Seredčan Miroslav Čirka sa podieľal na natáčaní novej koprodukčnej komédie Indián. Porozprával nám o práci v zákulisí, ale aj o vtipných momentoch

Zdroje: visionfilm.sk/seredsity.sk

reklama

Seredčana Miroslava Čirku môžete poznať ako talentovaného maliara či grafického dizajnéra, ktorý nám svojimi nezvyčajnými obrazmi pravidelne vyráža dych. Tentokrát sa podieľal na natáčaní novej česko-slovensko-poľskej komédie s názvom Indián v hlavnej úlohe s vynikajúcim českým hercom Karlom Rodenom.

Výsledkom jeho práce je aftermovie – film o filme, vďaka ktorému môžete preniknúť do zákulisia natáčania kinematografického diela. Natáčanie tohto celovečerného filmu popisuje ako jeden z najsilnejších a najzaujímavejších pracovných zážitkov vôbec.

Odporúčame

Halloweenský Krampus rozpúta v Seredi čertovsky dobrú show. Tešiť sa môžete aj na premietanie slovenskej duchariny

Film by ste si rozhodne nemali nechať ujsť

Komédia, ktorá sa odohráva v súčasnosti, opisuje hektický život zaneprázdneného finančníka Ondreja Jonáša, do ktorého vstúpi duch zomierajúceho starého indiánskeho náčelníka. Duch náčelníka obráti Ondrejov život hore nohami, čo so sebou prinesie množstvo vtipných situácií.

V hlavných úlohách sa predstavia herecké hviezdy ako Karel Roden, Daniel Olbrychski, Martin Myšička, Vica Kerekeš, Marta Trzebiatowska, Juraj Kemka či Lukáš Latinák. O réžiu, ako aj scenár sa postarali Tomáš Svoboda a Patrizio Gente.

reklama

Film si môžete prísť vychutnať aj do seredského Kina Nova už v piatok 23. septembra o 21.00 hod. a v nedeľu 25. septembra o 18.30 hod. Príďte si pozrieť výsledok česko-slovensko-poľskej koprodukcie a prvotriednej Miroslavovej práce.

Zdroj: Miroslav Čirka

O vtipné momenty núdza nebola

S producentom filmu Patriziom Gente sa Miroslav Čirka pozná už dlhé roky a taktiež mali možnosť spolupracovať na niekoľkých projektoch. O námete na film mu rozprával dávnejšie.

Keď prišiel ten moment, že sa všetko podarilo naplánovať, spýtal sa ho, či má čas natočiť „Film o filme“. Keďže žiaden z Mirových rozrobených projektov nemal striktný deadline a mohol si dovoliť odísť na mesiac do Prahy, s projektom súhlasil.

Vo filme účinkuje mnoho hviezdnych hereckých mien ako Vica Kerekes alebo Karel Roden. Aká s nimi bola spolupráca?

Keď sledujete pri práci profíkov, ako je Karel Roden, tak až vtedy si naplno uvedomíte, aké náročné je herectvo. Karel bol do poslednej bunky maximálne vnorený do svojej postavy. Zopárkrát menil svoje repliky, lebo mal pocit, že jeho postava by to takto nepovedala alebo tam necítil správny zámer postavy. V scenári to všetko dávalo zmysel, ale na kamere to nefungovalo.

S režisérom si to prediskutovali a dospeli k riešeniu, ktoré vždy danú scénu nejakým spôsobom vylepšilo. Herectvo nie je len odrapotanie viet, čo sú napísané v scenári, ale rozmýšľanie v širšom rozmere a ako sa natáčaná scéna bude napájať na ďalšie dianie.

S Lukášom Latinákom a Jurajom Kemkom bola sranda, postarali sa, aby som mal v making of aj dostatok vtipného materiálu. Vica bola skvelá, tešila sa, že si môže zahrať poriadnu mrchu. Bolo vidno, že si svoju postavu užíva, aj keď pri natáčaní finále filmu jej nebolo všetko jedno (nechcem prezrádzať).

Čo bolo na Vašej práci najzábavnejšie a čo naopak najťažšie?

Najzábavnejšia bola bez rozmýšľania dynamika, ktorú som mal s producentom Patriziom a rekvizitármi. My sme si proste sadli, neustále sme si zo seba robili srandu a robili si zle v dobrom. Užili sme si množstvo zábavy.

