18.10.2019, meniny má

Šintavčanov už takmer 100 rokov rozveseľuje jediné ochotnícke divadlo v okolí

28. júna 2019
Šintavčanov už takmer 100 rokov rozveseľuje jediné ochotnícke divadlo v okolí
ZDROJ: MARTIN ČUPERKA
reklama

Chodievate radi do divadla? Fascinuje vás veľkoleposť starej budovy Slovenského národného divadla v Bratislave alebo dávate prednosť jeho novým modernejším priestorom na nábreží Dunaja? A možno uprednostňujete divadlá v okolí Serede – Divadlo Jána Palárika v Trnave či Divadlo Andreja Bagara v Nitre. Alebo sa snažíte využiť každú príležitosť, keď nejaká divadelná hra zavíta do nášho seredského kultúrneho domu?

Nuž, nabudúce možno zavítate aj k susedom do Šintavy, kde sa tradícia ochotníckeho divadla udržiava už takmer 100 rokov.

Počiatky ochotníckeho divadla v Šintave

Presný dátum vzniku ochotníckeho divadla v Šintave nie je, žiaľ, nikde zaznamenaný. Prvé zmienky pochádzajú z roku 1922, kedy miestny pán dekan Štefan Jankovič založil krúžok Omladina a pre jeho činnosť bezplatne zapožičal časť farskej budovy.

Nasledoval divadelný krúžok Orol, ktorý v roku 1935 založil Ľudovít Nikodém. Farská budova (bývalá farárova maštaľ), v ktorej sa odohrávali všetky kultúrne podujatia obce, dostala podľa tohto krúžku názov Orlovňa.

V začiatkoch sa javisko postavilo na pivové sudy, ktoré si divadelníci požičali od miestneho hostinského a lavice pre divákov sa vypožičali z celej obce. Zaujímavosťou je, že ak sa niekomu neušlo miesto na sedenie, hoci si zaplatil vstupné, musel si priniesť stoličku z domu.

Neskôr si ochotníci postavili stále javisko s malou šatňou a skladom na rekvizity. Z peňazí zo vstupného zakúpili aj stoličky, ktoré riadne očíslovali. Stavbu javiska, ako aj výrobu kulís a rekvizít pre divadlo zabezpečoval Július Čelár, stolár a divadelný ochotník, ktorý neskôr pracoval v Bratislave v dielňach Dedinského divadla.

„Zlatý vek“ šintavského divadla

Najplodnejšími rokmi pre šintavských ochotníkov boli 40. až začiatok 60. rokov 20. storočia. V tomto období fungovali až tri divadelné krúžky najmä pod vedením miestnych učiteľov, ktorými boli Ján Jeleň, Margita Fuknová, Šarlota Sabová, Silvester Sabo a Imrich Böhm. Posledný spomínaný nacvičil so svojím súborom v týchto rokoch aj najviac hier. S vystúpeniami navštevovali okolité obce a usporiadali aj dva zájazdy na stredné Slovensko.

Medzi šintavskými ochotníkmi boli najviac obľúbené divadelné hry od Ferka Urbánka, ako Pytliakova žena, Bludár, Dolorosa, Kamenný chodníček, Krutohlavci, Rozmajrín či Škriatok. Nacvičovali však aj hry od iných autorov, ako napríklad Ivan Stodola (Bačova žena), Jozef Hollý (Kubo), Július Barč-Ivan (Matka) či Božena Slančíkova Timrava (Páva) a iných. Šintavské ochotnícke divadlo sa pravidelne zúčastňovalo aj na okresných divadelných súťažiach, odkiaľ divadelníci priniesli niekoľko diplomov.

Bez priestorov, bez javiska

V roku 1963 bola Orlovňa zbúraná a na jej mieste vyrástla nová materská škola. Ochotníci tak prišli o svoje „divadelné dosky“, ale láska k divadlu a túžba hrať v nich zostala.

V 70. rokoch slúžila ako divadelná sála zasadačka obecného úradu – vtedajšieho MNV. Divadlu sa v tomto čase venovali najmä manželia Šarlota a Silvester Saboví, ktorí chceli obnoviť svojráznu šintavskú svadbu. S pomocou oddaných ochotníkov sa im podarilo zozbierať dostatok písomného materiálu a informácií na to, aby koncom marca 1971 prvýkrát predstavili Šintavskú svadbu svojim spoluobčanom.

