Seredčania Marcel a Monika úspešne reprezentujú naše mesto a krajinu v najťažších pretekoch sveta

Viete si predstaviť svadobnú cestu v Malajzii? Uričite áno, ale čo by ste povedali, ak by ste na nej odbehli 15-kilometrový závod plný prekážok? Marcel a Monika Čakvárioví dokázali počas svojej svadobnej cesty vyhrať práve jeden z takýchto závodov.

Sú mladí, sympatickí, reprezentujú naše mesto a krajinu v závodoch Spartan race. Prinášame vám rozhovor s Marcelom a Monikou, v ktorom sa okrem iného dozviete, čo vlastne Spartan race je, či sa dá robiť profesionálne alebo aké úspechy dosiahli a čo ich ešte v budúcnosti čaká.

Čo to vlastne Spartan Race je?

Spartan Race je druh prekážkového behu, ktorý založil Joe De Sena v Spojených štátoch amerických v roku 2010. Možno ste už na sociálnych sieťach zahliadli fotky ľudí, ktorí celí od blata dokážu liezť cez rôzne ťažké prekážky a pritom nosiť na svojich pleciach vrecia plné piesku. Účastníci idú doslova na dno svojich síl a obrovský úspech pre každého je, že túto trasu vôbec dokáže zdolať. Vtedy si môžu povedať, že sú praví Spartania.

Tento šport sa veľmi rýchlo rozšíril po celom svete a aj u nás na Slovensku je veľmi populárny. O to viac nás teší, že aj v našom meste máme mladých ľudí, ktorí nás reprezentujú na týchto závodoch po celom svete. Preto vám v dnešnom článku veľmi radi predstavujeme Marcela a Moniku Čakváriových.

reklama

Môžete našim čitateľom v skratke vysvetliť, ako funguje Spartan race?

Marcel: Spartan race má viacero úrovní. Prvá úroveň je Šprint, ktorý má okolo 7 km, na ktorých je rozmiestnených plus-mínus 20 prekážok. Ďalej je úroveň Super, ktorá má 13 – 15 km a 25 – 35 prekážok. Najťažšou úrovňou je Beast a tá už je cez 20 km. V Tatranskej Lomnici bol pretek, ktorý mal aj 30 km, kde bolo okolo 40 – 50 prekážok.

Monika: To sú také tri základne druhy. Potom je ešte Ultra Beast, ktorý má cez 42 km a cez 60 prekážok a Hurricane Heat, ktorý trvá napríklad 6, 12 alebo 24 hodín.

Marcel: Hurricane Heat nie je vlastne pretek. Ide v ňom skôr o tímovosť a spoluprácu v rámci tímu, keď napríklad celé družstvo nesie strom a na rôznych miestach ho musia položiť, zvládnuť rôzne úlohy a takto pokračujú celý závod.

Ako vyzerali vaše začiatky? Prečo ste si vybrali práve Spartan race?

Marcel: V roku 2014 som začal chodiť na CrossFit. Väčšina ľudí, ktorí robia CrossFit, sa zúčastňuje aj Spartan Race, tak o tom často hovorili. Tak som si povedal, že to vyskúšam. Netušil som, čo to je, vedel som, že sa tam bude bežať. Nakoľko beh nebol môj obľúbený šport, príprava vyzerala tak, že necelé dva týždne pred prvým pretekom som išiel behať. Po prvom preteku ma to chytilo tak, že som na CrossFit už nechodil, ale začal som behať a trénovať len na Spartan. Odvtedy tento šport milujem.

Monika: Ja som videla rôzne videá na internete a Marcel mi spomínal, že na jednom preteku už bol, tak sme začali trénovať a pretekať spolu. Dá sa povedať, že sme začínali od nuly. Neboli sme bežci. Tí, ktorí sú momentálne najlepší na svete, v minulosti robili napríklad beh na lyžiach na najvyššej úrovni.

Ako vyzerá príprava na závod?

Marcel: V tomto treba byť všestranný a trénovať všetko možné. Človek nikdy dopredu nevie, ako bude závod vyzerať a čo pre účastníkov organizátori pripravili. Povedal by som, že prekážky sa vždy opakujú, ale sú inak rozložené, takže nikdy nie je ten pretek rovnaký. Keď chodím na šprinty, tak väčšinou sa snažím dva až tri dni pred samotným pretekom jesť veľa sacharidov. Ak ideme na dlhšie preteky, tak musím piť veľa vody, kvôli zavodneniu a predchádzaniu kŕčom, ktoré môžete na trati dostať.

