Náš kaštieľ zmenil pred 110 rokmi majiteľa. Informovali o tom vtedajšie noviny a my si to pripomenieme

Slovensko ako krajina s bohatou históriou má množstvo hradov, zámkov a kaštieľov. Jedným z nich je aj ten v našom meste. Aké boli jeho začiatky? Kto ho vlastnil?

O Seredskom kaštieli sme vám priniesli už množstvo článkov so zaujímavými informáciami a na jeho bohatú históriu sme sa pozreli aj v tomto článku. Tentokrát si pripomenieme vlastníctvo Seredského kaštieľa, keďže pred 110 rokmi sa udiali významné veci.

Prečítajte si niekoľko zaujímavostí o našej historickej pamiatke, ktorá pomaly, ale isto prichádza opäť k životu, z čoho sa nesmierne tešíme. Informácie priniesol Mgr. arch. Rastislav Petrovič, predseda OZ Vodný hrad, pre Seredské novinky.

Nový majiteľ Seredského panstva

Pod týmto názvom vyšla v novinách pred 110 rokmi krátka správa, ktorá oznamovala zmenu vlastníka Seredského panstva, a tým aj centra tohto panstva – Seredského kaštieľa. Novým majiteľom sa od 24. januára 1912 stal barón Henrich Ohrenstein. Dovtedy ho 52 rokov vlastnila francúzska kňažná Angelika D´Hennin.

reklama

O tejto zmene informovali aj galantské noviny Galánta és vidéke (Galanta a okolie), v ktorých bolo uvedené, že v Seredi na panstve príde k zmene majiteľa. V rovnakých novinách, ktoré vyšli v Galante 3. februára 1912, zverejnili správu pod názvom „Nový majiteľ Seredského panstva“. Táto správa je veľmi krátka, ale na fakty bohatá. Preložený text z galantských novín znel takto:

„Ako sme už oznámili, novým majiteľom seredského panstva sa stal barón Henrich Ohrenstein, ktorý ho kúpil od kňažnej Angeliky D´Hennin. Nový majiteľ v týchto dňoch prevzal panstvo, ktoré pozostáva z majerov – Kniežací majer, Sereď, Paľovce, Malý háj, Šoporňa, Šintava a Svätá Chrasť. Kúpna cena bola 5 miliónov 300-tisíc korún. Zmluvy s nájomcami zostávajú v platnosti.“

Zdroj: seredskenovinky.sk

V Seredi sa nachádzali tri majere

Z uvedenej správy vyplýva, že v tom čase sa na území Serede nachádzali tri majere. Kniežací majer, ktorý založili Henninovci (Hercegudvar, Princov dvor), je dnes známy ako Nový majer. Majer Sereď bol kedysi známy ako Starý majer, spomínal sa už v 16. storočí. Zaberal rozsiahlu plochu v Seredi pod Panelovým sídliskom.

Dnes ho v názve pripomínajú už len dve ulice Dolno- a Hornomajerská. Majer Malý háj sa nachádzal v rovnomennej osade západne od Kniežacieho majera. Paľovce sú dnes súčasťou obce Topoľnica a Svätá Chrasť patrí k obci Vinohrady nad Váhom.

Ako vzniklo Seredské panstvo?

Seredské panstvo vzniklo rozdelením pôvodne veľmi rozsiahleho Šintavského panstva v roku 1817. Stalo sa tak po smrti grófa Františka Esterházyho (†1815), po ktorom ho zdedili jeho traja synovia Jozef, Michal a Karol Esterházy. Po tejto deľbe vzniklo Čeklíske panstvo so sídlom v Čeklísi (dnes Bernolákovo), Talóšske so sídlom v Talóši (dnes Tomášikovo) a Sereď ako centrum niekdajšieho Šintavského panstva sa stala sídlom Seredského panstva.

Gróf Karol začal po získaní panstva s postupnou prestavbou kaštieľa vo vtedy modernom či módnom štýle klasicizmu. V roku 1850 bolo panstvo spolu so Seredským kaštieľom v konkurze. Gróf Karol Esterházy zomrel v roku 1856. Kto panstvo po Karlovej smrti spravoval až do roku 1860, nie je známe. Od roku 1860 až do roku 1912 ho vlastnila už spomínaná kňažná Angelika D´Hennin, od ktorej ho kúpil barón Henrich Ohrenstein.

