21.11.2026, meniny má
30. októbra 2026

ROZHOVOR: „Chcem byť sólista, ktorý je stredom pódia a nie stredom vesmíru.“ Jimi Cimbala o koncerte Rock Elegance v Seredi aj spomienkach na Vaša Patejdla

ROZHOVOR: „Chcem byť sólista, ktorý je stredom pódia a nie stredom vesmíru.“ Jimi Cimbala o koncerte Rock Elegance v Seredi aj spomienkach na Vaša Patejdla
ZDROJ: JIMI CIMBALA

„Nastal čas, aby dal Jimi Cimbala konečne priestor aj Jimimu Cimbalovi,“ hovorí najznámejší slovenský gitarista, ktorý 21. novembra 2026 o 19.00 hod. v Dome kultúry v Seredi predstaví svoj koncertný program Rock Elegance.

Známe hity aj filmové melódie v ňom dostávajú novú podobu v spojení elektrickej gitary, kapely a sláčikového orchestra.

Pred domácim koncertom sme sa rozprávali o nečakaných reakciách publika, osobných spomienkach na Vaša Patejdla aj o tom, prečo chce byť stredom pódia, no nie stredom vesmíru. Vstupenky na koncert si môžete zakúpiť cez Ticketlive alebo osobne v pokladni v Dome kultúry Sereď.

ZDROJ: JIMI CIMBALA

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama

Čo sa v rozhovore dočítate?

  • Veta, na ktorú nikdy nezabudne. Čo mu po koncerte povedal muž, ktorý v sále skladal stoličky?
  • Známe piesne bez jediného zaspievaného slova. Prečo niektoré hity v gitarovej podobe ožijú a iné sa do programu vôbec nedostanú?
  • Spoločné pódium, oddelené skúšky. Ako sa kapela a sláčikový orchester pripravujú, aby pred publikom zneli ako jeden celok?
  • Jeden človek bude v seredskom hľadisku chýbať. Ako Jimi spomína na Vaša Patejdla a ktorý spoločný moment by si najradšej prežil ešte raz?
  • Z pódia späť na BMX. K čomu ho priviedol syn a v akej bežnej oblasti sa cíti úplne stratený?
  • Rock Elegance je len začiatok. Čo mu prináša projekt, ktorý ho zamestnáva viac než čokoľvek predtým, a čo naznačil o pripravovanom Guitar Universe?
  • Na pódiu má istotu, pri papieroch potrebuje záchranu. Prečo svoju manželku a účtovníčku prirovnáva k dvom matkám Terezám?
  • Najviac práce, a predsa vnútorný pokoj. Prečo mu Rock Elegance prináša slobodu a kam chce svoj hudobný svet posunúť ďalej?

Keď sme sa na Seredsity.sk rozprávali s tebou naposledy, veľa priestoru dostali tvoje spolupráce s inými interpretmi. Dnes prichádzaš s vlastným programom Rock Elegance, ktorý bude čoskoro v Seredi. Čo v tebe dozrelo, že si si povedal: teraz chcem ľuďom ukázať predovšetkým svoj hudobný svet?

Dôvodov bolo viac, ale ten najhlavnejší bol ten, že som si povedal, že nastal čas, aby dal Jimi Cimbala konečne priestor aj Jimimu Cimbalovi. Samozrejme, naďalej pokračujem v spolupráci s inými umelcami, a to hlavne v producentskej rovine, no môj pódiový svet ovládol Rock Elegance.

Predstav si človeka, ktorý pozná tvoje meno, ale na gitarovom inštrumentálnom koncerte ešte nikdy nebol. Ako by si mu opísal večer s Rock Elegance? Čo ho možno prekvapí?

Tu už nemusím hádať, pretože to zažívam na každom koncerte. Diváci sú veľmi milo prekvapení, ako kombinácia el. gitary, kapely a sláčikového orchestra zmení skladby, ktoré dokonale poznajú na niečo nové, na niečo podané inak.

Jednoducho nemusíte byť milovník inštrumentálnych koncertov na to, aby ste si Rock Elegance naplno užili. Sledovať tie reakcie z pódia je pre mňa niečo veľmi výnimočné a tie emócie treba naozaj zažiť na vlastnej koži.

ZDROJ: JIMI CIMBALA

V programe sú známe hity aj filmové a seriálové melódie. Ktorá skladba má pre teba najsilnejší osobný príbeh a kam ťa pri hraní vracia?

Ťažko by som vybral jedinú, pretože každá skladba v programe pre mňa niečo znamená. Spomienku, emóciu alebo životné obdobie. Pri výbere bolo pre mňa dôležité, aby som k tým skladbám mal skutočný vzťah. Potrebujem cítiť, že mám ich prostredníctvom čo povedať.

Osobitné miesto má napríklad We Don’t Need Another Hero od Tiny Turner. Jej gitarová podoba mi otvorila nový spôsob, ako tú skladbu prežívať. A práve takéto objavy ma na Rock Elegance veľmi tešia. Aj v hudbe, ktorú roky poznám, nachádzam niečo nové.

