Ktoré priezviská boli v roku 2020 na Slovensku najčastejšie? Nájde sa medzi nimi aj mnoho Seredčanov

Zdroj: pixabay.com/seredsity.sk

reklama

Ministerstvo vnútra SR už tradične zverejňuje ročné štatistiky ohľadom mien a priezvisk na Slovensku a výnimkou nebol ani rok 2020. Pred pár dňami sme vám priniesli rebríček najobľúbenejších mien, ktorý si môžete pozrieť v tomto článku. Tentokrát sa pozrieme na desať najčastejších priezvisk, medzi ktorými sa určite nájde aj mnoho Seredčanov.

Prevažujú priezviská maďarského pôvodu

Najčastejšími priezviskami na Slovensku sú Horváth (34 708) a Horváthová (30 975). Jazykovedkyňa Iveta Valentová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV ozrejmila, že ide o etnické priezvisko, ktoré v preklade z maďarčiny znamená Chorvát. Na druhom mieste sa umiestnili Kováč (31 123) a Kováčová (29 782). Tak, ako mnoho iných priezvisk, aj toto vzniklo z pomenovania povolania, ktoré má na Slovensku dlhoročnú tradíciu.

Tretím najčastejším priezviskom je Varga (25 210) a Vargová (21 905), ktoré v preklade z maďarčiny znamená garbiar. Určite mnohí z vás poznajú aj nejakého Tótha (25 129) alebo Tóthovú (21 649), keďže ide o štvrté najrozšírenejšie priezvisko. Rovnako ako Horváth, aj Tóth patrí k etnickým priezviskám. Konkrétne sa utvorilo zo slová Tót, ktorým pôvodne starí Maďari označovali nielen Slovákov, ale aj ostatných príslušníkov nemaďarských národností Uhorska.

Top päťku uzatvára Nagy (23 049) a Nagyová (19 116), ktorí majú taktiež maďarský pôvod. V preklade majú význam veľký alebo starý, starší. V rebríčku sa umiestnili aj priezviská Baláž (14 836) a Balážová (13 645), ktoré pochádzajú z krstného (rodného) mena. Zmena nastala na siedmej pozícii, keďže oproti mužskému priezvisku Szabó (14 804), nestojí jeho menovkyňa, ale Molnárová (13 032).

reklama

Ďalej nasleduje Molnár (14 754), ktorý v preklade znamená mlynár, a Balogová (11 748). Mužských nositeľov priezviska Balog – v preklade z maďarčiny ľavák, je o niečo menej (11 706). S ním sa na predposlednom mieste umiestnila Lukáčová (9 328). Nakoniec top desiatku uzatvára Kovács (11 131) a Nováková (9 316).

Zdroj: FB Ministerstvo vnútra SR

Skrývajú v sebe kus histórie

Od 13. storočia sa k menu osoby čoraz častejšie pridávalo meno otca alebo iného príbuzného, označenie zamestnania, etnickej či rodovej príslušnosti alebo miesta sídla rodu. Feudálna spoločnosť sa čoraz viac rozvíjala, čím sa zvýšil aj počet administratívno-právnych úkonov, ktoré vyžadovali presnejšiu identifikáciu osoby. Sekundárne mená sa postupne rozširovali aj v 14. storočí.

Situácia sa stabilizovala v 17. a 18. storočí, najmä v období jozefínskych reforiem, kedy bola dvojmenná pomenovacia sústava s dedičným prímenom kodifikovaná.

„Naše priezviská odrážajú zložité spoločenské a kultúrne dejiny mnohonárodnostného uhorského štátu. Možno v nich nájsť stopy starších byzantsko-rímskych vzťahov, valašskej kolonizácie, nemeckého osídľovania, v západoslovenskej oblasti vplyv chorvátskej kolonizácie, husitsko-bratríckych výprav i tureckých vojenských nájazdov, na severe Slovenska vplyv poľštiny, vo východoslovenských oblastiach aj ukrajinského a rusínskeho etnika, ” vysvetľuje vo facebookovom príspevku Ministerstvo vnútra SR.