Mladšie ročníky asi film Cesta do pravěku nepoznajú, ale pre tých starších bol tento film unikátnym stvárnením pravekej histórie so všetkým, čo k tomu patrí. Jeho režisérom bol legendárny Karel Zeman, ktorý dokázal dať filmu jedinečný punc kvality. Veď si len predstavte, aký to musel byť pocit, keď v roku 1955 mohli diváci pred televíznymi obrazovkami sledovať pohybujúce sa dinosaury a rôzne praveké živočíchy. Tento film bol obrovským krokom vpred vo svetovej kinematografii.
Cesta do pravěku je celovečerný kombinovaný fantasticko-dobrodružný film, korý ukazuje prehistorické štádiá vzniku Zeme, flóry a fauny. Štvorica zvedavých chlapcov nájde pravekú skamenelinu a tento nález ich motivuje k neuveriteľnej výprave do dávnej minulosti.
Filmovanie prebiehalo počas leta v roku 1954. Dôležitý úsek, ktorý chcel Karel Zeman použiť do tohto filmu bol medzi Sereďou a Šaľou. Išlo o oblasť, ktorú určite poznáte – Kaskády, dnes už vodné dielo Kráľová. Rieka Váh bola v tých časoch výrazne odlišná, ako ju poznáme dnes.
Keďže tok rieky nebol ešte brzdený spomínanou priehradou, poskytoval režisérovi Zemanovi naozaj silný prúd vody a vytváral skutočnú vodnú kaskádu. Spomínate si na to ešte? Samotnú oblasť môžete vidieť na obrázku nižžšie, kde sú zapísané poznámky k oblasti natáčania, ktorú predstavoval úsek medzi obcou Šoporňa a Štrkovcom.
„Podmienky, za akých natáčal Cestu do pravěku, boli pre otca náročné nielen režijne, ale aj fyzicky. Točilo sa na rôznych miestach republiky, ktoré boli ďaleko do jednotlivých miest. Na dopravu hercov a dekorácií mal štáb k dispozícii len jeden starý autobus, na ktorý nebolo spoľahnutie. Štáb spolu s režisérom býval preto väčšinou v stanoch priamo na mieste nakrúcania.
S otcom sme boli na Váhu takmer celé leto, mamička, brat a ja. Bola som dosť malá, ale pamätám si, že cez deň bolo strašné teplo a večer nás obťažovali kŕdle komárov. Reštaurácie a hotely boli ďaleko, a tak sme spali s otcom aj s celým štábom priamo pri Váhu v stane. Večeru sme si varili na ohni v kotlíku. Brat čoskoro z horúceho slnka dostal úpal a kvôli nemu som sa s mamičkou musela skôr vrátiť do Zlína. Dosť ma to vtedy mrzelo. Stanovanie a divoká rieka sa mi veľmi páčili. Bolo to moje prvé veľké dobrodružstvo.“ Dcéra Karla Zemana, Ludmila Zemanová.
Prúd rieky bol v týchto miestach počas natáčania taký silný, že keď sa točilo na vode, kamera musela byť upevnená na vojenských lodiach. Členovia štábu museli nosiť plávacie vesty, pretože v rieke boli nebezpečné víry.
Dcéra Karla Zemana, Ludmila Zemanová spomína, že otec bol dobrý plavec, ale raz nebezpečenstvo rieky podcenil a prúd rieky ho stiahol do víru a začal sa topiť. Po hodinovom zápase o život sa dostal z vody von. O tom, čo sa mu stalo, sa nikomu v štábe radšej nezveril.
Pred koncom nakrúcania ho doviezli so zápalom pľúc do Šale, kde bola najbližšia nemocnica. V nemocnici dlho neostal, ponáhľal sa, aby film včas dokončil. Následky tejto nedoliečenej choroby potom niesol celý život.
Film Cesta do pravěku získal niekoľko desiatok domácich a medzinárodných ocenení. Keď v roku 1993 uvádzal americký režisér Steven Spielberg do kín svoj film Jurský park, pre české médiá vyhlásil, že by mal rád jednu kópiu Zemanovej Cesty do pravěku, lebo tohto režiséra má vo veľkej úcte.
Karel Zeman chcel pôvodne natočiť „Cestu na Mesiac“, ale zapáčili sa mu praveké maľby Zdeňka Buriana a dostal nápad natočiť Cestu do pravěku. Tento film sa napokon podarilo predať do 72 štátov sveta.
Film sa natáčal dva roky, počas ktorých hlavní prestavitelia často absentovali v škole, a preto museli mať učiteľa na doučovanie.
Scény s lejakom, ktorý sprevádzal chlapcov na ceste tropickým pralesom, pomáhali vytvárať dvaja hasiči. Viac zaujímavostí o filme nájdete na tomto odkaze.
Za poskytnuté informácie a fotky ďakujeme Slavmiro – Photo Gallery.