Odporúčame

Vedeli ste, že dnešná podoba Seredského kaštieľa pochádza z 19. storočia? Prečítajte si niekoľko zaujímavostí z jeho histórie

Život Henricha Ohrensteina

Henrich Ohrenstein sa narodil 16. júla 1856 v meste Oravice (dnes Rumunsko). Vyše 40-ročný Henrich sa v roku 1897 v Bad Ischli oženil s takmer o polovicu mladšou Klárou, rodenou Redlichovou (*1875).

Mali spolu tri deti – syna Juraja (*1898) a dcéry Magdu (*1899) a Vilmu (*1909). Do uhorského šľachtického stavu ho povýšil a predikát z Beočinu mu udelil cisár František Jozef I. v roku 1908.

Vznik najväčšej cementárne v Európe

Henrich Ohrenstein bol v tom čase priekopníkom vo výrobe cementu. Ohrensteinovci spolu s Redlichovcami a Spitzerovcami vlastnili cementáreň, akciovú spoločnosť Union v Beočine, ktorá bola najväčšia v rakúsko-uhorskej monarchii.

Cementáreň stále funguje a patrí medzi najväčšie v Európe (dnes Vojvodina, severné Srbsko). Na Slovensku bol Henrich Ohrenstein akcionárom v cementárňach Lietavská Lúčka a Ladce.

Kto obýval kaštieľ?

Henrich si do Serede priviedol aj svoj personál – správcu veľkostatku Fridricha Rotha, správcu kaštieľa Šándora (Alexandra) Tótha a tiež slúžku (matku bývalého vedúceho Zámockej vinárne v Seredi, pani Ternényovú), ktorá prišla do Serede aj so sestrou. Rodina baróna obývala tzv. Panský byt na poschodí západného krídla.

Správcovi kaštieľa pridelili služobný byt na prízemí, ktorý sa nachádzal medzi prejazdom a schodiskom kaštieľa. Správca – riaditeľ seredského veľkostatku dostal služobný byt v južnom krídle kaštieľa. Zamestnanci panstva dostávali okrem platu aj tzv. deputát (napr. drevo na kúrenie alebo mlieko na konzum).

Riaditeľstvo veľkostatku baróna Ohrensteina sídlilo na prízemí západného krídla kaštieľa. Spravovalo nehnuteľnosti Seredského panstva, ako boli stavby, majere, poľnohospodársky a lesný majetok. Tieto nehnuteľnosti dávalo riaditeľstvo do nájmu (napr. seredskému cukrovaru, statkárovi Slezákovi z Vlčkoviec), z ktorého plynul Ohrensteinovcom pravidelný príjem.

Odporúčame

Spoznáte náš kaštieľ na pohľadniciach starších viac ako 100 rokov?

Prvá pozemková reforma a strata nehnuteľností

Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa v novovzniknutom Československu vykonala prvá pozemková reforma, v dôsledku ktorej prišli Ohrensteinovci o časť svojich nehnuteľností. Napr. rozsiahlu časť dubového lesa v Šintave (dnes Dubník vo Vinohradoch nad Váhom) vypílili a zmenili na poľnohospodársku pôdu a pridelili ju novým majiteľom.

V Seredi časť pozemkov rozparcelovali na stavebné pozemky, čo umožnilo vznik nových ulíc – Podzámskej, Jesenského a časti Železničnej ulice. Z titulu tzv. patronátneho práva sa museli Ohrensteinovci postarať o katolícke kostoly, fary a školy, ktoré sa nachádzali na území Seredského panstva. Podporovali aj seredský chudobinec.

Zdroj: VRABCOVÁ, E. a R. PETROVIČ. Sereď: dejiny mesta

Vznik okresu Sereď

Po vzniku okresu Sereď a zriadení okresného úradu v novembri 1938 až do 1. augusta 1939 prenajal barón Ohrenstein v kaštieli niekoľko miestností na kancelárie, keďže sa v Seredi na to iné vhodné priestory nenachádzali. Jeden úradník pre neznalosť miestnych pomerov zakúril vo falošnom kozube v izbe na poschodí kaštieľa, čím spôsobil požiar.

