ju zachovať na písomnosti vydanej richtárom a prísažným v roku 1608. Na pečatnom poli je vidieť postavu biskupa držiaceho pastiersku palicu ako symbol, že zemepánom obce bol ostrihomský arcibiskup. V roku 1712 bola vyhotovená ďalšia pečať obce Dolná Streda.
V roku 1553 sa obec opäť spomína, že bola obnovená po ničivých tureckých nájazdoch. V ďalších rokoch 1571 až 1574 sa Dolná Streda spomína ako oppidum. To znamená mestečko s týždennými a výročnými jarmokmi a so širokou remeselnou výrobou.
Obec sa spomína ako významné poľnohospodárske centrum, ktoré patrilo trnavskému panstvu ostrihomského arcibiskupstva. V rámci remesiel tu obyvatelia rozvíjali napríklad pletenie košov, tkáčske remeslá, výrobu kočov, plotov, lisovne konopného oleja a garbiareň. Spolu s tým mali na rozvoj obce vplyv rybolov a pltníctvo.
Niekoľko dôležitých dátumov a udalostí v obci:
Taktiež je dôležité spomenúť osobnosti, ktoré sa v Dolnej Strede narodili a pôsobili. Medzi nich patrí jaskyniar Ján Majko (objavil jaskyňu Domica), básnik Vojtech Mihálik, farár a prvý slovenský poslanec v uhorskom sneme ThDr. Ferdinand Juriga aj spevák SND František Benkovský.
V obci nájdu návštevníci aj domáci jej dominantu – barokovo-klasicistický kostol dobudovaný v roku 1781, zasvätený sv. Jakubovi. Prvý kostol, ktorý sa spomína už 8. marca 1312 v písomnej listine, bol pravdepodobne zničený vojskami Matúša Čáka Trenčianskeho. Súčasný kostol a jeho podoba pochádza z roku 1781. V jeho vnútri sa nachádza barokový hlavný oltár a zachovaný lomený oblúk na bočnej stene presbytéria.
Na Kostolnom námestí sa rozprestiera nádherný park, ktorý prešiel v roku 2011 rozsiahlou rekonštrukciou. Nachádza sa v ňom Pomník padlých v 1. a 2. svetovej vojne, viac ako storočná lipa venovaná cisárovnej Alžbete Bavorskej, prezývanej Sissi, a tiež artézska studňa.