Rock Elegance už má za sebou prvé koncerty. Ktorá reakcia publika ti najviac zostala v hlave? 

Rock Elegance má úžasné publikum! Na každom koncerte boli emócie veľmi silné. Obzvlášť ma potešila reakcia po banskobystrickom koncerte, kde už počas balenia aparatúry a svetiel prišiel za mnou pán, ktorý v sále skladal stoličky, dal si dole rukavice, podal mi ruku a povedal: „Už dávno som odtiaľto nevidel ľudí vychádzať tak šťastných.“

Tá veta mi zostane v hlave už navždy. Ďalšia vec, v ktorej je publikum Rock Elegance výnimočné, je veková skupina. Keď sa pozriem do hľadiska, vidím deti, tínedžerov, ľudí v produktívnom veku aj dôchodcov. Toto ma na prvých koncertoch prekvapilo asi najviac. Dnes už to patrí k typickým znakom môjho skvelého publika, za ktoré som nesmierne vďačný.

Keď sprevádzaš iného interpreta, pozornosť publika sa prirodzene sústreďuje najmä naňho. Čo je pre teba iné, keď večer nesie tvoje meno a ľudia si kúpili lístok práve na teba?

Tých rozdielov je viac. Nech sa deje čokoľvek – konečný nositeľ zodpovednosti som ja. Ja schvaľujem tím, techniku, každý plagát… Nie je to tak, že prídem na koncert, technik na mňa zavesí gitaru, odohrám si, čo sa po mne žiada, a idem domov. Alebo už len to, že si celý koncert moderujem sám. V čom som to však pocítil najviac, asi mnohých prekvapí. Keď som členom sprievodnej kapely, tak mám tam svojich spoluhráčov hneď vedľa seba a vzájomne na seba reagujeme…šantíme si.

Sólista je vpredu a je taký osamotenejší v tomto kontexte. Preto som aj tu zmenil zaužívaný prístup. Nechcem to mať tak, že som sólista, potom je veľká priepasť a potom sprievodná kapela. Týmto som sa pri prechode na pozíciu sólistu zaoberal asi najviac, že takto to nechcem. Chcem byť sólista, ktorý je stredom pódia a nie stredom vesmíru. (úsmev)

ZDROJ: JIMI CIMBALA

Čo ťa doterajšie koncerty naučili o samotnom programe? Zmenil si po stretnutí s publikom niektoré skladby, ich poradie alebo spôsob, akým večer vedieš?

Doterajšie koncerty mi predovšetkým potvrdili, že sme sa výberom skladieb trafili do vkusu nášho publika a program zatiaľ nepotreboval zásadné zmeny. Veľmi cenné sú pre mňa rozhovory na autogramiádach, kde sme po každom koncerte ľuďom k dispozícii aj s celou kapelou. Tam sa dozvieme, čo v nich zostalo a ktoré momenty ich oslovili.

Pri príprave môžem veriť vlastnému pocitu, ale až pred ľuďmi zistím, ako celý večer funguje. Keď sa to, čo silno prežívame na pódiu, stretne s rovnakou odozvou v hľadisku, je to obrovská radosť.

Čo z príprav Rock Elegance diváci vôbec nevidia? Skús nám priblížiť jeden moment zo skúšky či zo zákulisia, ktorý vystihuje, ako tento koncert vzniká.

Mnohých asi prekvapí, že kapela a sláčikový orchester nacvičujú oddelene. Orchester má k dispozícii nahrávku kapely a my zase nahrávku orchestra, takže každý sa pripravuje aj s tým, čo bude na koncerte počuť od druhej zostavy. Spoločný zvuk teda skladáme už počas príprav, hoci nesedíme všetci v jednej skúšobni.

Podľa veľkosti koncertu nás býva na pódiu od 9 do 25. Aby sme pred divákmi fungovali ako jeden celok, je potrebné veľa samostatnej práce, ktorú z hľadiska nevidieť.

Keď zo známej piesne zmizne spev a jeho miesto prevezme gitara, musíš jej príbeh odovzdať bez slov. Vieš na konkrétnej skladbe priblížiť, ako hľadáš jej novú podobu?

Toto je ďalšie dôležité kritérium, cez ktoré musela každá skladba prejsť. To, že nejaká skladba znie skvelo vo svojej spievanej podobe, ešte neznamená, že bude znieť dobre aj v podobe gitarovej.

Pri takýchto skladbách nejde len o správne zahrané tóny. Veľa urobí spôsob, akým tón nasadím, nechám ho doznieť alebo medzi frázami vytvorím priestor.

Aj preto sa do programu nedostalo všetko, čo som pôvodne vybral. Niektoré výborné piesne v gitarovej verzii nevyzneli tak, ako som si predstavoval. Iné ma, naopak, prekvapili natoľko, že si svoje miesto našli úplne prirodzene. Takou skladbou je napríklad We Don’t Need Another Hero od Tiny Turner.

ZDROJ: JIMI CIMBALA

Koho uvidíme s tebou na pódiu v Seredi a ako bude znieť práve táto verzia Rock Elegance? Predstav nám svoju zostavu aj to, čo jednotliví muzikanti do koncertu prinášajú.