Našťastie ho rýchlo lokalizovali a zahasili, vďaka čomu nedošlo k veľkým škodám na majetku. Na požiar včas upozornil správca kaštieľa Alexander Tóth, za čo ho poisťovňa likvidujúca škodovú udalosť aj odmenila.

Barón Juraj Ohrenstein po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939) už do Serede neprišiel. Niekedy začiatkom vojny sa stretol so správcom kaštieľa Alexandrom Tóthom na maďarsko-slovenskej štátnej hranici pri Seredi na Mačianskych vŕškoch.

Barón stál na ceste na maďarskej strane hranice (od Veľkej Mače) a správca na slovenskej strane (od Serede). Oboch oddeľovala na hraničnom priechode spustená závora. Správca informoval baróna o udalostiach v Seredi a na Slovensku, ako aj o pomeroch na panstve. Odvety sa už nestretli.

Majetok v správe Štátneho pozemkového úradu

Prijatie protižidovských zákonov v prvej Slovenskej republike zasiahlo aj nehnuteľný majetok Ohrensteinovcov, ktorí boli židovského vierovyznania. Zoštátnený majetok prevzal do správy Štátny pozemkový úrad, ktorý ho v októbri 1942 predal Študijnej základine za 4 milióny korún.

V kaštieli sa potom usídlila Hospodárska správa Študijnej základiny. Hnuteľný majetok rodiny Ohrensteinovcov bol zhromaždený v niekoľkých uzamknutých a zapečatených miestnostiach na poschodí kaštieľa, ale ani to nezabránilo postupnému drancovaniu ich drobných vecí a mobiliáru najprv slovenskými, potom nemeckými a nakoniec aj ruskými vojakmi v rokoch 1944 – 1945.

Podrobnejšie to opisuje PhDr. Eva Vrabcová vo svojom príspevku s názvom „Kaštieľ v Seredi po roku 1918“, ktorý vyšiel v dvoch vydaniach monografie Šintavský hrad vykopaný – zakopaný (2006 a 2011).

Zdroj: VRABCOVÁ, E. a R. PETROVIČ. Sereď: dejiny mesta

Reakcia Maďarského kráľovstva

Na udalosti, ktoré postihli Ohrensteinovcov na Slovensku, reagovalo vtedajšie Maďarské kráľovstvo, ktoré zaslalo na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky protestnú nótu. Protestovalo ňou proti nezákonnému zabratiu majetkov rodiny Ohrensteinovcov Slovenským štátom. V nóte argumentovalo tým, že tento majetok nevlastnili občania Slovenskej republiky, ale cudzí štátni príslušníci, obyvatelia Maďarska.

K náprave vtedajšej krivdy nikdy nedošlo. Slovenské orgány majetok nevydali. Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 boli majetky Ohrensteinovcov opätovne zoštátnené Benešovými dekrétmi v prospech obnoveného Československého štátu, hoci aj oni boli obeťami vojny.

Spustnutý kaštieľ

Barón Juraj Ohrenstein zomrel v roku 1944. V roku 1945, krátko po oslobodení Budapešti, zomrela aj jeho matka, barónka Klára. Holokaust prežili len barónkine dcéry Magda a Vilma, ktoré dnes už nežijú. Údajne sa jedna z nich (pravdepodobne Vilma) bola na Seredský kaštieľ pozrieť niekedy v 60. alebo 70. rokoch minulého storočia.

Podrobnosti nie sú známe, pri návšteve bola asi nepríjemne prekvapená, čo sa s ich bývalým majetkom stalo. Pri ošarpanom a prestavanom kaštieli už nenašla veľkú terasu pred bastiónom ani veľké kamenné schodisko pred južným krídlom a v zarastenom parku skleník ani tenisový kurt. Kaštieľ bol zmenený na nepoznanie.

Našla zahradenú veľkú časť parku (amfiteáter), novú kôlňu a garáže pri južnom krídle. Za Ohrensteinovcov bol kaštieľ a park vždy udržiavaný a funkčný. Správca kaštieľa dostával na začiatku roka nákres kvetinovej výsadby, ktorá sa každý rok menila.

Zdroj: VRABCOVÁ, E. a R. PETROVIČ. Sereď: dejiny mesta

Zdroj: seredskenovinky.sk

Zdroj: VRABCOVÁ, E. a R. PETROVIČ. Sereď: dejiny mesta

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.