Neuveriteľný športový výkon! Na Šianec vyšiel na bicykli 553-krát. Miroslav Miškovič na Edovom memoriáli zdolal celkovo päť Everestov

Keď si Miroslav Miškovič zo Šale predstavoval svoju vysnívanú dovolenku, patril k nej karavan a bicykel. Oboje mal aj počas Edovho memoriálu v Hlohovci.

Karavan stál pri Empírovom divadle a na bicykli sa odtiaľ znova a znova vracal na vyhliadku Šianec. Za 9 dní a 14 hodín prešiel 1 106 kilometrov, nastúpal 45 455 výškových metrov a prekonal svoj doterajší rekord štyroch Everestov.

Edov memoriál sa viaže k sviatku Všetkých svätých a Pamiatke zosnulých. Nesie meno Eda Tilandyho, otca zakladateľa tejto tradície.

Cyklisti si počas jázd spomínajú na svojich blízkych a výzvu spájajú s everestingom. Pri ňom opakujú výstup a zjazd na tom istom kopci, až kým v súčte nenastúpajú 8 848 výškových metrov, teda výšku Mount Everestu.

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

Prvú noc na Šianci strávil bez spánku

Miroslav vyrazil vo štvrtok 22. októbra o štvrtej popoludní. Zo Zámockého parku v Hlohovci vo výške 185 metrov nad morom stúpal na vyhliadku Šianec vo výške 280 metrov.

Jeden okruh meral dva kilometre a na výšku jedného Everestu podľa svojho prepočtu potreboval približne 111 opakovaní. Čas si dal do nedele 1. novembra do poludnia.

Prvé výjazdy zvládal s elánom. Keď sa v noci ozvala únava, robil si krátke prestávky na doplnenie tekutín a energie. Prvý Everest chcel zdolať čo najskôr, no zároveň si potreboval rozložiť sily aj na ďalšie dni. Prvú noc preto vôbec nespal. Neskôr už zaradil aj dve nočné prestávky so spánkom.

Na ten si vyhradil hodinu a trištvrte, keďže podľa pravidiel výzvy nesmela súvislá prestávka medzi jazdami presiahnuť dve hodiny.

Na tretí deň si už telo na režim zvyklo, no ochladilo sa a prišiel dážď. Pri stúpaní si Miroslav predstavoval, že proti nemu Poseidón posiela morské vlny. Vysielač na Šianci bol v tej chvíli majákom, ku ktorému sa chcel dostať.

„Najlepšie bolo mať ‚sandálkové‘ tretry. Kadiaľ voda natiekla, tadiaľ aj vytiekla. Zázemie som mal v karavane na parkovisku pri Empírovom divadle v Zámockom parku.“

V karavane sa mohol prezliecť do suchého a pokračovať. Počas štvrtej noci však v mokrom oblečení prechladol a dostal kŕče do brucha. Prestávku si musel predĺžiť o hodinu, aby sa zohrial. Medzitým dážď ustal a Poseidón sa podľa jeho slov stiahol späť do Zámockého jazierka.

Trasu mu zmenilo divadlo, na Halloween jazdil ako Batman

Ďalšie dni plynuli pokojne, až kým sa na večerné predstavenie v Empírovom divadle nezačali schádzať návštevníci. Na inak tichej ulici zhustla premávka natoľko, že Miroslav zmenil trasu. Pokračoval okolo zámku cez park, popri bývalej stajni s jazdiarňou na poschodí a popri soche Beethovena.

„Nebanoval som. Záverečné dni sa sfarbili dozlatista. Cez deň mi robili spoločnosť psíčkari a veveričky, v noci mačky, zajace, ale aj srnky. No jednoducho rozprávka…“

Na Halloween pripravili na zámku strašidelný program pre deti aj dospelých. Miroslav si na rezervný bicykel FAT Zetor 1, na ktorom absolvoval aj prvý deň, pripevnil osvetlenie a na večerné jazdy vyrazil v kostýme Batmana.

Keďže stopa bola rozjazdená a po daždi mokrá, z bezpečnostných dôvodov zostal na asfalte. Deťom cestou na program spestril večer, s niektorými sa aj odfotil. Preňho to bola vítaná zmena po dňoch opakovaných výjazdov.

Piaty Everest dosiahol v nedeľu o šiestej ráno

V nedeľu 1. novembra o šiestej ráno, šesť hodín pred termínom, ktorý si stanovil, mal Miroslav za sebou posledný výstup. Na Šianec vyšiel 553-krát. Za 9 dní a 14 hodín prešiel 1 106 kilometrov a nastúpal 45 455 výškových metrov. Po štyroch Everestoch, ktoré boli jeho dovtedajším maximom, tak po prvý raz pokoril päť.

Na záver ešte vyšiel k svätému Urbanovi, aby sa mu poďakoval za to, že naňho po celý čas dával pozor. Poďakovanie venoval aj ostatným patrónom a svojim zosnulým blízkym.

Potom ukončil záznam trasy, pokochal sa výhľadom a vrátil sa do karavanu oddýchnuť si. O desiatej ho už zobudili, spoločne upratali a miesto opustili. Po oddychu chcel záznam aktivity poslať do Siene slávy everesterov, ktorých evidujú v celosvetovom rebríčku v Austrálii.

„Sny si treba plniť v každom veku! Verím, že sa sem ešte niekedy vrátim a znova prežijem príjemné chvíle ťažkej dovolenky. Po 35 rokoch podnikania som musel svoju činnosť s ľútosťou ukončiť. S radosťou som sa zamestnal vo firme AB Sereď. Toto bola moja prvá skutočná, oficiálna vysnívaná dovolenka v karavane s bicyklom.“

Počas memoriálu ho prišli podporiť rodina, priatelia, kolegovia, známi aj cyklofanúšikovia. Ako s úsmevom spomína, nikto neprišiel s prázdnymi rukami a chvíľami to vyzeralo, že by tam pokojne vydržal ešte o týždeň dlhšie. Mnohí prišli na bicykloch a niekoľko výjazdov absolvovali spolu s ním.

Osobitne poďakoval rodičom, ktorí ho vychovali k vytrvalosti, trpezlivosti, úcte, pokore a rešpektu k okolitému svetu. Jeho nový zamestnávateľ AB Sereď a Cyklistický klub AB Sereď mu zabezpečili karavan, náhradné diely aj výživu na jazdy.

Mestskému kultúrnemu centru v Hlohovci poďakoval za technickú podporu, mestskej polícii a polícii za bezpečnosť počas svojho „prechodného pobytu“. Ocenil aj obyvateľov ulice, kadiaľ celé dni jazdil. Zaujímali sa oňho a mali pochopenie pre nezvyčajný ruch.

Osobitnú vďaku venoval rodine Miroslava Hulvana.