Monika: Heslo Spartana je, že pochopíš v cieli. Je veľmi dôležité dbať na vyváženú výživu, lebo každé kilo navyše je cítiť aj pri tom behu a strava sa odrazí na výkone. Samozrejme, ak to chcete robiť na tej najvyššej úrovni, musíte si dávať veľký pozor na stravu.

Dá sa robiť Spartan race profesionálne a tak, aby vás oboch uživil?

Monika: Samozrejme, dá sa, ale povedala by som, že asi len v Amerike. U nás to nie je až tak oceňovaný šport, ktorý by mal obrovských sponzorov. Finančné výhry sú rôzne, ale napríklad za prvé miesto v závode je maximálne 300 eur. Pri šprinte je to 100 eur.

Marcel: Ak si hradíš sám stravu, ubytovanie a cestovné náklady, tak výhra v takýchto pretekoch ich akurát pokryje, ale ďalej už nezostane nič. My každý pretek berieme ako dovolenku. Keď ideme na dovolenku, spojíme s tým aj závod a užijeme si to so všetkým, ako sa patrí. Nechodili by sme tak ďaleko len kvôli závodom, ale spájame príjemné s užitočným a to nás baví.

Monika: V podstate prvýkrát, keď sme išli do Ázie, tak sme hľadali, že kam pôjdeme na svadobnú cestu. Nakoniec nám z toho vyšlo, že skúsime nejakú exotickú krajinu a tam si odbehneme Spartan Race.

Akých závodov ste sa zúčastnili v zahraničí?

Marcel: Všetko to začalo Amerikou, kde sme sa zúčastnili na majstrovstvách sveta. Tie sa konali v Kalifornii v Lake Tahoe.

Monika: Tam sme ešte nemali moc natrénované, takže to bolo o tom, že sa nám podarilo kvalifikovať, tak sme si išli vyskúšať, aký je to pocit byť na majstrovstvách sveta. Zúčastnili sme sa viacerých závodov aj v Ázii, či už Singapur, Thajsko alebo Malajzia. V týchto krajinách sa nám aj vždy darilo.

Aké sú vaše najväčšie úspechy?

Monika: Do Malajzie sme išli na svadobnú cestu a rovno sa nám podarilo aj vyhrať.

Marcel: Obidvom, na druhý deň som bežal druhý pretek, kde som skončil na druhom mieste. Takže prvé a druhé miesto. To bolo pre mňa asi to najcennejšie, lebo síce tam vtedy nebola možno taká konkurencia, ale mal som takú formu, že aj tu som sa umiestňoval v top 10. Vtedy som bol v top forme.

Monika: V Ázii sa mi vždy podarilo umiestniť v top 3, čo je naozaj skvelý pocit. Napríklad v Singapure v roku 2018 to bolo veľmi zaujímavé. Ešte 50 metrov od cieľa som bola tretia a na posledných dvoch prekážkach sa to tak zvrtlo, že som nakoniec prišla do cieľa prvá. To bol pre mňa veľký zážitok, bolo to naozaj veľmi emotívne.

Marcel: To teda bolo aj pre mňa. Ja už som bol v cieli a fakt to bolo neskutočné víťazstvo. Síce som vtedy skončil šiesty, ale užil som si to.

A čo vaša budúcnost? Máte nejaké ďalšie ciele?

Marcel: Chcem sa vrátiť do formy. Tým, že som minulý rok otvoril v Seredi autoškolu Autoškola hrou, tak som nemal moc času na tréning. Takže by som to chcel skĺbiť. Už sa mi to začína dariť. Už aj trénujem, stíham aj robotu, takže moj cieľ je dostať sa do takej formy, v akej som bol zhruba v rokoch 2016 – 2017. Pre mňa je dôležité spojiť moju prácu, ktorú milujem, ale aj Spartan. Keďže oboje robím od srdca a všetko v živote sa snažím robiť poriadne, tak si myslím, že to pôjde.

Monika: Moje ciele sú momentálne trochu obmedzené, nakoľko to vyzerá, že k nám pribudne malý Spartan. Takže tam je cieľ vychovať ďalšieho Spartana (smiech).

Je asi náročné skĺbiť prácu, rodinu a závodenie… 

Marcel: V roku 2018 som sa rozhodol podnikať priamo tu v Seredi. Takže trénujem ráno, cez deň pracujem a potom trénujem ešte aj večer. Teraz som začal trénovať s Mišom Šipkom a zatiaľ sa nám to veľmi dobre darí skĺbiť. Tým, že väčšina žiakov sú študenti, tak ráno mám čas na tieto aktivity. Práca s ľudmi ma hlavne baví.