Výberu svojich spoluhráčov som venoval mimoriadnu pozornosť. Každého člena som do projektu pozval aj na základe osobných kritérií a skúseností s ním. Všetci sú nielen vynikajúci hudobníci, ale aj moji priatelia a chcem, aby to bolo z pódia cítiť.

Mojím gitarovým parťákom je tu Mirka Šimuneková, s ktorou sme už veľmi zohratí a svojim gitarovým partom venujeme skutočne veľkú pozornosť. Basgitarista Peter Kocian bol pre mňa rana na istotu. Dlho sme spolu hrali v kapele Metropolis a iné meno som na basgitarovom poste ani nezvažoval. Jakub Babčan obsadil post bubeníka a posledným, kto našu zostavu doplnil, je Kika Šusteková, ktorá má v našej kapele pod kontrolou elektronické prvky.

Čo sa týka orchestra, tak tam je zostava variabilná, no vždy zložená z vynikajúcich hudobníkov. Neoceniteľnú pomoc mi v tomto poskytuje môj vzácny priateľ a kolega – špičkový slovenský violončelista Jan Bogdan.

ZDROJ: JIMI CIMBALA

Je hranie doma pred známymi tvárami väčšia pohoda alebo väčšia zodpovednosť? Je niekto, na koho sa v seredskom publiku obzvlášť tešíš?

Seredský koncert je pre mňa výnimočný v mnohých ohľadoch. Nielen kvôli domácemu publiku, ale aj preto, že som si do hľadiska pozval niekoľko ľudí, ktorí mi na mojej hudobnej ceste veľmi pomohli. Práve na tomto koncerte by som ich veľmi rád mal pri sebe. Jeden z nich, žiaľ, bude chýbať a jeho miesto je nenahraditeľné. Je to Vašo Patejdl.

Čo na tvoju hudbu hovoria tvoje deti? Majú od teba obľúbenú skladbu alebo ti už povedali aj niečo, čo by si žiadny hudobný kritik nedovolil?

Určite áno, ale tu neprezradím viac, pretože o tomto niečo poviem priamo z pódia na koncerte. (úsmev)

ZDROJ: JIMI CIMBALA

Ktorý hudobný moment by si si najradšej prežil ešte raz – aj keby z neho neexistovala žiadna fotografia, nahrávka ani potlesk?

Veľmi rád by som sa ešte niekedy zašil v štúdiu do kúta a bez slova pozoroval, ako Vašo Patejdl pracuje. Zažil som to a čerpám z toho doteraz. 

Čo by o tebe povedali tvoji najbližší, keby sme sa ich spýtali, v čom si úplný opak sebavedomého a profesionálneho gitaristu na pódiu?

Tak to viem presne. Ja som úplne stratený v papieroch a administratíve. Mám jedno veľké šťastie, že mám takú ženu, akú mám, a takú účtovníčku, akú mám. Keď príde na papiere a účtovníctvo, pozerám na ne ako na dve matky Terezy.

Je niečo obyčajné, čo sa stále učíš a nejde ti to ani zďaleka tak prirodzene ako hra na gitare?

Po rokoch som sa vrátil k BMX, pretože môjho syna to veľmi chytilo. Som prekvapený, koľko vecí si telo z tínedžerských čias pamätá, ale tie nové už nejdú tak rýchlo. (smiech)

Každopádne je to pohyb, ktorý je pre mňa aj zábavou a nielen disciplínou. Navyše je to náš veľmi pekne spoločne strávený čas.

Keby si mal vybrať jednu skladbu ako soundtrack/kapelu k tomu, ako sa máš práve teraz, ktorá by to bola?

Možno Coming Back to Life od Pink Floyd. Rock Elegance pre mňa nie je len profesionálna záležitosť. Napriek tomu, že je to projekt, ktorý ma vyťažuje stokrát viac ako to najnáročnejšie, čo som doteraz robil, prináša mi vnútorný pokoj a slobodu. A myslím, že môj plánovaný ďalší koncertný program Guitar Universe bude v tomto ešte krok ďalej.

Na záver – koho by si chcel osobne pozvať na koncert v Seredi a s akým pocitom by si bol rád, keby ľudia po poslednej skladbe odchádzali domov?

Pozývam každého, kto má rád silné melódie a chce si dopriať večer živej hudby. Aj tých, ktorí na gitarovom inštrumentálnom koncerte ešte nikdy neboli. Budem rád, ak ho prídu objaviť práve s nami.

Najviac by som si želal, aby sa pre divákov koncert neskončil poslednou notou. Aby si z neho odniesli pocit, ku ktorému sa budú radi vracať ešte dlho potom. My na pódiu pre to urobíme všetko. 🙂

ZDROJ: JIMI CIMBALA

ZDROJ: JIMI CIMBALA

ZDROJ: JIMI CIMBALA

ZDROJ: JIMI CIMBALA

ZDROJ: JIMI CIMBALA

ZDROJ: JIMI CIMBALA

ZDROJ: JIMI CIMBALA

Zdroje: Ticketlive.sk
Archív Jimiho Cimbalu
Zdieľať na Facebooku