Spoznajte krásu a rozmanitosť vodných mlynov v okolí Serede. Sú jednoducho nádherné a oplatí sa ich navštíviť

Pomaličky už odpočítavame dni do začiatku školského roka, no stále je ešte čas na poriadne dobrodružstvo. Dnes vás chceme upozorniť na krásu vodných mlynov, pri ktorých sa môžete schladiť počas horúcich letných dní a ktoré nájdete aj v okolí Serede.

Vodný kolový mlyn Jelka (25 km)

Vodný kolový mlyn Jelka. Zdroj: mytrnava.sme.sk

Mlyn, ktorý je jednou z vysunutých expozícií Vlastivedného múzea v Galante, bol opäť otvorený takmer po roku počas Noci múzeí a galérií 18. mája 2019. Od júla 2018 totiž prebiehala rekonštrukcia mlyna aj priľahlého skanzenu zameraného na poľnohospodársku minulosť obce.

Obnova mlyna sa uskutočnila vďaka projektu Objavte Malý a Mošonský Dunaj na bicykli a na člne realizovaného v rámci Programu spolupráce INTERREG V-A Slovenská republika – Maďarsko na zvýšenie atraktivity pohraničnej oblasti. Náklady na rekonštrukciu mlyna zo strany zriaďovateľa – Trnavského samosprávneho kraja boli 144 000 eur a obec Jelka vložila do revitalizácie 215 000 eur.

reklama

Trojpodlažný Némethov vodný mlyn bol postavený v roku 1894 ako plávajúci. V roku 1905 bol prestavaný na kolový, ukotvili ho na pilóty, a tak pracoval až do roku 1951. Predchádzajúca rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1992 – 1994. Patrí medzi technické pamiatky Slovenska a je považovaný za stredoeurópsku raritu. Vodný mlyn navštívi ročne cez 9 000 návštevníkov.

Priľahlá lúka slúži v lete ako pláž. V blízkosti je možnosť stanovania, čo je ideálne nielen pre vodákov. A ak by ste radi ochutnali pstruha, sumca či zubáča, v neďalekej reštaurácii si prídete na svoje.Viac informácií o otváracích hodinách a vstupnom nájdete na tomto odkaze.

Vodný kolový mlyn Tomášikovo (30,5 km)

Vodný kolový mlyn Tomášikovo. Zdroj: instaghub.com / @roman_budai

Ďalšia z expozícií Vlastivedného múzea v Galante sa nachádza na sútoku Malého Dunaja a Suchého potoka približne 2 kilometre za obcou Tomášikovo. V roku 1893 ho postavil mlynár János Maticza a mlelo sa v ňom až do roku 1960.

Zaujímavosťou tohto mlyna je, že sa zachoval v pôvodnom stave, bez rušivých zásahov do konštrukcie, s uceleným a prevádzkyschopným mlynským zariadením. Je jedným z mála zachovaných vodných mlynov so spodným náhonom. Dnes slúži ako technická pamiatka ľudového mlynárstva na južnom Slovensku.

V roku 2016 tu vznikol náučný chodník Od mlyna k mlynu, v rámci ktorého sa môžete splavením na motorizovanej plti dostať od mlyna Tomášikovo až k mlynu Jahodná. Neďaleko sa nachádza piesková duna Tomášikovský presyp (prírodná pamiatka v správe štátnej ochrany prírody Dunajské luhy) a pár kilometrov južne po Malom Dunaji jazero Tomášikovo. Viac informácií nájdete na tejto stránke.

Vodný kolový mlyn v Jahodnej (35 km)

Vodný kolový mlyn Jahodná. Zdroj: klatovskerameno.sk

Obec Jahodná bola kedysi známa najmä vďaka mlynárstvu. Z jedenástich mlynov, v ktorých sa mlelo obilie zo širokého okolia, sa však zachovali len dva. Posledný miestny mlynár Vojtech Takács predal svoj mlyn v roku 1972 Slovenskému národnému múzeu v Martine. Druhý mlyn je v obci dodnes. Nachádza sa v chatárskej oblasti Alba Régia. Patrí k zaujímavým dreveným vodným mlynom na Malom Dunaji.

Na konci 19. storočia ho dal postaviť Boldizsár Renczés. Po požiari v roku 1920 ho odkúpil panský lesník Štefan Nagy, ktorý ho v roku 1931 prerobil na vodnú pílu. Pomocou rezných zariadení vyrábal v mlyne elektrickú energiu, ktorá nielen urýchlila pílenie, ale aj umožnila osvetlenie verejných budov v obci. Po jeho smrti sa mlyn 27. decembra 1987 dostal do správy Žitnoostrovného múzea v Dunajskej Strede. Dnes patrí Západoslovenským energetickým závodom, ktoré ho v roku 1999 zrekonštruovali.

Dostať sa k nemu môžete aj člnom pri splavovaní vodného toku Malého Dunaja, ktorý je tu pomerne dravý a čiastočne zatarasený malebnými ostrovčekmi s bujnou vegetáciou. Ďalšie informácie nájdete na tomto odkaze.

