Čo ukrývali veľkonočné kraslice a prečo sa dievčatá nechávali rady šibať a polievať? Pripomeňte si tradície Veľkej noci

K Veľkej noci neodmysliteľne patrí v našich končinách aj šibačka. Tento rok sa ju však kvôli aktuálnej pandémii koronavírusu musíme oželieť. Poznáte však slovenské zvyky a tradície spojené so šibaním a oblievaním? A viete, ako si zaľúbenci posielali správy, keď neboli mobily? Zistite to v našom článku.

Šibačka ako spoločenská prestíž

Tradičné šibanie a polievanie je ešte staroslovanský zvyk. Zachoval sa na Slovensku, v Čechách, Poľsku, z časti v Chorvátsku a Srbsku. Dá sa povedať, že ide o slovanský unikát, ktorý mal aj svoju spoločenskú prestíž. Chlapci chodili od domu k domu a šibali všetky slobodné dievčatá aj vydaté ženy. Dievčatá od skorého rána očakávali šibačov a počítali, koľko mládencov ich v ten deň vyšibalo. Ak by niektorá dievčina zostala na Veľkonočný pondelok nevyšibaná, hrozila jej „spoločenská hanba“. Dnes je to už inak. Šibačov vídať na uliciach veľmi zriedka a šibanie sa zredukovalo len na návštevu najbližšej rodiny či dobrých známych.

Prečo vajíčko?

K tradičným zvyklostiam vždy patrilo, že šibač dostal ako výslužku vajíčko – zdobenú kraslicu (alebo pisanku). Kraslice sa vždy vlastnoručne zdobili ornamentmi, v ktorých bolo neraz zašifrované vyznanie lásky. V minulosti, keď si chlapci a dievčatá nemohli vyznať lásku cez sms, chat, e-mail či sociálne siete, boli práve kraslice ich spojencom. Vhadzovali do nich malé lístočky s napísaným odkazom. „Vajíčko bolo symbolom lásky, ale aj plodnosti. Aj takto sa mohol mládenec dozvedieť, že dievčina ho nosí v srdci,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská.

V dnešnej dobe sa fantázii medze nekladú, a tak si šibači odnášajú domov čokoládové vajíčka, likérové vajíčka, vajíčka s hračkami, veľkonočných plyšákov a rôznorodé handmade darčeky. V niektorých rodinách sa ešte zachovávajú tradície, v iných už prešli na západný štýl Veľkej noci, kedy deti hľadajú po dvore alebo po parku ukryté veľkonočné vajíčka a zajačikov.

reklama

Zdroj: pexels.com

Šibák a stužky

Kedysi sa šibalo iba čerstvým vŕbovým prútikom. Symbolika spočívala v tom, že šibač prenášal na dievča všetky pozitívne účinky mladého prútika. Teda, aby dievčatá boli mladé, krásne, ohybné, svieže a plodné. Ako dodáva etnologička: „Hovorievalo sa, že aj staré ženy, ktoré sa nechajú vyšibať, omladnú.“

Šibák alebo korbáč sa začal používať až oveľa neskôr. Jeho upletenie bolo opäť o prestíži a cti každého mládenca. Tradícia pletenia sa prenášala generáciami z otca na syna. Tak, ako si dievčatá počítali šibačov, aj chlapci si večer porátali stužky, ktoré dostali na korbáč od každého dievčaťa. Na tradičnej veľkonočnej veselici sa najšikovnejší šibač stal „kráľom mládencov“.

Zdroj: soda.o2.sk

Polievanie a výslužka

Voda znamenala očistenie a polievanie vodou malo dievčatám zaručiť mladosť. Dievčatá boli polievané vodou zo studne alebo ich hádzali rovno do potoka. Aj keď by sa v kontexte dnešnej doby mohlo zdať, že polievaním a šibaním sa mládenci chceli dievčatám „pomstiť“ či urobiť im zle, opak je pravdou. Dievčatá to brali ako poctu, aby si po celý rok udržali zdravie, krásu a mladosť. Šibačov potom pohostili koláčom, prípadne pálenkou. Dali im stužku a vajíčko a od polovice 20. storočia sa zaužívala aj finančná výslužka. Boli to drobné šestáčiky. Dnes naši malí šibači odchádzajú domov s oveľa väčšími sladkými aj finančnými výslužkami.

Zdroj: zemislav.eu

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.