V roku 1972 z popudu jedného z bývalých režisérov Imricha Böhma a neúnavného ochotníka Františka Kloknera, ktorý účinkoval takmer v každej divadelnej hre, predstavili šintavskí ochotníci taliansku divadelnú hru od Alda De Benedettiho Dva tucty červených ruží. Účinkovali s ňou nielen doma v Šintave, ale aj v Seredi, na Vinohradoch nad Váhom a na okresnej divadelnej súťaži v Galante s ňou získali 2. miesto. Ďalšiu hru v tomto roku nacvičili manželia Saboví, bola to Pani Richtárka od Ferka Urbánka. V roku 1974 nacvičila pani učiteľka Sabová ešte divadelnú hru Úbohá Anička určenú detským divákom a šintavskí ochotníci sa na veľa rokov odmlčali.

Krátky návrat

Vďaka oduševnelému ochotníkovi Františkovi Kloknerovi sa po 22 rokoch podarilo v roku 1997 nadviazať na starú tradíciu šintavského divadelníctva. Pod režisérskou taktovkou pani učiteľky Márie Vojtechovej ochotníci nacvičili a 2. marca 1997 predviedli v zasadačke Obecného úradu v Šintave divadelnú hru od Miloša Gontka Hora volá. Popri pánovi Kloknerovi v nej hrali aj neskorší režisér divadla Peter Miklošík, vtedajšia kronikárka obce Ľudmila Hercegová či súčasná riaditeľka základnej školy Zuzana Endelová a ďalší. Okrem Šintavy ju zahrali aj na Vinohradoch nad Váhom, v Abraháme a v Osuskom. Na krajskej súťaži Divadelný Hlohovec získal pán Klokner cenu za najlepší herecký výkon.

Ešte pred Vianocami 1997 začal divadelný krúžok opäť pod taktovkou pani učiteľky Vojtechovej s nácvikom divadelnej hry Kamenný chodníček od obľúbeného Ferka Urbánka. Premiéra hry sa konala 8. marca 1998 a nováčikmi medzi  hercami boli aj žiaci základnej školy.

Hra “Kamenný chodníček”, 1998. Zdroj: ENDELOVÁ – MÍKOVÁ: Šintava v metamorfózach času

S touto hrou navštívili aj Vinohrady nad Váhom, Abrahám, Horné Saliby a Osuské pri Senici. Zaujímavosťou je, že za svojimi divákmi cestovali na starom krásnom modrom autobuse Škoda 706 RTO, ktorému sa ľudovo hovorí „fazuľa“. Zo zisku z vystúpení prispeli ochotníci žiakom základnej školy na školské pomôcky a na Fatimské večeradlo – modlitebné stretnutie v Seredi.

Krátku činnosť šintavských ochotníkov opäť prerušil problém s priestorom, nakoľko zasadačka obecného úradu bola vo veľmi zlom technickom stave a nutne potrebovala rekonštrukciu.

Nové centrum kultúrneho života aj divadla

Šintava potrebovala miesto pre voľnočasové aktivity pre deti a mládež, kultúrne podujatia či športové aktivity. S myšlienkou vybudovania Farského centra prišiel vtedajší správca šintavskej farnosti pán farár Daniel Lukačovič. Približne na mieste starej Orlovne sa s jeho výstavbou začalo v roku 2000 a 26. februára 2003 bolo centrum odovzdané do užívania. Už v apríli 2003 odohrali šintavskí ochotníci na novom javisku hru od Ferka Urbánka Pytliakova žena a o rok v apríli 2004 hru Jozefa Gregora Tajovského Ženský zákon.

Premiéra obnovenej Šintavskej svadby sa konala 6. mája 2006. Nakoľko scenár z roku 1971 sa nezachoval, prispeli svojimi spomienkami šintavskí pamätníci a zásluhou pána Petra Miklošíka a Ľudmily Hercegovej, ktorá v prvej verzii hrala nevestu, sa podarilo scenár hry zostaviť. Hralo sa šintavčinou – šintavským nárečím a v šintavskom kroji.