Vodný mlyn Dunajský Klátov (37 km)

Vodný mlyn Dunajský Klátov. Zdroj: krajzazitkov.sk

Táto technická kultúrna pamiatka je expozíciou Žitnoostrovného múzea v Dunajskej Strede. Vďaka zachovanému pôvodnému vybaveniu vrátane mlynárskych pomôcok mohlo múzeum v jeho autentických priestoroch zriadiť pútavú expozíciu vodného mlynárstva.

Zaujímavosťou je, že mlyn sa nenachádza priamo na toku Malého Dunaja, ale na jeho ramene – na brehu Klátovského ramena v katastri obce Dunajský Klátov. Je typickým príkladom spodkového mlyna – vodný kolový mlyn s veľkým lopatkovým kolesom na spodnú vodu. Na rozdiel od ostatných vodných mlynov v Podunajsku má murovanú mlynicu, len koleso a hnacia časť sú umiestnené v drevenej prístavbe.

Mlyn postavil v roku 1920 Ján Csefalvay a v prevádzke bol do roku 1942. Počas II. svetovej vojny bol silne poškodený a po vojne sa používal už len do roku 1950, kedy sa stal jeho posledným majiteľom Michal Csefalvay. Postavením nového mosta v 50. rokoch bol kanál odvodnený a došlo k deštrukcii veľkého kolesa.

V druhej polovici 80. rokov 20. storočia bol mlyn odkúpený štátom a objekt a celé okolie bolo vyhlásené za štátom chránené územie. Začala sa stavebno-technická rekonštrukcia objektu a mlyn bol sprístupnený pre verejnosť 21. augusta 1987.

V roku 2016 bola prevedená komplexná rekonštrukcia celého objektu a bola vybudovaná vyhliadková plošina na protiľahlom brehu Klátovského ramena. Zrekonštruovaný bol interiér aj exteriér a budova dostala novú strechu. Obnovilo sa mlynské koleso, jeho oporná časť a k nemu patriace ozubené koleso. Taktiež boli spevnené brehy, vybudovala sa nová ohrada, prebehla komplexná úprava okolitého terénu. Rekonštrukcia bola spolufinancovaná z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Návšteva vodného mlynu v Dunajskom Klátove je zážitkom nielen pre milovníkov historických zaujímavostí či technických pamiatok, ale aj prírody. Klátovské rameno, na ktorom sa mlyn nachádza, je totiž vzácne územie s množstvom chránených rastlinných a živočíšnych druhov a je vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Jeho estetickú hodnotu v lete znásobujú krásne rozkvitnuté lekná. Viac informácií nájdete tu.

Vodný (lodný) mlyn Kolárovo (52 km)

Vodný mlyn Kolárovo. Zdroj: citylifeslovakia.sk

Prírodný areál plávajúceho vodného mlyna sa nachádza neďaleko mesta Kolárovo v juhozápadnej časti Žitného ostrova. Leží na polostrove, ktorého hranice tvoria z jednej strany toky Malého Dunaja a Váhu a z druhej strany mŕtve rameno Malého Dunaja. Zloženie flóry a fauny na tomto území je typickým reprezentantom ekosystému lužného lesa.

Vodný mlyn v Kolárove je pekne zrekonštruovaný plávajúci mlyn zaradený medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska. Priamo v mlyne bolo zriadené Múzeum vodného mlynárstva. Podrobnejší výklad vám ochotne poskytne majiteľ tohto mlyna Ivan Šáli, ktorý sa o pozoruhodnú technickú pamiatku stará s manželkou a priateľmi z miestneho ochranárskeho združenia – Združenie ochranárov Dolného Žitného ostrova – Ochranársky spolok Vodný mlyn.

V areáli mlyna je možné stanovať a na mŕtvom ramene Malého Dunaja sa môžete člnkovať, chytať ryby, prípadne sa v neďalekom Váhu aj okúpať. Člny vám zapožičajú pri mlyne. Od mlyna vedie náučný chodník k bývalej protitureckej pevnosti Žabí hrad (Békavár) postavenej na mieste niekdajšieho Hradu mieru.

Priamo k mlynu vedie ďalšia zaujímavá technická pamiatka. Ide o krytý drevený most ponad Malý Dunaj, ktorý za rekordných deväť dní postavili v roku 1992 miestni ochranári podľa spomienok ľudí ako kópiu už neexistujúceho mosta. Jeho pôvodnú dĺžku 62 metrov upravili v roku 1997 o 24 metrov, čím sa stal najdlhším svojho druhu v Európe. Most nemá žiadne betónové piliere či iné prefabrikované istenie. Väčšia časť mostu je zo špeciálne napusteného agátového dreva. V tomto prevedení by mal vydržať približne 150 rokov. Všetky dôležité informácie nájdete na tejto facebookej stránke.

Niečo z histórie mlynárstva

Vodné mlynárstvo má na Slovensku bohatú históriu. Stačí sa pozrieť na mapu slovenského vodstva a vidíme, že podmienky pre vznik aj fungovanie vodných mlynov boli priaznivé. Na Slovensku fungovalo viac ako 4 000 vodných mlynov, z ktorých sa však zachovali už len desiatky. Väčšina z týchto zachovaných vodných mlynov je prístupná verejnosti a môžeme v nich nahliadnuť do procesu mletia obilia a tradičného života mlynárov.

Mapa slovenských riek. Zdroj: reny.sk

Vznik prvých vodných mlynov na území Slovenska sa datuje zhruba do 12. storočia, vrcholom mlynárstva bolo 19. storočie. Priemyselná revolúcia a elektrifikácia však spôsobili rýchly útlm, ba až zánik tohto tradičného remesla. Nové technológie boli pri mletí efektívnejšie a nepredstavovali ani bezpečnostné riziko ako vodné mlyny, ktoré často bránili preprave po riekach.

„História spomína aj lodné mlyny zo Šoporne. Prvé údaje o mlynároch v Šoporni pochádzajú z roku 1645. Bývali priamo pri mlynoch. Ďalší údaj o mlynoch je z roku 1715, keď v Šoporni bolo 45 domácností a 4 mlyny. V roku 1720 bolo 34 domácností a 10 mlynov. V roku 1887 vznikol na Váhu požiar a zhorelo 12 mlynov.“ Z knihy Zamúčené histórie od Rudolfa Kulicha, posledného praktického mlynára pochádzajúceho zo Šoporne.

Skupina lodných mlynov na Váhu pri Šoporni, fotografia z roku 1926. Zdroj: dusankoniar.blog.sme.sk

Bonus č. 1. Vodný mlyn Bohunice (103 km)

Vodný mlyn Bohunice. Zdroj: sk.wikipedia.org

Vysunutá expozícia Tekovského múzea v Leviciach bola verejnosti sprístupnená v roku 1978 po rozsiahlej rekonštrukcii. Mlynská usadlosť bývalého mlynára Pavla Turčana sa nachádza asi 2 km od horného konca obce pri potoku Sikenica v prekrásnom prostredí Štiavnických vrchov.

Ide o typ vodného mlyna s kolesom na vrchný pohon, mlecie zariadenie bolo zmodernizované a v roku 1938 bola zavedená aj elektrina.

Mlyn sa skladá z troch častí. Obytná a technická časť sú oddelené múrmi a majú samostatné vchody z dvora. Obytná časť pozostáva z izby, kuchyne a komory, ku ktorej prilieha pivnica a je zariadená dobovým nábytkom a inventárom.

Technickú časť tvorila maštaľ, no v súčasnosti je zariadená ako prevádzková miestnosť. Poslednou časťou je mlynica s funkčnými a kompletnými mlynskými strojmi a kolesovňa. Ďalšie informácie nájdete na stránke múzea.

Bonus č. 2. Vodné mlyny Oblazy v Kvačianskej doline (247 km)

Vodné mlyny Oblazy. Zdroj: old.visitliptov.sk

Patria medzi horské typy mlynov a ide o jednu z posledných zachovaných pamiatok svojho druhu začlenenú do pôvodného prírodného prostredia. Postavené sú v hornej časti Kvačianskej doliny, ktorá sa nazýva Oblazy, na sútoku Hutianky, Borovianky a Ráztočianky.

Pôvodne boli v Kvačianskej doline tri mlyny. Dokonca sa spomína aj štvrtý mlyn, hlbšie v doline pod Roháčom, ktorý však v 19. storočí zobrala voda. Oba vodné mlyny vznikli v prvej polovici 19. storočia pri ceste, ktorá spájala Liptov s Oravou a Poľskom.

Horný mlyn – gejdošovský bol postavený v 1. polovici 19. storočia obcou Sviňarky, dnes Malé Borové, pre potreby miestnych obyvateľov. Je trojpriestorový, postavený na kamennej podmurovke. Prevádzku zabezpečovalo koleso, na ktoré bola hnaná voda horným náhonom. Od roku 1920 tu bývali manželia Gejdošovci, ktorí tam žili až do svojej smrti. Dnes tu môžeme pozorovať zrekonštruované mlynské zariadenie, ako aj pozostatky zo starej histórie mlyna.

Dolný mlyn – brunčiakovský bol postavený obcou Veľké Borové v rovnakom čase. V roku 1931 mlyn od obce odkúpil František Brunčiak z Kvačian. Sú na ňom dve kolesá, ktoré poháňali nielen mlynské zariadenia, ale aj starý typ píly. Dnes si túto pílu môžeme pozrieť v rekonštruovanom stave.

Tzv. „Tretí mlyn“ predstavovala furmanská krčma, v ktorej žil krčmár Maťuga. Mnohí sa ešte dnes pamätajú, ako sa tu zastavovali na občerstvenie. V roku 1944 však ustupujúci fašisti krčmu podpálili a dnes nájdeme sotva jej základy.

Mlyny postupne chradli, až sa stali skoro úplnými zrúcaninami. Od roku 1980 ich však pamiatkari začali zachraňovať a dnes sú už úplne zrekonštruované. Obidva objekty sú otvorené a návštevník si ich môže prezrieť aj zvnútra. Ďalšie informácie nájdete tu.

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.