Pierre „Lexis“ Fabo pochádza zo Serede, študoval na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave a založil spoločnosť Lexis Production. Je to talentovaný režisér, producent aj filmár. Smola a Hrušky, Momo, Peter Lipa, Horkýže Slíže, Tina, Nia, Sima, Majself, to je len zlomok umelcov, s ktorými mal možnosť Pierre spolupracovať.
Okrem toho má na konte aj krátkometrážne filmy Kobieta a Ulička. Najnovšie sa podieľal na novom sci-fi filme Neven z dielne svojho spolužiaka, scenáristu a režiséra Adriána Adamca, ktorý mal premiéru koncom minulého mesiaca.
Neven je krátkometrážny, bezmála polhodinový slovenský film. Odohráva sa v postapokalyptickom svete, v ktorom sa osamelý mladý muž pokúša prežiť.
Zaujímavosťou je, že Pierre sa na filme Neven podieľal nielen produkčne. Zopár scén režíroval, niekoľko scén dokonca priamo natáčal s kamerou v ruke. Aby to nebolo málo, v jednej či dvoch scénach si ešte zahral aj dabléra. Takže, ak uvidíte scénku, v ktorej budú nad fotkou ruky, tak sú to práve Pierrove ruky.
Nám sa podarilo Pierra v jeho nabitom programe na krátku chvíľu zastihnúť. Preto sme to využili a položili sme mu zopár otázok.
S Aďom sa mi pracovalo naozaj super. On je naozaj skúsený chalan, ktorý vie, čo chce. Vie, ako má podať a vysvetliť svoju ideu. S Aďom sa poznám v podstate už od prvého ročníka. My sme spolu nastúpili do rovnakého ročníka a do rovnakej študijnej skupiny. Od prvého ročníka na vysokej škole sme sa akceptovali a vnímali. Potom si každý z nás začal vytvárať svoj obsah. Postupom času, keď sme obidvaja videli, že máme rovnaké ambície, tak prišiel nápad, prečo to nespojiť a neurobiť jeden spoločný projekt.
Moje krátkometrážne filmy boli vždy zadarmo, rovnako aj jeho krátkometrážne filmy boli zadarmo. Tentokrát sa iba stalo to, že sme sa spojili dokopy. Z našej univerzity sme boli takí najväčší filmári. Neviem o nikom z nášho ročníka ani z našej školy, kto by točil takéto veci, ako my dvaja. Tak sme jednoducho spojili sily a vytvorili sme tento film. Aďo ma oslovil s tým, že chce urobiť film s chalanom, ktorý má Downov syndróm. Režisér Peter Bebjak povedal, že s takýmito ľuďmi sa veľmi ťažko pracuje, tak my sme si povedali, že to vyskúšame a vyskúšame z toho urobiť film, no a myslím si, že nám to aj celkom dobre vyšlo.
Film trval dva roky, ale aj kvôli tomu, že tam bolo hrozne veľa postprodukcie. Takisto aj pri natáčaní. Mali sme šesť natáčacích dní, ale z toho jeden natáčací deň musel byť o pol roka neskôr aj kvôli tomu, že sme potrebovali úplne iné podmienky. Potrebovali sme jar, keďže sme nechceli zimu.
Čiže toto boli tie kľúčové veci, prečo ten film trval dlho. Nemyslím si, že to je až tak úplne kvôli covidu, ktorý to možno trošičku zbrzdil, nehovorím. Taktiež aj veľmi dlhá postprodukcia tohto filmu bola jedným z dôvodov. Na filme je vidno, že nie je spravený tak, že by sa len natočil a zostrihal. Je tam aj kopec efektov, ktoré sa nerobia lusknutím prsta.
V budúcnosti by som veľmi rád natočil film, ktorý bude mať kľudne 2 – 2,5 hodiny a bude v kinách. Ale povedzme si pravdu. Tým, že sme na Slovensku, tak, bohužiaľ, tu u nás nie je akoby tá filmárska scéna nejaká veľká a hlavne, nie je veľmi zárobková. Ja by som si veľmi rád natočil takýto film, ale neviem, z čoho by sa financoval.
Aj preto dokážeme robiť krátke filmy. Pretože sa s tým nadšením dajú ešte urobiť zadarmo. Neviem si ale predstaviť, že by sme urobili dvojhodinový výpravný film, ktorý by nestál nič. Pokiaľ by sa jedného dňa nazbieralo dostatočné množstvo financií, tak by som veľmi rád urobil aj dlhý film.
Presne tak, je to tá rôznorodosť. Môj krátky film Ulička bola historická dráma. Teraz sme natočili sci-fi, čo je niečo úplne iné. Baví ma hocičo, čo je spojené s filmom. To znamená, že pokiaľ sú kreatívni ľudia na pľaci, ktorí majú čo priniesť do toho diela a má to mať nejaký dobrý výsledok, tak som za hocičo. Môžeme natočiť komédiu, môžeme natočiť drámu, môžeme natočiť horor. Je to úplne jedno, pokiaľ sa za to postavíme, že to je naozaj kvalitné a naozaj dobré, tak poďme do toho. Vyslovene nemám nejaké hranice, čo by som najradšej chcel točiť.
Pierrovi ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa ďalších úspechov.