Predstavenie “Šintavská svadba”, 2006. Zdroj: sintava.fara.sk

Ďalšie „hluché“ obdobie

Po hre Šintavská svadba sa ochotnícke divadlo opäť na nejakú dobu odmlčalo, hoci stále boli pokusy na jeho obnovenie. Vo februárovom čísle Šintavského spravodaja v roku 2008 bola uverejnená výzva, že ochotnícky divadelný krúžok v Šintave hľadá nových členov.

V auguste 2008 pri príležitosti 585. výročia povýšenia Šintavy na slobodné kráľovské mesto predviedol šintavský ochotnícky krúžok divadelníkov krátky akt z roku 1423, kedy bola Šintava povýšená na slobodné kráľovské mesto. Autorkou tejto jednoaktovky bola Jana Javorová a režisérkou Ľudmila Hercegová. Herecký výkon umocňovali aj dobové kostýmy zapožičané z filmových štúdií Koliba v Bratislave a originál kočiar požičaný z Poľnohospodárskeho učilišťa v Šali.

585. výročie povýšenia Šintavy na slobodné kráľovské mesto. Zdroj: sintava.sk

Opäť na doskách

Od poslednej divadelnej hry ubehlo desať rokov, kým sa napokon v roku 2016 pánovi Petrovi Miklošíkovi podarilo oživiť ochotnícke divadlo v Šintave. Dal dokopy partiu pracovitých a nadaných ľudí rôzneho veku, sám sa ujal režisérskej stoličky a nacvičili divadelnú hru z ľudového prostredia Pieseň života od Vojtecha Šebelku. Hra na stále aktuálnu tému – honba za majetkom aj za cenu porušenia zákona a morálky mala premiéru 20. mája 2017 vo Farskom centre v Šintave.

Hra “Pieseň života”, 2017. Zdroj: sintava.sk / Martin Čuperka

Po roku divadlo 8. apríla 2018 uviedlo hru Pani richtárka od Ferka Urbánka, ktorá mala pre veľký úspech štyri reprízy. Divadelníci počas dlhých zimných večerov nezaháľali a 5. mája 2019 sa predstavili s veselohrou od Ferka Urbánka Náš pán ujo. Ďalšie reprízy úspešného prestavenia boli 12. a 19. mája.

Hra “Pani richtárka”, 2018. Zdroj: sintava.sk / Martin Čuperka

Hra “Náš pán ujo”, 2019. Zdroj: sintava.sk / Martin Čuperka

Treba spomenúť aj šikovných a horlivých ochotníkov, medzi ktorých patria Tonka Poláková, Gabika Molnárová, Viera Jančeková, Bohuš Čuperka, Roman Korec, Roman Matušica, Miro Švorc, Zuzana Mandáková, ako aj zástupcovia mladšej generácie Filip Tóth, Martin Javor, Lukáš Kavoň, Natália Kovárová a Terezka Markusková. Šepkárkou divadla je Eva Hradská a režisérom Peter Miklošík.

Ochotnícke divadlá fungovali kedysi aj v Seredi či v obci Šoporňa. Dnes však môžeme povedať, že ochotnícke divadlo v Šintave je jediné v okolí. A hoci doterajšie hry mohli diváci vidieť zatiaľ len v Šintave, divadelníci veľmi radi navštívia so svojím predstavením aj vaše mesto či obec. Ak by ste chceli zažiť šintavských ochotníkov naživo, obráťte sa priamo na režiséra divadla Petra Miklošíka na telefónnom čísle 0905 961 131 alebo na pána Romana Matušicu na telefónnom čísle 0908 796 135.

Zdroj: Martin Čuperka

Zdroj: Martin Čuperka

Zdroj: Martin Čuperka

Zdroj: Martin Čuperka

Zdroj: Martin Čuperka

Zdroj: Martin Čuperka

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: sintava.sk
ENDELOVÁ Z. a J. MÍKOVÁ. Šintava v metamorfózach času. Šintava: Obec Šintava, 2014. ISBN 978-80-971702-2-6
Kronika obce Šintava
sintava.fara.sk
soporna.sk
sered-city.blogspot.com
Zdieľať na Facebooku

Pridaj komentár