V Dvorníkoch pri Hlohovci objavili archeológovia unikát, ktorý nemá na Slovensku obdobu. Pod zemou našli neolitickú osadu

Archeológia je pozoruhodná veda. Hlavným zdrojom informácií sú pre ňu pozostatky minulosti ukryté pod zemou. Slovenskí archeológovia však majú momentálne dôvod na radosť.

V Dvorníkoch pri Hlohovci našli pod zemou, zdá sa, najväčšiu neolitickú osadu, akú u nás doposiaľ objavili. Pre archeológov ide o významnú udalosť.

Stalo sa to náhodou, pri začatí výstavby rodinných domov. Je to unikát, s ktorým sa archeológovia stretávajú skôr na Blízkom východe. Informáciu priniesli TV noviny.

Odporúčame

Nová kniha Štefana Mikuša zachytáva osudy pôvodných presídlencov z Dolnej zeme. Jej prezentácia sa uskutočnila v Dennom centre pre seniorov v Seredi

Nálezisko objavené pri začatí výkopových prác

Toto unikátne nálezisko, jediné na Slovensku, objavili na roli, kde roky pestovali poľnohospodári obilie. Pri objavení tohto unikátu to archeológovia predpokladali, ale majiteľ pozemku bol skeptický.

reklama

Veľmi neveril tomu, že by pri začatí výkopových prác pred výstavbou rodinných domov našli nálezisko až takéhoto rázu. „Skutočne som nerátal, že to bude až v takomto veľkom rozsahu,“ uviedol Ľuboš Kubišta, majiteľ pozemku.

Geofyzikálny prieskum potvrdil úvahy

Geofyzikálny prieskum potvrdil, že na mieste je významná neolitická osada z mladšej doby kamennej, ktorá bola pravdepodobne opevnená. Žili tu prví poľnohospodári na území Slovenska. „S tým sa teda archeológovia často nestretávajú,“  uviedol Peter Grzár z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.

„Očakávam, že sa to ešte znásobí, bude toho oveľa viac,“ doplnil archeológ Roman Vávra. „To sú normálne klasické obydlia, také radové zástavby, dlhé domy obytné, kde žila celá rodina, možno aj širšia rodina. Niektoré domy dosahovali niekoľko desiatok metrov a je to typické pre toto obdobie,“ uviedol Drahoslav Hulínek, archeológ.

Zdroj: tvnoviny.sk

Na tomto mieste sa dá akoby presúvať v čase. Archeológovia už objavili veci, ktoré sa datujú 5000 rokov pred Kristom. Našli napríklad čriepok, ktorý bol možno nádobou vo vtedajšej špajzi.

Archeológovia počas praxe videli takého náleziská iba v Iraku alebo Sýrii. „Je to významná lokalita, minimálne stredoeurópskeho významu,“ doplnil Drahoslav Hulínek.

„Posúva to naše dejiny a naše poznanie praveku ďalej míľovými krokmi,“ uviedol Peter Grzár. Archeológovia plánujú skončiť práce do konca roka. Ďalšie tri zrealizujú začiatkom budúceho roka.

Archeológovia ako strašiaci stavbárov?

K veľmi častému ničeniu archeologických prameňov dochádza vplyvom hospodárskej činnosti, napr. stavbami zasahujúcimi do zeme. Preto je dôležité archeologické pramene na mieste budúcich stavieb dôkladne preskúmať a zaznamenať informácie o nich.

Archeologický prieskum, ktorý bude stáť asi 60 000 eur, pôjde z vrecka majiteľa pozemku. „Tak je postavený zákon, keď chcem ďalej pokračovať, je mojou povinnosťou tieto archeologické práce zaplatiť,“ uviedol majiteľ pozemku.