Monika: Ja to mám v mojej práci veľmi dobre nastavené. Keď sme ešte vážnejšie trénovali, tak všetok spoločný voľný čas sme venovali tréningom. Niekedy bolo tréningov aj 10 v týždni.

Máte svojich osobných trénerov alebo si tréningy robíte sami?

Marcel: Začali sme sami, ale pokiaľ sa človek tomu spočiatku nerozumie, dopadlo to tak, že som sa dosť pretrénoval. Potom som mal šťastie, že som našiel jedného trénera v Bratislave, ktorý bol bývalý atletický bežec a teraz pôsobí v tíme Run For Fun v Bratislave. On mi vlastne urobil systém v tréningoch. Vtedy som si uvedomil, že to nie je všetko len o tom, že každý tréning potím krv, ale ide hlavne o tú regeneráciu. Keď som mu vtedy povedal, čo všetko trénujem a robím, tak sa chytal za hlavu, že takýmto štýlom budem za dva roky odpísaný. Tým, že som zmenil prácu, tak som zmenil aj trénera. Momentálne nás trénuje Seredčan Michal Šipka, čo je dosť veľký odborník, ktorý svoje znalosti získal aj na štúdiu v Austrálii. Musím povedať, že nám v tréningu dosť pomáha a dáva nám veľa svojich rád, ktoré získal v zahraničí.

Monika: Od pána Mereša sme sa naučili hlavne to, ako má vyzerať bežecký tréning a čo mu všetko treba prispôsobiť.

Máte iné koníčky okrem závodenia? Venujete sa aj iným športom?

Monika: V podstate ani nie. Všetok voľný čas venujeme rôznym športovým aktivitám, ktoré nám pomáhajú aj v tých výkonoch potom. Tým, že som začala cvičiť vo fitku, tak som si chcela vyskúšať aj fitness súťaž. V roku 2017 som sa pripravovala aj na fitness, to bola taká odbočka, kde som si to vyskúšala, ale následne som sa vrátila k Spartan.

Marcel: Koníčky máme spoločné, ale ja si ešte chodím zahrať s partiou hokej. Väčšinou buď do Hlohovca alebo do Trnavy.

Ako najradšej relaxujete?

Monika: Jednoznačne príroda a túry po Slovensku.

Marcel: Aktívny oddych.

Čo by ste odporučili Seredčanom, ktorí by chceli začať so Spartan Race, ale nemajú žiadne skúsenosti?

Monika: Asi začať postupne behať. Čo sa týka posilňovania, tak hlavne zo začiatku nie veľké objemy. Keď tam človek ide len dokázať si, či to zvládne, tak netreba až takú veľkú prípravu. Podľa toho, aký chce podať výkon, treba zaradiť či už bežecké tréningy, zo začiatku možno nejaké silové, neskôr kondičné tréningy pred samotnými pretekmi. Je ale určite potrebné mať kondíciu, pretože za každú nezdolanú prekážku je 30 trestných angličákov (kľuk a drep s výskokom).

Marcel: Trasy pre začiatočníkov zvládnete, ak sa začnete trochu viac hýbať. Ten šprint zvládne v podstate každý, kto sa na trati nezraní alebo to neprepáli. Je to dosť o tom, ako má človek nadstavenú hlavu a ako si rozloží svoje sily.

Čo pre vás znamená Spartan Race?

Monika: V podstate odkedy sme sa dali dokopy vďaka Spartanu, tak všetok voľný čas sme obetovali príprave na tie Spartany a všetko sa okolo toho točilo. Aj svadobné fotky máme priamo z pretekov Spartan race, svadobnú cestu sme vyberali podľa toho, kde boli preteky. Do všetkého, čo robíme, sa snažíme zakomponovať tréningy alebo samotné preteky.

Chceli by ste niečo odkázať čitateľom Seredsity.sk?

Monika: Nech si idú za vlastným cieľom a plnia si sny. Nech sa neboja vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a prekonávať svoje hranice, stojí to za to.

Marcel: Áno, hlavne nech si plnia sny a nech žijú naplno. Vidím, že veľa ľudí sa bojí ísť si za niečím, lebo nevedia, že sa to dá.

Tejto skvelej dvojici z nášho mesta držíme palce v ich ďalších pretekoch, ale aj v živote. Ak im aj vy chcete vyjadriť povzbudenie, budeme veľmi radi, ak budete tento článok zdieľať a spoločne ich predstavíme čo najviac ľuďom.

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním