Talentovaná cukrárka Bibiána Starečková robí naše mesto sladším už niekoľko rokov (Rozhovor)

Nenápadné mladé dievča Bibiána Starečková má krásny dar – schopnosť vyčariť radosť a šťastie snáď na každej tvári. Vďaka jej tvorivým myšlienkam, šikovným rukám, usilovnosti a vytrvalosti dnes vznikajú nádherné a lákavé kúsky, ktorým sa rozhodne nedá odolať. Vábia svojou vôňou, farbami, tvarmi. Už istý čas robia radosť pri rôznych príležitostiach, sviatkoch alebo „len tak“.

Každý kúsok, ktorý dnes pôsobí ako dokonalé dielo, v sebe nesie etapu minulosti, ktorou si Bibiána prešla. Množstvom nápadov, obdobím učenia, vytrvalej práce a radosti, a tiež etapou náročne získavaných skúseností, kedy musela prekonávať prekážky na ceste za svojím cieľom.

Niektorí Seredčania si možno Bibiánu pamätajú z jej detských rokov, kedy sa venovala športovým aktivitám ako basketbalistka v rámci klubu TJ Lokomotíva Sereď. Štúdium na strednej škole ju ale na istý čas zavialo zo Serede do Piešťan, kde navštevovala Hotelovú akadémiu Ľudovíta Wintera. Pred troma rokmi sa opäť v rámci štúdia presunula, tentokrát do Brna na Vysokú školu pro strategické řízení.

Bibiána, Bibi, je dáma, Seredčanka, ktorá si určite zaslúži našu pozornosť. Je mladá, ambiciózna, má v sebe pozitívnu energiu a entuziazmus. Mnohí z nás už zaevidovali, že sa na rohu Jesenského ulice deje niečo mimoriadne a nedočkavo čakáme, kedy sa dvere jej novučičkej cukrárne konečne otvoria pre verejnosť.

reklama

Kedy to presne bude, sa dozviete z nášho rozhovoru s Bibi. Nezabúdajte, tvorbu tejto talentovanej Seredčanky môžete sledovať na sociálnych sieťach pod menom Bibi Škorica.

Bibi, ako si sa k tejto krásnej práci dostala? Kto ťa viedol k láske k pečeniu?

Asi jednoduchšie ako by sa mohlo zdať, pretože u nás doma sa veľmi veľa varí a pečie. Jednoznačne môžem povedať, že ma najviac viedla moja mamina. Ona je skvelá v kuchyni. Bavilo ma experimentovať s jedlom a neskôr, ale to až po strednej škole, aj s koláčikmi. V maturitnom ročníku som piekla svoj prvý candy bar. Potom to už išlo z kopca. Zapáčilo sa jednému, druhému, ďalším…

Ako dlho sa už venuješ pečeniu?

Prvé torty som upiekla niekedy počas roka 2012. Boli to také tie klasické torty potiahnuté éčkovými hmotami. Nevedela som sa ale stotožniť s takouto manuálnou prácou a vyhlásila som, že sa rukami živiť nebudem. Potom som si dala dva roky pauzu. V roku 2016 som ale opäť začala – najskôr jednou tortou za týždeň, pokračovalo to dvomi a zrazu z toho boli celé svadby… Celkovo, ak nepočítam tú pauzu, som sa teda aktívne venovala pečeniu dva roky u našich doma a vyše roka v nových priestoroch. Vlastnú značku a výrobňu mám od roku 2018.

Ako vznikla myšlienka otvoriť v našom meste cukráreň?

Ja som vlastne vôbec nechcela otvárať cukráreň. Chcela som iba zväčšiť priestor pre pečenie a presunúť sa z maminej kuchyne do niečoho vlastného, priestranného s lepšími rúrami a chladničkami. Aby každá surovina mala svoje miesto. Priestor som hľadala s rodinou dlho, kým sme našli jeden malinký na Jesenského ulici, v tej istej budove ako sídlim. Ten bol ale extrémne malý. Na začiatku budovy bol však úžasný veľký priestor. Vtedy mi ocino povedal, že to bude extrémne drahé. Podarilo sa nám však dohodnúť a zrazu som mala kľúče od 150m2 holopriestoru. Vtedy sme pripustili, že by sme tam mohli zakomponovať aj nové možnosti ako predajničku s koláčikmi a dokonca s teraskou. Od začiatku som mala v hlave celý koncept Bibi škorice – pod strechou dve prevádzky, výroba priamo s odbytom. Prvotný nápad som mala ešte na strednej škole, preto som to aj študovala. Hlavne som sa túžila vrátiť do Serede a mať niečo vlastné tam, kde som doma.

Kto je tvojím vzorom?

V pečení nemám žiadnu vytipovanú cukrárku. Obdivujem všetky, ktoré to robia, lebo sama najlepšie viem, aká ťažká cesta to bola. A uživiť sa tým je niekedy náročné. Na Slovensku je veľa cukrárok, od tých, ktoré pečú doma až po tie, ktoré na sebe tvrdo pracovali od rána do večera a stali sa známou značkou. No konkretizovať nebudem, lebo by ma mrzelo, ak by som na niektorú zabudla.

Kde hľadáš a nachádzaš inšpiráciu pre tvoje koláče a torty?

