„Nastal čas, aby dal Jimi Cimbala konečne priestor aj Jimimu Cimbalovi,“ hovorí najznámejší slovenský gitarista, ktorý 21. novembra 2026 o 19.00 hod. v Dome kultúry v Seredi predstaví svoj koncertný program Rock Elegance.
Známe hity aj filmové melódie v ňom dostávajú novú podobu v spojení elektrickej gitary, kapely a sláčikového orchestra.
Pred domácim koncertom sme sa rozprávali o nečakaných reakciách publika, osobných spomienkach na Vaša Patejdla aj o tom, prečo chce byť stredom pódia, no nie stredom vesmíru. Vstupenky na koncert si môžete zakúpiť cez Ticketlive alebo osobne v pokladni v Dome kultúry Sereď.
Dôvodov bolo viac, ale ten najhlavnejší bol ten, že som si povedal, že nastal čas, aby dal Jimi Cimbala konečne priestor aj Jimimu Cimbalovi. Samozrejme, naďalej pokračujem v spolupráci s inými umelcami, a to hlavne v producentskej rovine, no môj pódiový svet ovládol Rock Elegance.
Tu už nemusím hádať, pretože to zažívam na každom koncerte. Diváci sú veľmi milo prekvapení, ako kombinácia el. gitary, kapely a sláčikového orchestra zmení skladby, ktoré dokonale poznajú na niečo nové, na niečo podané inak.
Jednoducho nemusíte byť milovník inštrumentálnych koncertov na to, aby ste si Rock Elegance naplno užili. Sledovať tie reakcie z pódia je pre mňa niečo veľmi výnimočné a tie emócie treba naozaj zažiť na vlastnej koži.

ZDROJ: JIMI CIMBALA
Ťažko by som vybral jedinú, pretože každá skladba v programe pre mňa niečo znamená. Spomienku, emóciu alebo životné obdobie. Pri výbere bolo pre mňa dôležité, aby som k tým skladbám mal skutočný vzťah. Potrebujem cítiť, že mám ich prostredníctvom čo povedať.
Osobitné miesto má napríklad We Don’t Need Another Hero od Tiny Turner. Jej gitarová podoba mi otvorila nový spôsob, ako tú skladbu prežívať. A práve takéto objavy ma na Rock Elegance veľmi tešia. Aj v hudbe, ktorú roky poznám, nachádzam niečo nové.
Rock Elegance má úžasné publikum! Na každom koncerte boli emócie veľmi silné. Obzvlášť ma potešila reakcia po banskobystrickom koncerte, kde už počas balenia aparatúry a svetiel prišiel za mnou pán, ktorý v sále skladal stoličky, dal si dole rukavice, podal mi ruku a povedal: „Už dávno som odtiaľto nevidel ľudí vychádzať tak šťastných.“
Tá veta mi zostane v hlave už navždy. Ďalšia vec, v ktorej je publikum Rock Elegance výnimočné, je veková skupina. Keď sa pozriem do hľadiska, vidím deti, tínedžerov, ľudí v produktívnom veku aj dôchodcov. Toto ma na prvých koncertoch prekvapilo asi najviac. Dnes už to patrí k typickým znakom môjho skvelého publika, za ktoré som nesmierne vďačný.
Tých rozdielov je viac. Nech sa deje čokoľvek – konečný nositeľ zodpovednosti som ja. Ja schvaľujem tím, techniku, každý plagát… Nie je to tak, že prídem na koncert, technik na mňa zavesí gitaru, odohrám si, čo sa po mne žiada, a idem domov. Alebo už len to, že si celý koncert moderujem sám. V čom som to však pocítil najviac, asi mnohých prekvapí. Keď som členom sprievodnej kapely, tak mám tam svojich spoluhráčov hneď vedľa seba a vzájomne na seba reagujeme…šantíme si.
Sólista je vpredu a je taký osamotenejší v tomto kontexte. Preto som aj tu zmenil zaužívaný prístup. Nechcem to mať tak, že som sólista, potom je veľká priepasť a potom sprievodná kapela. Týmto som sa pri prechode na pozíciu sólistu zaoberal asi najviac, že takto to nechcem. Chcem byť sólista, ktorý je stredom pódia a nie stredom vesmíru. (úsmev)