Najťažšia bola asi fyzická náročnosť. Keďže natáčací deň je celkom drahá záležitosť, točenie je naplánované tak, aby sa toho spravilo veľa. Niektoré dni sa pracovalo aj 14 hodín. Keď robíte making of, tak ste prakticky celý pracovný deň na nohách, lebo nechcete, aby vám niečo ušlo. Paradoxne, keď sme potom prišli na hotel, tak sa nám častokrát nechcelo spať, lebo práca bola natoľko vzrušujúca, že sme boli „nabití energiou“.

Zdroj: Miroslav Čirka

Aké kvality musí mať osoba, aby mohla natáčať „Film o filme“?

Ako prvé treba vedieť obsluhovať kameru. Dôležitým faktorom je však aj cit pre kompozíciu, musíte vedieť „čítať“ prostredie, aby ste natočili proces z toho správneho uhla a zároveň nikomu nezavadzali. Nielen to, aby ste sa omylom nedostali do zorného poľa kamery, ale treba si sledovať, aby nebol vidieť ani váš odraz v lesklých plochách ako zrkadlá, výklad atď.

Proste vždy musíte vedieť, čo je okolo vás. Treba byť pozorný, sledovať, čo sa všetko deje, aby vám neušlo niečo zaujímavé. Niektoré veci sa stanú len raz a ak sa vám to nepodarí zachytiť, tak máte proste smolu. Taktiež je ale dôležité netočiť všetko do radu, lebo vznikne veľmi veľa materiálu, z ktorého je väčšina odpad a idete sa zblázniť v strihu.

Ak sa robia aj rozhovory alebo výpovede, treba byť komunikatívny. Herci väčšinou vedia, čo a ako majú povedať na kameru, ale správnymi otázkami ich viete naviesť, aby prezradili niečo zaujímavé.

Aký najväčší zážitok si odnášate?

Jednoznačne natáčanie retrospektívy s Indiánmi. Natáčalo sa v krásnom prostredí Veľkej Ameriky (vápencový lom v CHKO Český kras, pozn. redakcie), kde sa bez špeciálneho povolenia nedostanete. Indiánov stvárnili nadšenci, ktorí si vlastnoručne vyrábajú svoje kostýmy a nástroje s použitím autentických materiálov. Presne tak, ako to robili skutoční Indiáni. Oni takto aj žijú počas svojho voľného času.

Skoro všetky indiánske predmety, ktoré môžete vidieť vo filme, neboli filmové kulisy, ale ich vlastné rekvizity. S náčelníkom som sa rozprával asi dve hodiny, porozprával mi veľa zaujímavostí o tom, ako Indiáni fungovali vo vzťahu s prírodou, čomu verili, akú mali kultúru, kuchyňu, rituály, piesne, folklór… Keď sa to skombinovalo s prostredím Veľkej Ameriky, mal som naozaj pocit, že som v USA so skutočnými Indiánmi.

Zdroj: Miroslav Čirka

Videl si celý príbeh počas natáčania. Bol výsledný film iný ako si si ho predstavoval?

Áno. Videl som tri strihy. Úplne prvý hrubý strih, potom strih po prvej várke úprav a nakoniec finálny strih, ktorý uvidíte v kinách. Všetky tri sa postavili k vysvetleniu deja trochu ináč. Menilo sa hlavne poradie, v akom sa divákovi predstavila retrospektíva. Niečo sa pridalo, niečo sa ubralo. My sme to mali ľahké, lebo sme vedeli, o čom film má byť a všetkému sme rozumeli. Potrebujete však, aby tomu rozumel hlavne divák. Finálny strih bol vcelku veľký skok oproti prvému strihu, čo sa zrozumiteľnosti týka.

Prekvapila ma postava Martina Myšičky. Počas natáčania som mal z postavy dojem, že je veľmi cieľavedomá a suverénna. Pritom táto postava je celkom submisívna a „len sa vezie“ v slede udalostí. Zato aj dostal indiánske meno „Ohebný strom“.

Spomínate si na nejaké vtipné momenty z natáčania?

Postava Ondřeje (Karel Roden) dá vo filme svojim podriadeným indiánske mená. Jedna z vedľajších postáv dostala meno „Ta, co nikdy nespí“. Sranda bola, že sa tejto herečke podarilo počas prestávky zaspať na stoličke.

Podaktorým členom štábu sme s Patriziom vymysleli interné indiánske mená. Mne sa ušlo meno „Věčná šlapka“, pretože počas všetkých natáčacích dní, či bolo teplo, alebo zima, či bol deň, alebo noc, som nemal na nohách žiadnu inú obuv ako šľapky.