Nehľadám. To je základ. Musí to prísť samé od srdca. Podľa mňa by takúto prácu mal robiť človek, ktorý má fantáziu. Potom si vás to nájde. Hľadať inšpiráciu je pre mňa obmedzujúce, lebo som to párkrát už skúšala. Následne som bola sklamaná, že efekt výsledného produktu nebol ako na fotke. Preto neodporúčam, aby mali zákazníci vytipovanú predstavu, lebo nikdy nedokážem upiecť rovnakú tortu ako upiekla iná cukrárka. Ja pečiem podľa svojho štýlu a tak, ako to cítim. Nie som za vykrádanie dizajnu iných cukrárok pomocou sociálnych sietí.

S akými obavami si sa potýkala na začiatku svojej sladkej cesty?

Na úplnom začiatku som sa nebála. Naozaj ničoho. Išla som do všetkého bezhlavo, čudujúc sa, prečo ma každý upozorňuje, že to nie je také jednoduché. Podľa mňa sa mladí ľudia neboja, lebo nie sú tak skúšaní ako tí, ktorí si už niečím prešli. Po prvej facke, kedy ma úrad práce absolútne odignoroval, naťahoval a sľuboval, som po 7 mesiacoch čakania a nosenia razítok začala uvažovať nad tým, že to asi nezvládnem. V reále to znamenalo: vyšla som školu, nemala som žiadny extra kapitál, priestor potreboval rozsiahlu rekonštrukciu od kanalizácie, nové vedenie elektriny, vody, cez vybudovanie stien, vylievanie betónu a tak ďalej. Proste ročný boj len s pripravením priestoru a vybavením všetkých potrebných povolení. Prvýkrát som sa začala asi báť, keď som si napísala, čo každý mesiac musím zaplatiť. Ja som bola hlavne od začiatku pripravená na to, že všetko ostatné ide bokom, lebo musí. Pretože najdôležitejšie bolo všetko stihnúť do termínov, lebo som sama, lebo treba veľa piecť, aby sa zariadila cukráreň, aby sa všetko stíhalo platiť. Takže všetok svoj voľný čas som obetovala s láskou tomuto snu. 

Z čoho máš v živote najväčšiu radosť a čo ťa motivuje a posúva vpred?

Z rodiny. Z toho, keď sme zdraví a keď sa ľúbime. A keď sa nič nekazí a nie sú tie dni „blbec“. Keď sa ľudia radi vracajú, zastavia ma na ulici. Motivuje ma každý názor, lebo ma to formuje. Aj moja práca. Učím sa, ako veci robiť a ako nie. Najkrajší moment je, keď mi príde správa, ako veľmi boli spokojní. Vtedy cítim, že to má celé význam.

Kto je pri tvojej práci tvojím najväčším pomocníkom a podporovateľom?

Rodina.

Tvoje koláčiky aj torty sa pýšia vizuálnou osobitosťou. Pečieš ich podľa špeciálnej vlastnej receptúry a návrhov?

V prvom rade ďakujem za milú pochvalu. Všetko, čo vychádza z výrobne, je z mojich receptúr, ktoré stále dolaďujem. A to, ako sú vyzdobené, je zase len o tom, že to ide z vnútra. Musí to byť robené s láskou.

Čím sú práve tvoje dobroty špecifické?

Podľa môjho názoru (názor ľudí sa mení – 100 ľudí, 100 chutí) nie sú presladené, sú čerstvé, špaldové, bezlepkové, bezlaktózové, majú „vypimpované“ príchute a kombinácie. Používam to najlepšie, čo možno na slovenskom trhu dostať. Od najkvalitnejšej mandľovej múky, cez tie najlepšie mliečne výrobky, najkvalitnejšie ovocie a alkohol. Ono sa to odrazí aj na cene. Lepšie je ale priplatiť si za niečo, čo naozaj stojí za to a je upečené pár hodín pred odovzdaním, ako umelinu, ktorá má trvanlivosť týždeň. Čo sa týka tort, som iná v tom, že tortu nemám upečenú a naplnenú vo štvrtok, ak sa odovzdáva v sobotu. Na sobotu začínam piecť v piatok ráno.

Je práca tvojím najväčším koníčkom? Alebo si vieš v súčasnosti nájsť čas aj na iné aktivity? Venuješ sa aj dnes ešte občas nejakým športovým aktivitám?

Je to  mojím všetkým. Momentálne nemám príliš veľa voľného času. V súčasnosti hľadám svoj dream team, aby som si konečne utriedila aj ja svoj život a stíhala aj iné aktivity a mala oveľa viac času na samu seba 🙂

Aké sú tvoje ďalšie plány?

Zakúpiť kávovar, nájsť super cukrárku a čašníčku a otvoriť.

Kedy sa teda môžu obyvatelia nášho mesta tešiť na SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE?

V stredu 27. 3. som konečne dostala zelenú od hygieny. Hľadám stále dve šikovné baby, aby som sa nemusela rozdvojiť. 😀 Myslím, že o pár dní to praskne. Možno to budú také tri týždne. Je potrebné doladiť mini drobnosti a čaká nás Open party.

Ďakujem redakcii za príjemné otázky a za priestor na vyjadrenie sa.

„A vy, milí Seredčania, teším sa na každého z vás, ktorí navštívite toto moje milé miestečko.“ Bibiána Starečková

Páčia sa vám Bibkine sladké výtvory? Podporte ich zdieľaním tohto článku.