Seniori František a Mária Javoroví žijú v Šintave. Včera to bolo už krásnych 63 rokov, čo si povedali svoje „áno“ a dodnes žijú spolu v láske a vzájomnom pochopení. Podľa ich syna Dušana Javora by mali byť najstarším žijúcim párom v Šintave. František má 85 rokov a pani Mária 80 rokov.
Zvyčajne sa píše o okrúhlom výročí manželov. Výročia svadby sa však niekedy označujú špeciálnymi prívlastkami. Najznámejšie sú pri tom práve strieborné, zlaté a diamantové svadby. Po 50 rokoch od uplynutia svadobného dňa sa hovorí o zlatej svadbe, po 60 rokoch ide už o svadbu diamantovú.
Ak je pár spolu 70 rokov, tu hovoríme o platinovej svadbe. V našom okolí sa nedávno vyskytla aj taká.
Manželia Javoroví síce včera nemali okrúhle výročie sobáša, ale obzvlášť v tejto menej príjemnej dobe je dôležité hľadať krásne a milé správy čoraz častejšie. Aj z toho dôvodu sme sa o ich špeciálnom dni rozhodli napísať. Ak poznáte niekoho takého aj vy, pokojne nám pošlite príbehy vašich starých rodičov alebo prarodičov.
Manželia Javoroví pochádzajú obaja z roľníckych rodín priamo zo Šintavy. Pána Františka Javora môžu šintavskí rodáci poznať z dlhoročnej práce v Niklovej hute, kde strávil až 34 rokov ako zmenový majster. Jeho pani manželka Mária Javorová bola neuveriteľných 42 rokov opatrovateľkou v seredských jasliach a možno práve ona sa starala aj o vašich rodičov. Majú dvoch synov, štyri vnúčatá a dve pravnúčatá.
Obom manželom prajeme v prvom rade čo najviac zdravia v týchto dňoch a hlavne ešte množstvo elánu do všedných dní, aby ich mohli aj naďalej zvládať po svojom boku ešte minimálne ďalších 10 rokov. Ste krásnou ukážkou silnej celoživotnej lásky, ktorá trvá desiatky rokov.
Minulý november sme vám priniesli aj článok, v ktorom sme písali o úžasnej platinovej svadbe. To znamená, že manželia sú po svojom boku už 70 rokov. Takéto výročie svadby sa oslavuje naozaj len výnimočne. Aj v tomto prípade išlo o niečo, čo si nepamätala ani patanská kronika. František a Hermína Práznovskí si tak 17. novembra „obnovili“ svoje áno.
Pán František je vyučený rušňovodič, ktorý po skončení školy pracoval v Bratislave na Východnom nádraží. Neskôr mal však pracovný úraz a až do dôchodku pracoval v Niklovke Sereď. Pani Hermína pracovala ako hospodárka na traktorovej stanici, ktorá sa nachádzala v Šoporni. Od roku 1964 pracovala v patanskej Paprikárni.
Ak aj vy poznáte pár, ktorý by mohol inšpirovať nás všetkých a rozpovedať svoj príbeh, neváhajte nám napísať do komentáru alebo správy.