Múzeum plné pokladov a vecí, z ktorých dýcha niečo dávno zabudnuté, možno až tajomné. Takéto zachránené, históriou dýchajúce kúsky a kúsočky vecí, ktoré majú dušu, sa nachádza kúsok od Serede.
V obci Križovany nad Dudváhom, v garáži „plnej pokladov“ nájdete tisíce relikvií z obdobia socializmu. Pripomínajú to, čo bolo ľuďom milé pred Nežnou revolúciou.
Pripomeňte si spolu s nami tieto relikvie socializmu vo fotogalérii alebo rovno navštívte Izbu revolučných tradícií v Križovanoch nad Dudváhom. Množstvo fotiek nájdete aj na ich facebookovej stránke.
Filip Poledovič „zbiera socializmus“ a všetko, čo ním takpovediac dýcha, od útleho detstva. Nežnú revolúciu nezažil, no obdobie pred ňou mu prirástlo k srdcu.
Vyštudoval politológiu a pracuje ako šofér. Chcel by sa však živiť tým, čo ho baví. V nenápadnom dome v Križovanoch nad Dudváhom, neďaleko futbalového ihriska sa ukrýva obrovské množstvo historických pokladov.
Doma má dve miestnosti a garáž plné predmetov, ktoré boli ešte pred pár desiatkami rokov súčasťou každej domácnosti. Izba revolučných tradícií v Križovanoch nad Dudváhom drží slovenský rekord ako najväčšie súkromné múzeum dokumentujúce relikvie z obdobia socializmu.

Zdroj: trnava.dnes24.sk
Ako hovorí zakladateľ múzea Filip Poledovič, „záľuby ľudí pred rokom 1989 neboli veľmi odlišné od tých dnešných“. Zábava však mala za socializmu inú formu. V Izbe revolučných tradícií nájdeme tisíce dobových predmetov, ktoré ju pripomínajú. Staré televízne či rozhlasové prijímače, premietačky… Aj vtedy ľudia fandili športu či siahli po dobrej knihe, alebo časopise.
V múzeu nájdeme staré ľadové korčule, kopačky, futbalové lopty aj zopár unikátov spojených s vtedajšou športovou špičkou.
Aj pred revolúciou ľudia obľubovali dvojkolesové či štvorkolesové tátoše. Naše cesty brázdili automobily, motocykle aj bicykle. Filip Poledovič ich má hneď niekoľko.
„Najčastejšie používaným dopravným prostriedkom v Československej socialistickej republike boli automobily Škoda či Lada – nazývaná aj Žiguli,“ opisuje a dodáva, že populárne boli aj motocykle Jawa, Babetty a bicykle „Ukrajina“ aj „Esky“.

Zdroj: trnava.dnes24.sk

Zdroj: trnava.dnes24.sk
Za zmienku stojí dres zaslúžilého športovca, jedného z najlepších svetových hokejových brankárov –Vladimíra Dzurillu s československým znakom vpredu a číslom jeden na zadnej strane.
Zakladateľ múzea sa hrdí aj zhruba tisíckou futbalových vlajočiek z daného obdobia. Je to však len malá časť jeho približne 25-tisícovej zbierky vlajok. Tie boli reprezentatívnou časťou klubu alebo závodu. Vydávali ich ku každému výročiu či splnenému plánu.
„Napríklad v Trnave na Spartaku robilo päť žien, ktoré tie vlajky šili. Keď Trnava hrala vo svojej najlepšej ére, ku každému zápasu sa vydávala vlajočka,“ uvádza Filip Poledovič.

Zdroj: trnava.dnes24.sk

Zdroj: trnava.dnes24.sk

Zdroj: trnava.dnes24.sk

Zdroj: trnava.dnes24.sk

Zdroj: trnava.dnes24.sk

Zdroj: trnava.dnes24.sk

Zdroj: trnava.dnes24.sk

Zdroj: trnava.dnes24.sk
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.