ZDROJ: JIMI CIMBALA
Doterajšie koncerty mi predovšetkým potvrdili, že sme sa výberom skladieb trafili do vkusu nášho publika a program zatiaľ nepotreboval zásadné zmeny. Veľmi cenné sú pre mňa rozhovory na autogramiádach, kde sme po každom koncerte ľuďom k dispozícii aj s celou kapelou. Tam sa dozvieme, čo v nich zostalo a ktoré momenty ich oslovili.
Pri príprave môžem veriť vlastnému pocitu, ale až pred ľuďmi zistím, ako celý večer funguje. Keď sa to, čo silno prežívame na pódiu, stretne s rovnakou odozvou v hľadisku, je to obrovská radosť.
Mnohých asi prekvapí, že kapela a sláčikový orchester nacvičujú oddelene. Orchester má k dispozícii nahrávku kapely a my zase nahrávku orchestra, takže každý sa pripravuje aj s tým, čo bude na koncerte počuť od druhej zostavy. Spoločný zvuk teda skladáme už počas príprav, hoci nesedíme všetci v jednej skúšobni.
Podľa veľkosti koncertu nás býva na pódiu od 9 do 25. Aby sme pred divákmi fungovali ako jeden celok, je potrebné veľa samostatnej práce, ktorú z hľadiska nevidieť.
Toto je ďalšie dôležité kritérium, cez ktoré musela každá skladba prejsť. To, že nejaká skladba znie skvelo vo svojej spievanej podobe, ešte neznamená, že bude znieť dobre aj v podobe gitarovej.
Pri takýchto skladbách nejde len o správne zahrané tóny. Veľa urobí spôsob, akým tón nasadím, nechám ho doznieť alebo medzi frázami vytvorím priestor.
Aj preto sa do programu nedostalo všetko, čo som pôvodne vybral. Niektoré výborné piesne v gitarovej verzii nevyzneli tak, ako som si predstavoval. Iné ma, naopak, prekvapili natoľko, že si svoje miesto našli úplne prirodzene. Takou skladbou je napríklad We Don’t Need Another Hero od Tiny Turner.

ZDROJ: JIMI CIMBALA
Výberu svojich spoluhráčov som venoval mimoriadnu pozornosť. Každého člena som do projektu pozval aj na základe osobných kritérií a skúseností s ním. Všetci sú nielen vynikajúci hudobníci, ale aj moji priatelia a chcem, aby to bolo z pódia cítiť.
Mojím gitarovým parťákom je tu Mirka Šimuneková, s ktorou sme už veľmi zohratí a svojim gitarovým partom venujeme skutočne veľkú pozornosť. Basgitarista Peter Kocian bol pre mňa rana na istotu. Dlho sme spolu hrali v kapele Metropolis a iné meno som na basgitarovom poste ani nezvažoval. Jakub Babčan obsadil post bubeníka a posledným, kto našu zostavu doplnil, je Kika Šusteková, ktorá má v našej kapele pod kontrolou elektronické prvky.
Čo sa týka orchestra, tak tam je zostava variabilná, no vždy zložená z vynikajúcich hudobníkov. Neoceniteľnú pomoc mi v tomto poskytuje môj vzácny priateľ a kolega – špičkový slovenský violončelista Jan Bogdan.

ZDROJ: JIMI CIMBALA
Seredský koncert je pre mňa výnimočný v mnohých ohľadoch. Nielen kvôli domácemu publiku, ale aj preto, že som si do hľadiska pozval niekoľko ľudí, ktorí mi na mojej hudobnej ceste veľmi pomohli. Práve na tomto koncerte by som ich veľmi rád mal pri sebe. Jeden z nich, žiaľ, bude chýbať a jeho miesto je nenahraditeľné. Je to Vašo Patejdl.
Určite áno, ale tu neprezradím viac, pretože o tomto niečo poviem priamo z pódia na koncerte. (úsmev)

ZDROJ: JIMI CIMBALA
Veľmi rád by som sa ešte niekedy zašil v štúdiu do kúta a bez slova pozoroval, ako Vašo Patejdl pracuje. Zažil som to a čerpám z toho doteraz.
Tak to viem presne. Ja som úplne stratený v papieroch a administratíve. Mám jedno veľké šťastie, že mám takú ženu, akú mám, a takú účtovníčku, akú mám. Keď príde na papiere a účtovníctvo, pozerám na ne ako na dve matky Terezy.
Po rokoch som sa vrátil k BMX, pretože môjho syna to veľmi chytilo. Som prekvapený, koľko vecí si telo z tínedžerských čias pamätá, ale tie nové už nejdú tak rýchlo. (smiech)
Každopádne je to pohyb, ktorý je pre mňa aj zábavou a nielen disciplínou. Navyše je to náš veľmi pekne spoločne strávený čas.
Možno Coming Back to Life od Pink Floyd. Rock Elegance pre mňa nie je len profesionálna záležitosť. Napriek tomu, že je to projekt, ktorý ma vyťažuje stokrát viac ako to najnáročnejšie, čo som doteraz robil, prináša mi vnútorný pokoj a slobodu. A myslím, že môj plánovaný ďalší koncertný program Guitar Universe bude v tomto ešte krok ďalej.
Pozývam každého, kto má rád silné melódie a chce si dopriať večer živej hudby. Aj tých, ktorí na gitarovom inštrumentálnom koncerte ešte nikdy neboli. Budem rád, ak ho prídu objaviť práve s nami.
Najviac by som si želal, aby sa pre divákov koncert neskončil poslednou notou. Aby si z neho odniesli pocit, ku ktorému sa budú radi vracať ešte dlho potom. My na pódiu pre to urobíme všetko. 🙂

ZDROJ: JIMI CIMBALA

ZDROJ: JIMI CIMBALA

ZDROJ: JIMI CIMBALA

ZDROJ: JIMI CIMBALA

ZDROJ: JIMI CIMBALA

ZDROJ: JIMI CIMBALA

ZDROJ: JIMI CIMBALA