Sociálne siete sú plné videí, ktoré sa navzájom podobajú. Daniela Matušková však verí, že úspech neprichádza z dokonalých záberov, ale z autenticity a nápadu. K tvorbe sa dostala spontánne – vyskúšala si kurz, začala točiť pre seba a z koníčka sa stala práca, ktorá ju dnes napĺňa.
V rozhovore nám prezradila, ako sa z „technického antitalentu“ stala autorka obľúbených vizuálov, prečo si pri tvorbe drží rovnováhu medzi prácou a súkromím a čo všetko ju inšpiruje k novým nápadom.
Ono to bolo trochu inak. Ja som roky rokúce chcela robiť s videoformátom ale tým, že som menej technický typ, tak som to vždy odkladala. Až pred covidom som absolvovala jeden kurz na kameru, ale stále tá technická stránka bola slabá…No a keď prišiel na sociálne siete v roku 2019 formát reel videí na výšku tak som sa toho chytila a začala som skúšať tvoriť pre seba drobnosti a po krátkej dobe pre Našu bylinkáreň, pre ktorú tvorím vlastne doteraz aktívne a teda aj pre iné malé aj veľké firmy ako napr. DPD.
Čiže nebolo to jedno konkrétne video, bola to naozaj krkolomná cesta pokusov a omylov.
Bola som samouk a vytvorila som fakt veľa videí zadarmo, počas toho som sa vlastne aj mega veľa naučila. Tým, že som veľa tvorila tak som si vytvorila asi aj nejaký svoj štýl alebo “rukopis” tvorby.
Stále si myslím, že veľa robí u mňa aj to, že som tvorila choreografie, robila som s hudbou, viem sa rýchlo upratať v akomkoľvek priestore a kohokoľvek, čokoľvek rýchlo naučiť. Vlastne sa mi všetko, čo som roky robila, začalo spájať do celku.

Zdroj: archív Daniely Matuškovej
Ja som filmová maniačka, mám napozerané životopisáky, rôzne dokumenty a mám rada aj našu slovenskú tvorbu. No a hudba ako taká je samozrejmosť pri videách, často doťukne atmosféru či pointu, takže všetko spolu.
Áno, robím workshopy na tvorbu videí. Aj ma to mega baví, hlavne keď sa obzriem a vidím, že som niekoho nakopla. Ale sú tri varianty ako to môže dopadnúť. Niekoho nakopnem a začne si tvoriť, niekto chce aj po workshope na tvorbu mňa a niekto nezačne vôbec aj tak, pretože áno – nie je ľahké ísť mimo komfortnej zóny, s tvárou na trh.
Dáva mi to hlavne veľký zmysel a dobrý pocit, že som niekoho v niečom nakopla. Aj keď nie vždy to je ľahké. Tým, že robím malé skupinové kurzy, vznikajú aj pekné prepojenia a to vždy nesmierne rada vidím.

Zdroj: archív Daniely Matuškovej

Zdroj: archív Daniely Matuškovej

Zdroj: archív Daniely Matuškovej
Ja beriem siete ako pracovný nástroj. Dávam tam prácu, neriešim tam nič súkromné, nesledujem ani tie naj kamošky či rodinu. Takto som nastavená už roky a tak mi ostali v realite zvedavé debaty o tom ako sa kto má, pretože to neviem zo sietí.
Čo sa týka inšpirácie, je to tenký ľad prepadnúť nezmyselnému skrolovaniu a tváriť sa, že niečo hľadám. Isto sa sem tam, ale skôr náhodne inšpirujem. No mne prichádzajú tie naj nápady počas šoférovania. A čas na sieťach sa snažím ustrážiť.
Uf, ja ich mám asi viac za posledné dva roky. Ja sa stále tak čudujem, že ako sa mi smiali keď som začínala robiť videá s mobilom a prešlo pár rokov a ja točím Zdenku Studenkovú na Sri Lanke, či zákulisné videá pre filmárov, alebo skvelú Máriu Čírovú, či pre rôzne firmy. Ono celé mi to príde ako sci-fi aj teraz keď to píšem.
Som za to všetko vďačná, čiže ako celé mi to príde “wau moment”. Neberiem nič z toho ako samozrejmosť, takže neviem vybrať jedno. Mňa často dojmú aj výsledky ktorejkoľvek malej firmy a poviem si, že wau malo to zmysel robiť…

Zdroj: archív Daniely Matuškovej

Zdroj: archív Daniely Matuškovej
S tým, že som tam ten otravný človek, na ktorého v tom sústredení nemá takmer nik náladu. A, že ak si tú správnu chvíľu s nimi neuchmatnem a nebudem 100% pripravená tak nemám materiál. To bola pre mňa taká tvrdá ale zároveň dobrá škola. Ale ja ich teraz už úplne chápem a tak vždy citlivo pristupujem, lebo viem, že im tam v plne sústredenom čase ukrajujem sem-tam z krátkej pauzy.
Juj, to by bolo na samostatný článok. Práve v tieto dni máme 13 rokov od založenia. Čo teda nie je málo a teda vlastne aj vďaka združeniu Pomocníček som kadečo mohla spoluvytvoriť a veľa sa naučiť. Neskutočne veľa skúseností!

Zdroj: archív Daniely Matuškovej
Keď som aktívne fotila tak mi často ľudia hovorili, že majú radi ten môj uhol pohľadu pri fotení. Tak som sa tak raz pomenovala lebo sa mi to páčilo aj ako viaczmyselné vyjadrenie toho, ako vnímam celkovo a čokoľvek.
Názov mám teda roky rokúce ale stále nemám logo, haha, “profíčka” ako hrom. Ale presne takto ja fungujem už roky. Cez svoj uhol pohľadu sa venujem firmám, pre ktoré pracujem. Ale ak by tu bol niekto kreatívny na logo, môže sa mi ozvať.
Záhrada, pozeranie do blba, kráčanie so slúchadlami, stále aj tanec a fakt aj nič nerobenie. Keďže bývam “prestimulovaná” niekedy, stačí mi len tak nič nerobiť a je dobre. Jednoznačne robím, to čo má baví a som za to vďačná.

Zdroj: archív Daniely Matuškovej